Kŕmil v pražskej ZOO a vykladal vagóny: Príbeh jedného z najlepších strelcov futbalovej histórie

Josef BicanJosef Bican Zdroj: Profimedia

PRAHA - Hoci sa vo filmových archívoch nezachoval žiadny z jeho gólov a ich počet je diskutabilný, je Josef Bican považovaný za jedného z najväčších kanonierov futbalovej histórie. Kariéru vynikajúceho stredného útočníka, ktorého meno je neodmysliteľne späté s pražskou Slaviou, narušila druhá svetová vojna, napriek tomu stihol v 528 oficiálnych zápasoch nastrieľať 821 gólov.

Z medzivojnovej športovej ikony potom komunistický režim urobil buržoáznu modlu, opätovného uznania sa Bican dočkal až na sklonku života, kedy bol spolu s Brazílčanom Pelém a Nemcom Uwe Seelerom vyhlásený za najlepšieho futbalového strelca 20. storočia. Od jeho úmrtia uplynie 12. decembra 20 rokov.

Technicky aj rýchlostne skvele vybavený "Pepi" dal vo farbách Slavie a Vítkovíc 447 prvoligových gólov, ďalších 71 ich zaznamenal za viedenské kluby Rapid a Admira. Kráľom strelcov najvyššej súťaže sa stal dvanásťkrát. Ďalších 14 gólov pridal v rakúskom reprezentačnom mužstve, za Československo sa v 16 zápasoch trafil osemnásťkrát. Medzinárodná federácia futbalových historikov a štatistikov mu priznáva celkom 720 gólov, vrátane priateľských zápasov ich nastrieľal okolo päťtisíc.

"Keď šiel Pepi sám na bránku, tak som za ním vôbec nebežal, bolo by to zbytočné. Mohli sme sa pokojne obrátiť a ísť späť na polovicu. Spoľahlivo dal gól. Niekedy sme hrali mizerne, prehrali by sme, ale Pepík sa dostal štyrikrát do šance, dal štyri góly, vyhralo sa a všetci sme boli slávni," spomínal jeho spoluhráč zo Slavie Ota Hemele.

Bican sa narodil vo Viedni, jeho otec bol Čech a českých predkov mala aj jeho matka. Keď mal osem rokov, jeho otec podľahol následkom zranenia z ligového zápasu. Najlepším liekom na neľahký život boli pre všetkých troch bratov bitky s handrovou loptou. Najlepšie si viedol prostredný z nich Josef, ktorý v 12 rokoch začal hrať za žiacky tím miestnej Herthy.

Úctyhodná kariéra

Neskôr si svojimi výkonmi vo farbách firemných jedenástok podnikov Farbenlutz a Schustek vyslúžil pozornosť samotného Rapidu Viedeň. Tam sa za dva mesiace prestrieľal z dorastu až do prvého mužstva, pri ligovom debute dal ako osemnásťročný štyri góly. Čoskoro sa presadil aj do slávneho rakúskeho "wunderteamu", s ktorým na majstrovstvách sveta 1934 skončil štvrtý.

Krátko po talianskom šampionáte prisľúbil prestup funkcionárom pražskej Slavie. Rapid ani rakúsky zväz však nechceli Bicana uvoľniť, a tak najskôr musel do Admiry. Po ďalších ťahaniciach sa na jar roku 1937 definitívne prisťahoval do Prahy, za prestup obdržal na vtedajšie pomery nevídanú sumu 150 tisíc korún. V zošívanom drese tipoval od začiatku jeden gól za druhým a stal sa miláčikom tribún. Neraz mu tlieskali aj fanúšikovia súpera.

Hneď rok po svojom príchode sa hlavnou mierou zaslúžil o zisk prestížneho Stredoeurópskeho pohára, výrazne sa podieľal aj na piatich ligových triumfoch Slavie. Premiéru v drese s levíkom na prsiach si odbil v auguste 1938 tesne po svetovom šampionáte vo Francúzsku, počas ktorého ešte nemal vybavené československé občianstvo.

Po vojne o slávistického kanoniera prejavilo záujem viacero špičkových európskych klubov na čele s Juventusom Turín, avšak Bican sa napriek lukratívnym ponukám rozhodol zostať. Po komunistickom prevrate sa stal tŕňom v očiach rôznych mocipánov, spásnym krokom bol prestup do druholigových Vítkovíc.

Tým pomohol k postupu do najvyššej súťaže, kde v ich drese vybojoval svoju poslednú streleckú korunu. V roku 1952 sa na vlastnú žiadosť sťahoval do Hradca Králové, o rok neskôr sa vrátil do milovanej Slavie. Ešte v necelých 42 rokoch nastrieľal Libercu štyri góly, v novembri 1955 nastúpil v lige naposledy.

Buržoázna modla

Po ukončení futbalovej kariéry nastali pre Bicana, jeho ženu Jarmilu aj synov Ivana a Josefa ťažké časy. "Buržoáznu modlu" nechcel nikto zamestnať, a tak sa živil ako pomocný robotník, závozník, vodič či krmič v zoo. Svetlejším obdobím bolo začiatkom 70. rokov jeho pôsobenie v belgickom Tongerene, ktorý ako tréner vytiahol zo štvrtej do druhej ligy. Okrem Slavie viedol aj Liberec, Brno, Příbram, Hradec či Kladno.

Vášnivý rybár bol až do svojej smrti v 88 rokoch častým hosťom na zápasoch "svojej" Slavie, moderné poňatie futbalu sa mu ale príliš nepozdávalo. "Keď šance sú, tak je to rovnaké ako pred sto rokmi alebo za sto rokov. Tá šanca bude stále rovnaká. A tá šanca má byť tiež gól. Keď som sa dostal do šance a mal som ich päť, tak som premenil všetkých päť. Keď som ich mal sedem, tak som premenil aj sedem,“ tvrdil legendárny kanonier.

Viac o téme: Slavia Praha Josef Bican
  • Autor: © Zoznam/
  • VIDEO: Twitter/Czech Football National Team
  • Zdroj: ČTK
Staršie správy

Videá

 
Staršie správy
Staršie správy
Staršie správy