Slovenský hokej padol na dno: Skaut pre NHL Haščák presne pomenoval najväčší problém

Oto Haščák Zdroj: SITA

BRATISLAVA - Pre niekoho sú jeho slová až moc tvrdé, iní by k nim naopak ešte pridali. Hokejový skaut Oto Haščák sa nebál vyjadriť svoj kritický názor na slovenský hokej a presne pomenoval podľa neho najväčší problém v práci s mládežou.

Oto Haščák bol v roku 1989 draftovaný zámorským tímom Boston Bruins, no vzhľadom na jeho vtedajšiu kvalitu si zaň nikdy nezahral. Rozhodol sa pre odchod do Švédska. Neskôr sa však do NHL predsa len dostal, no nie ako hráč, ale ako jeden zo štvorice slovenských skautov. Už len tento nízky počet naznačuje, že by veci mohli byť podstatne lepšie ako teraz sú. "Do skautingu Bruins si ma zobral jeho vtedajší šéf Nick Bobrov, s ktorým som neskôr prešiel do skautingu Los Angeles Kings a neskôr do Rangers. Sme takí stáli kolegovia. To, že môžem byť vo vnútri klubov NHL, si veľmi vážim. Slovákov je tam veľmi málo," povedal Haščák v rozhovore pre etrend.sk.

"Zrejme sa my Slováci do NHL menej tlačíme. Určite veľa zohráva aj to, že slovenský hokej vo svete už nikto neberie. Padli sme dole. Medzi európskymi tímami sme skoro na dne. Síce si to nechceme pripustiť, ale dnes nás hokejové veľmoci berú rovnako ako Dánov či Nórov. Zopár hviezd v NHL síce ešte máme, ale ako krajina už dávno nevychovávame top hráčov, tak ako predtým. Posledných dvadsať rokov sme nič veľké pre hokej nespravili. Tomášovia Tatár a Jurčo či Marko Daňo, alebo mladí obrancovia Erik Černák a Christián Jaroš sú len také perličky, ktoré sa nejako ukázali. Nie je to však výsledok koncepčnej práce. Keby sme pracovali naozaj dobre, tak máme každý rok do NHL draftovaných šesť až desať hráčov, tak ako Fíni či Švédi," pokračoval.

Najväčší problém nemusí byť to, že deti sú lenivšie ako kedysi, no predovšetkým slovenská nátura. Do výberu hráčov v jednotlivých tímoch či dokonca aj pri prezentácii zasahujú rodičia a ich peniaze. Skutočný talent sa tak na ľad ani nemusí dostať: "Je zlé, že do nášho mládežníckeho hokeja príliš zasahujú rodičia. Aj v Kanade či Švédsku platia synom hokejky a iné veci. Ale u nás sa to zvrtlo až k tomu, že rodičia si hovoria: keď financujem synov hokej, budem rozhodovať aj o jeho talente, kde bude a ako bude. To, že tu rodičia od trénerov čakajú zaradenie ich chlapca do prvého útoku za to, že zasponzorovali tím, je veľký problém. Samozrejme, že nehovorím o všetkých rodičoch, ale aj toto sa v našom hokeji často stáva. Vo Švédsku na také niečo žiaden rodič ani len nepomyslí, a niežeby si to ešte vyžadoval. Tam sa žiadny tréner nepozerá, či otec priviezol chlapca na mercedese alebo passate. My hokejisti vieme, že týmto neduhom máme pokazený náš hokej už od malých detí. Ale nikto do toho nechce vŕtať, lebo veď rodičov potrebujeme. Myslím si, že tento istý problém má aj Česko. Limitujúce je aj to, že dnešné deti väčšinou nechcú robiť veci, ktoré bolia, a práve hokej bolí. Aj na „zimák“ treba skoro ráno vstavať. Na Západe deti vychovávajú tvrdšie. Sú viac vedené k samostatnému životu," vyjadril svoj názor Haščák.