VIDEO Paľko, legendy ako ty zostanú pre národ naveky nesmrteľné: Všetko najlepšie do neba, Demo!
Pavol Demitra doslova jasá po góle do siete Fínska na ZOH 2010 v súboji o tretie miesto Zdroj: TASR/AP/Gene J. Puskar 
BRATISLAVA - Jeho agent Matt Keator o ňom vyhlásil, že k sebe priťahoval ľudí a vždy bol typom človeka, ktorý ich taktiež aj spájal. Mal ho rád pravdepodobne každý hráč, ktorý s ním nastupoval v jednom mužstve, nehovoriac o novinároch a fanúšikoch. To bol Pavol Demitra, veľký hokejista i Človek (áno, on skutočne zosobňoval tento pojem a bol v tomto ohľade vzorom), ktorý by dnes bol oslávil 45. narodeniny. Tamtí hore však mali iné plány.
Vždy, keď mohol, neváhal zdvihnúť prichádzajúci hovor od reprezentačného trénera, nech ním bol ktokoľvek, a prijal pozvánku do najcennejšieho dresu. Či mal za sebou vydarenú alebo strastiplnú sezónu v NHL z osobného pohľadu. Či bol zranený alebo kompletne zdravý bez jediného škrabanca na celom tele.
"Myslím si, že reprezentovať by malo byť pre každého cťou. Ťažko sa to opisuje, ale vždy, keď si človek oblečie ten dres, tak dá do toho srdce," oddane vravel na MS 2004.
Nech malo Slovensko šancu na zlatú medailu, alebo skladalo mužstvo, ktorého ambície nemohli byť najvyššie. Na tom nezáležalo.Reprezentácia pre neho znamenala všetko a ani chvíľu nerozmýšľal. Veď o tom svedčí aj štart na MS 2003 vo Fínsku. Do dejiska šampionátu prišiel týždeň po štarte turnaja, a to napriek tomu, že ho trápil zlomený palec na ruke.
"Prišiel som sem a moja podmienka bola doviezť medailu. Som rád, že sa mi to podarilo, aj keď som myslel, že to bude tá najcennejšia medaila. Myslím, že sme si to vynahradili a poraziť Čechov prvýkrát v histórii je krásny zážitok. Táto medaila má určite veľkú cenu," hovoril šťastný "Demo" do mikrofónov novinárov krátko po zisku bronzu na MS 2003.
Aká bola Demova odpoveď? Pravdaže prišiel. Zastavila by ho iba taká situácia, v ktorej by cítil, že mužstvu nemôže nijakým spôsobom pomôcť. Ak by dokázal hrať aj na 50 percent, do národného tímu prišiel. Beztak už len jeho prítomnosť bola prínosnejšia, aj keby nemal nastúpiť na jedinú minútu. Zakaždým sa totiž správal ako pravý srdciar a bol vzorom nielen na ľade, ale i v osobnom živote.
Časy, keď jeho hlavu zdobili kučery
Tmavé kučeravé vlasy, rozblázený mládenec, ktorý nemohol ani tušiť, aký uznávaný sa stane o niekoľko rokov neskôr. No a pozor, malý Paľko nezačal hrávať hokej. Na dubnickom sídlisku Centrum II sa naháňal za guľatým zázrakom menom lopta a hokej ho chytil neskôr. K športu však mal vrodené inšinkty, pretože ten bol u nich doma akoby náboženstvom.
Otec s rovnakým krstným menom ako jeho úspešný syn si odkopal ligové zápasy v Dubnici nad Váhom, Trenčíne, Novákoch či Nemšovej. A Paliho ujo Marián si zahral s pukom za Spartak Dubnica. To nebolo všetko, o hokeji sníval aj bratranec Marcel. Ak by mali v tých časoch ľudia možnosť používať internetové mapy, je jasné, že Demitrovci by zvládli cestu z domu na zimný štadión aj so zavretými očami. O tom nepochybujte.
Od futbalu konečne prešiel k hokeju a hra s pukom mu doslova učarovala. Pri prvom zjavení sa na zimnom štadióne nemal ešte ani šesť rokov a kvôli zle padajúcim rokom a narodeniu v novembri nastúpil do prípravky, ktorá zarezávala na ľade už rok a on bol takpovediac pozadu. Čo zmeškal, rýchlo dobehol a okamžite bolo zjavné, že už v mladom veku myslí inak než ostatní. Talentom a najmä ctižiadosťou bol inde.
Mama Oľga s ním prežívala všetky zápasy a založila si zošit už v žiackych kategóriách. Zapisovala každý zápas svojho milovaného Paľka, bol označený číslom, nechýbal v ňom súper, výsledok a počet strelených gólov legendárnej 38-ky.
Individuálny študijný plán na SOU strojárske
Keď sa Pavol Demitra definitívne rozhodol, že chce hrať iba hokej, tak tento šport sa pre neho postupne stával všetkým. Hoci sa po vychodení základnej školy prihlásil na strednú odbornú školu, kam ho aj prijali, nemal žiadny plán pracovať v tomto odbore. Veď nakoniec to aj sám potvrdil.
"Hokej bol hlavným dôvodom, prečo som si vybral túto školu. Navštevovali ju totiž aj viacerí spoluhráči. Nemal som však ani potuchy, čo mám napríklad robiť pri sústruhu, ako sa k nemu postaviť. Vtedy mi otec prízvukoval, že musím tvrdo trénovať, aby som sa mohol živiť hokejom."
Otcove slová nezobral na ľahkú váhu a trénoval takým spôsobom, aký nemohol nechať chladným žiadneho trénera, ktorý ho mal pod palcom. Ani tých reprezentačných. Ako 15-ročný sa presadil v obrovitánskom výbere s viac ako 100 hokejistami a predral sa cez kemp. Podľa slov kouča Jozefa Bórika bola najväčšia Demova prednosť hlavne ctižiadostivý prístup. Poháňalo ho vedomie, že všetko si musí vydrieť sám, nemohol sa sa spoľahnúť na tlačenie z vyšších miest či lobing svojho otca. Pokiaľ by neuspel, presne by vedel, kde hľadať vinníka.
Na ME do 18 rokov v roku 1992 sa ocitol na druhom mieste produktivity s 12 bodmi v šiestich zápasoch za Čechom Davidom Výborným (14). Prešiel rok a výborná sezóna za mužov Dukly Trenčín (zaplatila za neho 300 000 kčs) vo federálnej lige mu vyniesla miestenku v drafte a na prelome rokov i pôsobenie na MS do 20 rokov. V Dukle nastupoval s Branislavom Jánošom a Žigom Pálffym.
Na juniorskom šampionáte zahviezdil ôsmimi bodmi v siedmich zápasoch a stal sa najproduktívnejším Slovákom. Pre zaujímavosť, turnaj ovládli dve švédske legendy - Peter Forsberg (7+24) a Markus Näslund (13+11) dosiahli behom siedmich vystúpení nadpozemské čísla.
Novinári ho zavolali späť do arény
V časoch, keď NHL draft nevzbudzoval taký záujem ako dnes, mnohí európski hráči ani len netušili, čo to znamená. Sám Dominik Hašek v televíznom dokumente spomínal, že najskôr ani neveril, že ho v roku 1983 draftovali. Dozvedel sa o tom od Františka Musila, keď boli vo Francúzsku. On mu povedal: "Dominik, ty si bol draftovaný." Hašek však nevedel, o čom Musil rozpráva, nezaujímalo ho to a na zozname jeho rebríčka to bola tretia či štvrtá priorita.
Draft 1993 sa konal v kanadskom Québecu, kde mal vysokú šancu na výber vďaka zdarnej sezóne v Trenčíne a na juniorských majstrovstvách sveta. V plejáde mladých zámorských hviezd typu Paul Kariya, Jason Arnott, Chris Pronger či mladučká senzácia a jednotka draftu Alexandre Daigle bol zaradený medzi Európanmi na deviate miesto. To by dnes mohlo znamenať aj prvé kolo, avšak vtedajšie časy boli iné. Demitra čakal do deviateho kola a 227. miesta a poriadne ho opantala nervozita. Pred osudovým deviatym kolom mu začali stekať po lícach slzy nešťastia.
"Na draft ma zaradili ako deviateho Európana. Presedel som v hale sedem hodín a moje meno nikde. Už som bol poriadne nervózny a naštvaný na svojho agenta Richa Wintera. Zdvihol som sa zo stoličky a pobral sa preč. Bol som pri východe zo štadióna, keď na mňa zavolali slovenskí novinári, aby som sa vrátil. V tej chvíli ma draftovala Ottawa Senators," spomínal Demo.
Draft v roku 1993 bol pre Slovensko mimoriadne úspešný, pretože zo 111. miesta si vybral Edmonton Miroslava Šatana. Okrem dvoch legiend nášho hokeja vybrali zástupcovia klubov aj dnes už zosnulého Richarda Šafárika (Buffalo Sabres, 116. miesto) a Martina Štrbáka (Los Angeles, 224. miesto).
Dôkaz o výnimočnosti spomínaného ročníka svedčí aj vo fakte, že Demitra sa stal piatym najproduktívnejším hráčom za kvartetom Paul Kariya (989 bodov), Jason Arnott (938), Saku Koivu (832) a Todd Bertuzzi (770). Miroslav Šatan sa zaradil na siedme miesto (735), medzi slovenskú dvojicu sa vkliesnil iba Čech Václav Prospal so 765 bodmi.
V jednej štatistike však Pavol maximálne vyčnieval. V pomere odohraných zápasov, nazbieraných bodov a udelených trestných bodov sa spomedzi roku 1993 nachádza na prvom mieste. Behom 16 sezón v profilige strávil na lavici hanby iba 284 minút, čo v priemere na jeden ročník činí 17,75 minúty. Klobúk dole, takto hral skutočný hokejový džentlmen.
Strasti a nepriazeň osudu európskeho nováčika
Angličtina je jazykom, bez ktorého sa v cudzine nepohnete. Kdekoľvek smerujú kroky akejkoľvek osoby, angličtinou sa dohovorí prakticky všade, i keď mnohokrát pomocou rúk, nôh a gést. Prípad Paľa Demitru bol prakticky rovnaký ako u každého hokejistu vyrastajúceho za Železnou oponou. Jediný vučovací jazyk v škole bola, pravdaže, ruština a angličtina nepripadala do úvahy.
Napriek tomu, že dubnický mladík absolvoval letnú prípravu s Vítkovicami, tak v severomoravskom mužstve nezostal a odletel do Severnej Ameriky. Presun za oceán znamenal pre neho nemalú výzvu, pretože neovládal reč a presunul sa do úplne nového, neznámeho prostredia plného ľudí, ktorých nikdy predtým nevidel.
"V začiatkoch bolo pre mňa najťažšie zvládnuť nové prostredie a, samozrejme, reč. Keďže som vyrastal a chodil do školy počas komunistickej éry, jediným cudzím vyučovacím jazykom v mojom prípade bola ruština. Zrazu som v osemnástich prišiel do Ameriky a nevedel som ani ceknúť po anglicky. Bolo to ťažké..." hovoril hokejový džentlmen vo svojich spomienkach.
Demitra sa po príchode do nového sveta potreboval rozkukať a zvyknúť si na iný svet. Jazyková bariéra však predstavovala obrovský rébus. Okamžite sa dohodol s klubom a agentom, aby mu vybavili súkromnú učiteľku a dva mesiace pred štartom sezóny absolvoval tak veľmi potrebné hodiny cudzieho jazyka.
"Ako prvé som sa naučil povedať: Yes! Ale to som vedel už pred príchodom do Ameriky. Keď som tam pricestoval prvý raz, takmer ničomu som nerozumel. Tak na všetky otázky som odpovedal Yes alebo No a čakal na reakciu ľudí okolo."
Úspech naznačil prípravný kemp. Sadol si s českou ikonou Vladimírom Ružičkom, ktorý mu pomáhal aj mimo ľadu. Prvý duel vo veľkej NHL odohral v útoku práve s Ružičkom a Alexeiom Jašinom, dvomi veľkými európskymi hviezdami. Za mužstvo Ottawy odohral 12 zápasov s bilanciou gól a asistencia. Potom prišla zlomenina nohy a chtiac-nechtiac musel pauzovať.
#MAY21 #SVKvsDEN 2nd period
— Here's Your Replay (@HeresYourReplay) May 21, 2019
Pavol Demitra chant from the fans at the Steel arena #IIHFWorlds pic.twitter.com/2nlyEqVQI6
Len čo sa dal slovenský útočník do poriadku, čakala ho nepríjemná správa - odchod na farmu do Prince Edward Island Sena v AHL. Na farme doslova hviezdil a v 150 zápasoch nazbieral viac než úctyhodných 196 bodov. Ani perfektné výkony na ottawskej farme nepresvedčili trénera farmy Davea Allisona, aby ho Senators povolali späť. Sám Paľko priznal, že s Allisonom nevychádzal dobre a prílišná láska medzi nimi nepanovala.
V lete 1996 sa v Ottawe nedohodol na novom kontrakte. Klubu sa nepáčili požiadavky, ktoré Demitra žiadal, a tak prišlo k zlomu. Pavol prešiel do IHL, kde hral za Grand Rapids a... ako inak... hviezdil! 50 bodov v 40 zápasoch. Práve tu mu po prvý raz nasadili legendárne číslo 38, s ktorým zostal do konca života. Vykúpenie prišlo po prestupe do St. Louis.
Rozkvet v Missouri
Demitrov presun do St. Louis Blues odobril aj Peter Šťastný, ktorý tam žil. Mladého Slováka akoby pokropili čarovným prameňom, po rokoch strastí a odstrkovania si začal užívať hokej. U Bluesmanov sa okamžite zaradil k lídrom mužstva a bola radosť dívať sa na šťastného Demitru servírujúceho jeden pas za druhým.
"Pav bol neuveriteľný hráč. Ak hovoríme o kombinácii zakončovateľských schopností a kreativity, v lige by ste vtedy našli iba päť-šesť hokejistov na jeho úrovni. Mohol rovnako dominovať aj v žiare reflektorov, ale nepotreboval to, radšej ostával v tieni," charakterizoval výnimočného spoluhráča Craig Conroy.
V St. Lous sa zaradil medzi osobnosti celej súťaže, v klube ho milovali a jeho útok s Michalom Handzušom a Ľubošom Bartečkom patril medzi tie najúdernejšie v NHL. Získal aj cenu pre najväčšieho džentlmena v lige, získal Lady Byng Trophy. Počas pôsobenia v Missouri si sadol aj s legendárnym trénerom Joelom Quennevilleom. "Je to skvelý človek, pohodový typ a on ma vypracoval. Dal mi šancu, dal mi veľa času na ľade a ja mu za to veľa dlhujem," hovoril Demitra.
Útočník s ladným korčuľovaním predviedol známe "Gesto za pol milióna". Sám seba pripravil o 500 000 dolárov, ale doprial spoluhráčovi Scottovi Youngovi bonus za gól. K situácii prišlo 20. apríla 1999. Demitrova zmluva obsahovala klauzulu, že ak nazbiera v základnej časti aspoň 90 bodov, tak k platu dostane bonus 500-tisíc dolárov. Demitra sa v zápase proti Los Angeles rútil na prázdnu bránu, ale gól k bonusu potreboval práve Scott Young. Dobrosrdečný spoluhráč spod Tatier mu poslal prihrávku, lenže Youngov pokus zastavil Čech Jaroslav Modrý.
‘He’s apart of this history’ — Keith Tkachuk pays tribute to the late Pavol Demitra https://t.co/RHrkT2KNxk
— NHL on NBC (@NHLonNBCSports) January 1, 2017
"Najnezištnejšia vec, akú som kedy videl. Pavol definitívne potvrdil, že je neprekonateľný tímový hráč," povedal obranca tímu Jamie Rivers. Hoci Young neskóroval, obom hráčom bol udelený spomínaný bonus a všetci tak mohli byť spokojní. Postupom rokov sa St. Louis nedarilo a Demitra sa rozhodol, že odíde. Klub sa rozlúčil s lídrami ako Scott Mellanby, Doug Weight či Chris Pronger. Slovenský útočník ich nasledoval.
Extraliga, tras sa, na scéne zabijacke trio!
Vyhrotená situácia v NHL počas leta 2004 smerovala k jedinému: výluke trvajúcej celý rok. Štadióny NHL zostali zatvorené, no európski fanúšikovia jasali. Hviezdy sa rozliezli po kluboch starého kontinentu a radosť neobišla ani slovenských priaznivcov. Mohli si vychutnávať Demitru, Gáboríka, Višňovského, Šatana, Zedníka, Handzuša a ďalších.
V trenčíne sa stretlo zabijacke trio Gáborík - Demitra - Hossa. 99 bodov v 66 zápasoch bolo v podaní Demitru skutočne hviezdnym zápisom. Neskôr ho síce prekonali galapredstavenia Žigmunda Pálffyho po návrate do rodnej Skalice, ale hokejová poézia 10 - 38 - 81 zostane navždy v pamätiach minimálne trenčianskych divákov.
Trenčiansky triplet hviezdil až do momentu, pokiaľ nenarazil v semifinále na Slovan Bratislava, neskoršieho majstra ligy. Po vypadnutí sa presunul na svetový šampionát do Viedne, kde sa stretla vďaka výluke v NHL celá smotánka. Slovensko malo jeden z najsilnejších kádrov, ale po smolnom zápase vypadlo po prehre 4:5 s Kanadou vo štvrťfinále. Sám Demitra sa v zápase presadil dvakrát.
Spory zabudnuté, Višňa a Demo priateľmi
Európsky rok bol minulosťou a NHL čakali nové pravidlá. Platový strop mal priniesť vyrovnanosť súťaže a koniec či obmedzenie dynastií typu Detroit Red Wings alebo Colorado Avalanche. Demitra sa dohodol na kontrakte s Los Angeles a stretol sa tam s Ľubomírom Višňovským. Prostredie slnečnej Kalifornie mu vyhovovalo, v ideálnej klíme a morskom priestore prežil výborný rok so 62 bodmi v 57 zápasoch.
Kým s "Višňom" si v extralige nič nedarovali, v LA sa stali priateľmi. Staré spory zo slovenskej ligy zahodili za zvodidlá a štipľavé reči sa razom stali minulosťou. Práve Višňa robil Demitrovi sprievodcu v celom meste. Útočník z Dubnice si nevedel vynachváliť mesto a veľmi rýchlo sa v ňom udomácnil. Aj napriek tomu, že oproti St. Louis pocítil zvýšené ceny. Jeden rok bol však všetko, čo v LA stihol. Prišla výmena.
Demo a Gabo v divokej svorke
Demitra dokončil svoj trojročný kontrakt za 4,5 milióna dolárov ročne v Minneapolise a odišiel do Kanady. Jeho novým zamestnávateľom sa stal Vancouver, kam sa tešil.
Čierna a biela v krásnej Kanade
Pôsobenie Demitru vo Vancouveri malo dve stránky. Na jednom konci bola čierna farba, pretože slová po príchode sa akosi nenaplnili. Hoci v mužstve cítil šancu na Stanley Cup a taktiež dostatok herných príležitostí, nič z toho sa nenaplnilo. S trénerom Alanom Vigneaulton si nepadli do náručia. Presne tak isto ako s Allisonom na farme Ottawy pri svojich začiatok v zámorí.
"K Vigneaultovi som mal iný vzťah ako k predchádzajúcim trénerom. Lepšie povedané, my sme si žiadny nevytvorili. Hneď ako som prišiel do tímu pred začiatkom sezóny 2008/09. S každým trénerom som si na rovinu vyjasnil, ak vznikol nejaký problém. Keď som prišiel do kancelárie pohovoriť si s ním, čo má proti mne, nič nešpecifikoval, no potom ma urazil v novinách. To ma urazilo," spomínal Demo.
Ikonu nášho hokeja navyše ničilo zranenie ľavého ramena, ktoré ohrozilo aj jeho účasť na ZOH vo Vancouveri 2010. Doktorský kúzelník Pavel Purdek ho však dal do poriadku a všetko sa stihlo ešte pred ZOH. Na ľade sa neobjavil viac než sedem mesiacov a na vancouverskom turnaji mal odohrať päť či šesť zápasov.
Paľko nielenže nastúpil, ale slovenská 38-ka bola najlepším hráčom celého turnaja. Strieľal dôležité góly, servíroval pasy a nezabudnuteľným spôsobom poslal brankára Ruska Ilyu Bryzgalova do smútku nádherným samostatným nájazdom v skupine. "Pán profesor vysokej hokejovej školy," znelo vtedy z úst dnes už nebohého komentátora Ivana Niňaja. Bol to dokonalý kružnicový oblúk.
Vo vancouverskom Rogers Place sa mohli Slováci radovať z bronzových medailí, ale neudržali vedenie 3:1 v zápase o 3. miesto proti Fínsku. Napokon prehrali 3:5. "Toto nás bude takpovediac sra* do konca života," komentoval po stretnutí so Suomi rozčarovaný Pali Demitra. Vtedy ani len netušil, že jeho život píše posledné kapitoly.
Hokejový svet v záplave sĺz
Po traumatizujúcom pôsobení vo Vancouveri nemal Demitra chuť pokračovať v kariére. Prehovorila ho manželka Majka a nakoniec zamieril do Ruska. A to aj napriek možnosti podpísať s New York Rangers, kde by hral znova s Mariánom Gáboríkom. S Lokomotivom Jaroslavľ sa dohodol behom pár minút a prvá sezóna mu vyšla priam náramne. 60 bodov v 54 zápasoch ho okamžite vyšvihlo medzi miláčikov publika a v ligovej produktivite skončil na piatom mieste.
Zmluva znela pôvodne na rok, ale už po dvanástich dueloch sa vedenie klubu rozhodlo, že mu ponúkne jej predĺženie. Demitra súhlasil. Keď sa 7. septembra 2011 chystal na odlet do Minsku, kde mal odohrať za Lokomotiv zápas proti miestnemu Dinamu, odoslal zopár SMSiek. Nanešťastie, lietadlo nikdy do Minsku nedorazilo.
Slovensko a celý hokejový svet okamžite zaplavil smútok, oceán sĺz a pred zimnými štadiónmi sa začali schádzať tisícky fanúšikov. Nik nechcel uveriť, že milovaný Paľo Demitra navždy opustil svet. "Paľko, Póle, Demo, Hlavička, Tuleň boli prezývky, ktoré od nás najčastejšie počul," vravel na pohrebe svojho priateľa Marián Gáborík.
"Život je príliš krátky na to, aby sme v ňom jeden druhému nerobili radosť."
Dnes 29. novembra 2019 oslavuje narodeniny v hokejovom nebi popri ďalších desiatkach legiend, ktoré prinášali na tváre nás všetkých radosť a úsmev. Pali, hoci si nás navždy opustil, tak pre celý hokejový národ zostaneš nesmrteľnou legendou! Všetko najlepšie!
Vizitka Pavla Demitru
- Dátum narodenia: 29. 11. 1974 v Dubnici
- Dátum úmrtia: 7. 9. 2011 v Jaroslavli
- Výška: 183 cm
- Váha: 93 kg
- Draft: 1993, Ottawa Senators, 227. miesto, 9. kolo
Kluby
- MHK Dubnica (2. československá liga, 1991 - 1992)
- HK Dukla Trenčín (1. československá federálna liga, 1992 - 1993)
- Ottawa Senators (NHL, 1993 - 1996)
- Prince Edward Island Senators (AHL, 1993 - 1996)
- St. Louis Blues (NHL, 1996 - 2004)
- Las Vegas Thunder (IHL, 1996 - 1997)
- Grand Rapids Griffins (IHL, 1996 - 1997)
- HK Dukla Trenčín (Slovenská extraliga, 2004 - 2005)
- Los Angeles Kings (NHL, 2005 - 2006)
- Minnesota Wild (NHL, 2006 - 2008)
- Vancouver Canucks (NHL, 2008 - 2010)
- Lokomotiv Jaroslavľ (KHL, 2010 - 2011)
Štatistiky podľa súťaží a reprezentácie:
- NHL - 848 zápasov, 304 G, 464 A, 768 B
- AHL - 150 zápasov, 72 G, 124 A, 196 B
- IHL - 64 zápasov, 28 G, 43 A, 71 B
- Slovenská reprezentácia - 55 zápasov, 29 G, 55 A, 84 B
- KHL - 54 zápasov, 18 G, 42 A, 60 B
- Majstrovstvá sveta - 38 zápasov, 12 G, 17 A, 29 B
- Autor: © Zoznam/Ondrej Herceg
- FOTO: TASR/AP/Gene J. Puskar; VIDEO: YouTube/Branislav Kysucký; Twitter/Here's Your Replay, NHL on NBC
- Zdroj: športky
