Jediná zimná olympiáda v socialistickej krajine: Namiesto mieru prišiel krvavý masaker

Spomienka na Zimné olympijské hry 1984 v Sarajeve Zdroj: Profimedia

SARAJEVO - Zimné olympijské hry, ktoré boli v bosnianskej metropole Sarajevo slávnostne zahájené 8. februára 1984, mali mesto ukázať ako symbol mieru a priateľstva.

Po 40 rokoch od akcie, na ktorej slávila veľké úspechy aj československá reprezentácia, je však Sarajevo skôr než s olympiádou stále spojené v mysliach ľudí s občianskou vojnou. Tá Bosnu a Hercegovinu zachvátila len osem rokov po športovom sviatku, počas viac ako troch rokov si vyžiadala 100 000 životov a státisíce ľudí vyhnaných z domovov.

Sarajevo získalo usporiadateľstvo hier v ostrej konkurencii japonského Sappora a švédskych miest Falunu a Göteborgu. Pri rozhodovaní Medzinárodného olympijského výboru hrali veľkú úlohu politika aj symbolika.

Juhoslávia bola chápaná ako most medzi Východom a Západom a na rok olympijských hier pripadalo 70. výročie začiatku prvej svetovej vojny, ktorú odštartoval sarajevský atentát na arcivojvodu Františka Ferdinanda. Prekážkou nebolo ani to, že juhoslovanský štát bol skôr ako so zimnými športmi spojený s letom a morom.

Až do poslednej chvíle sa strachovali o osud OH

Ani samotné Sarajevo nemalo príliš veľkú tradíciu zimných športov, to sa ale po olympiáde zmenilo. Pred hrami, ktorých symbolom sa stal vlk Vučko, vznikli v meste zimné štadióny a v okolitých horách lyžiarske areály aj dnes už zničená bobová dráha, vraj najkrajšia a najbezpečnejšia na svete. Kvôli nedostatku snehu sa ale usporiadatelia až do poslednej chvíle strachovali o osud OH. Pamätníci ale spomínajú, že noc pred začatím napadla metrová nádielka a všetkým spadol kameň zo srdca.

Hry priniesli slávu mnohým športovcom, za najväčšie hviezdy možno ale bezpochyby považovať britský tanečný pár Jayne Torvillová a Christopher Dean. Ich prevedenie Ravelova Bolera doslova očarilo rozhodcov, ktorí jazdu ocenili vtedy najvyššími možnými známkami, dvanástimi šestkami.

Naprázdno nevyšli ani Čechoslováci, ktorí získali šesť medailí – dve striebra a štyri bronzy. Z medaily sa tešil aj slovenský krasokorčuliar Jozef Sabovčík.