Piatok, 26. apríl 2024, meniny má Jaroslava, zajtra Jaroslav.

Staňa sa už do bránky nepostaví: Definitívne ukončil kariéru, dôvodom je srdce!

Rastislav Staňa Zdroj: SITA

BRATISLAVA - Slovenský hokejový brankár Rastislav Staňa sa rozhodol definitívne ukončiť kariéru. Pre problémy so srdcom nechytal od decembra 2014 a hoci sa jeho stav mierne zlepšuje, brankársky výstroj definitívne zavesil na klinec. Člen zlatého slovenského tímu z Göteborgu chce pomáhať slovenskému hokeju a svoje skúsenosti plánuje zúročiť pri práci s mladými brankármi.

Posledným zápasom v Staňovej pestrej kariére tak zostane duel Sparty Praha proti Plzni. Ešte 5. decembra 2014 inkasoval od plzeňských "indiánov" štyri góly, ten posledný od Slováka Jána Sýkoru z trestného strieľania. Následne prepustil miesto Filipovi Novotnému a odvtedy sa v bránke neobjavil. Nasledovalo niekoľko zápasov v pozícii brankárskej dvojky a v januári 2015 rozhodnutie o ukončení sezóny a de facto aj angažmánu v Sparte Praha. Odvtedy sa nakopili zdravotné problémy, zabrať dostal najmä najdôležitejší sval v tele - srdce. "Lekári nevedeli odhadnúť, akým smerom sa to bude vyvíjať. Dal som si rok prestávku, žiaľ, môj stav nie je stopercentný. Do rizika však nechcem ísť. Týmto ďakujem rodičom, sestre a všetkým blízkym, ktorí ma podporovali. Snažil som sa počkať čo najdlhšie. Stav sa mi zlepšuje zo dňa na deň, no nie je to stopercentné. Je šanca, že sa to bude pomaly zlepšovať, ale ja som sa už rozhodol. Nechcem riskovať a dnes oficiálne končím svoju hokejovú kariéru," uviedol Staňa na stretnutí so zástupcami médií.

Korene jeho zdravotných problémov siahajú do Ruska. V prestížnej KHL odohral takmer šesť sezón, patril k oporám Čerepovca i CSKA Moskva, ale lukratívne podmienky si vybrali svoju daň. "Nakopilo sa to. Životné prostredie v Rusku nie je ideálne. Tri roky som hral v Čerepovci a býval som hneď vedľa fabriky. V Moskve som mal zase blízko továreň na autá, takže vzduch tam nebol práve najčistejší. Začalo sa to prejavovať na pľúcach. Dostal som pľúcne chlamýdie a keď som neskôr v Prahe dostal druhý zápaľ pľúc, bolo mi jasné, že sa niečo deje. Našťastie sme to podchytili včas," povzdychol si Staňa.

V súťažnom zápase sa objavil pred jeden a pol rokom a odvtedy opatrne pripúšťal koniec kariéry. Mal teda dostatok času  premýšľať nad životom bez športu na úrovni, na ktorú bol dovtedy zvyknutý. "Teraz chcem pomôcť slovenskému hokeju inou formou. Mal som čas nad tým premýšľať. Chcel by som zostať pri brankárskom remesle a viem, že brankárovi sa rastie ťažko, keď nemá správne rady. Ja im viem pomôcť, mám skúsenosti. Pri hokeji však chcem v každom prípade zostať. Som otvorený každej možnosti. Chcem žiť na Slovensku, som v kontakte s tímami zo slovenskej ligy aj so SZĽH. Aj ja sa musím učiť, začínam novú etapu. Zatiaľ sa budem rozvíjať pri deťoch a možno sa budem postupne posúvať vyššie," prezradil Rastislav Staňa svoje plány.

Za sebou má kariéru, ktorú mu mnohí môžu závidieť. Je jedným z troch slovenských brankárov, ktorí sa môžu pochváliť titulom majstra sveta. V zlatom Göteborgu v roku 2002 bol v pozícii brankárskej dvojky, keď kryl chrbát svojmu veľkému kamarátovi Jánovi Lašákovi. "Prirovnávam to k manželstvu. Jano bol vždy ten akčnejší, ja ten tichší. Nikdy sme si nezávideli, hoci Jano chytával častejšie," povedal Staňa o kamarátstve s Lašákom. "V roku 1998 sme išli na mesačné turné do Kanady. Dávali nás bývať do rodín a mňa s Janom dal tréner do rovnakej rodiny. Tým, že sme spolu mesiac bývali v jednej rodine, sme zažili veľmi veľa. Tam vzniklo naše puto. Následne nám pomohol tréner Filc, ktorý nás vytiahol do A-mužstva. Ten skok nebol ľahký, ale vďaka pánovi Filcovi sme to zvládli," priznal Staňa, ktorý už má na stole niekoľko zaujímavých ponúk na spoluprácu. Ozval sa mu aj materský klub HC Košice, v ktorého drese sa pred dvomi rokmi radoval z extraligového titulu.

Na konte brankára, ktorý reprezentačný dres vždy prijímal s hrdosťou, je aj zlatá medaila z MS. Tá patrí k najväčším úspechom v jeho kariére. "Samozrejme, že veľkým zážitkom bol  titul majstra sveta, keďže doteraz sa nám to podarilo iba raz. Pre mňa osobne bolo vrcholom, že som bol draftovaný Washingtonom. Mojím hokejovým vzorom bol Peťo Bondra, ktorý vyrastal v Košiciach. Mne sa podarilo s ním hrať vo Washingtone, čo bol splnený detský sen. Ja som bol šťastný ani nie tak z toho, že idem do NHL, ale z toho, že idem za Peťom. Hneď od prvého dňa si ma v kabíne vzal pod krídla a vysvetlil mi, ako to tam funguje. Spomínam si, že mi povedal: 'Rozprávaj hlasnejšie, pretože ťa nepočujem!' To bola jedna z prvých spomienok na Peťa," uviedol Staňa.

Na najpamätnejší svetový šampionát v slovenskej histórii má Rastislav Staňa mnoho príjemných spomienok. Jedna sa viaže na duel so Švédmi. "Prehrávali sme asi 0:1 a išli sme do kabín. Ja som išiel ako posledný z nášho tímu a za mnou už išiel švédsky brankár Tommy Salo. Anglicky som mu povedal: 'Ako môžeš byť taký šťastný, že sa na teba puky tak lepia?!' On vtedy tak vybuchol, že celou cestou potom na mňa kričal. Ja som mal vtedy 22 rokov, chytal som na farme a voči hráčovi, ktorý bol vtedy hviezdou NHL, som si dovolil naozaj veľa. V tretej tretine začal byť nervózny, padli mu tam nejaké góly a on mne potom ako jedinému nepodal ruku. Bolo to nešportové, ale myslím si, že mi všetci na Slovensku môžu byť vďační," povedal so smiechom.

Do opačnej kategórie zážitkov radí posledný slovenský zápas na OH v Kanade. "Bol to jeden z mojich naj zážitkov, hoci som bol ako tretí brankár. V zápase o bronzové medaily sme pred treťou tretinou viedli 3:1 a napokon sme prehrali. Chalanov mi vtedy bolo veľmi ľúto, mnohí z nich plakali. Mať medailu z olympiády, to by bolo niečo," povedal Staňa.