VIDEO Príbeh Majdičovej zaujal svet, bude z toho film?
Bronzová olympijská medailistka v behu na lyžiach Slovinka Petra Majdičová s trojicou Slovákov z jej realizačného tímu - zľava tréner Ivan Hudáč, servisman Štefan Gajdoš a fyzioterapeut Jaro Gajdoš. Zdroj: TASR 
WHISTLER - Historicky prvým slovenským trénerom v behu na lyžiach, ktorý sa mohol tešiť zo zisku olympijskej medaily jeho zverenca sa na ZOH vo Vancouvri stal Ivan Hudáč. Kouč slovinskej reprezentácie a hlavne bronzovej medailistky zo šprintu klasickou technikou Petry Majdičovej zažil v priebehu pár hodín v areáli Whistler Olympic Parku tie najrôznejšie pocity - šok, strach, beznádej, ale aj obdiv a postupne gradujúcu eufóriu z úspechu svojej zverenky.
"Pred pretekmi som bol na štadióne, keď za mnou prišla slovenská pretekárka Alena Procházková so slovami, že Petra spadla a že jej treba ísť rýchlo pomáhať. Bol to pre mňa veľký šok, nevedel som, či sa mi to sníva, alebo si niekto robí srandu. Na polceste sme ale stretli Petru, ktorá držala v rukách lyže a plakala, že chce ísť na štart," opísal prvotné obavy Hudáč.
Jeho zverenka mu neskôr vysvetlila, že v nebezpečnej zákrute nabrala na zľadovatenom povrchu trate príliš veľkú rýchlosť a nespadla, ale hodila sa na zem v nádeji, že sa vyhne nárazu do stromu.
"Trať bola tvrdá, nepodarilo sa jej zabrzdiť včas a hodilo ju dole k potoku."
Hudáča pri pohľade na svoju ubolenú pretekárku oblial studený pot. Predpokladal najhoršie. Že všetka vynaložená snaha v príprave pred olympiádou vyšla navnivoč a to mala byť Majdičová jednou z hlavných postáv bielej stopy XXI. ZOH. Prednejšie mu však bolo zdravie jeho chránenkyne.
"Samozrejme, že v takejto situácii prídu myšlienky, prečo má na veľkých súťažiach stále smolu. V Turíne ju v hlavnej skupine zrazil nemecký servisman, potom mala slabo pripravené lyže, v Salt Lake bola štvrtá a tri pretekárky boli neskôr na iných pretekoch pozitívne testované, v Liberci mala výbornú formu, no pred šprintom ochorela. Napriek tomu chcela štartovať," vyratúval Majdičovej smoliarske porcie jej tréner.
Hudáčov odpor proti štartu po hrozivo vyzerajúcom páde však opäť vyšiel naprázdno aj vo Whistleri. Jeho zverenka napriek veľkým bolestiam nechcela ani len počuť o odstúpení zo súťaže. A hoci o tom vtedy nikto nevedel, hazardovala pritom so svojím životom. Až dodatočné vyšetrenia zistili šesť zlomených rebier a hlavne poranenie pľúc.
"Ani jeden lekár by jej nedovolil štartovať, ak by informácie o jej skutočnom stave boli známe pred pretekmi. My sme jej v tom chceli zabrániť, no bola tvrdohlavá a nedala sa presvedčiť. Snažili sme sa získať posudok od špecialistu, no nič nenasvedčovalo zlomenine rebier. Až tretie CT vyšetrenie po súťaži odkrylo pravú vážnosť zranení," opisoval slovenský tréner, ktorý do slovinského tímu pritiahol ďalších troch krajanov - servismana Štefana Lichoňa, fyzioterapeuta Jara Gajdoša a lekára Miloša Kapka.
"Možno viacero otázok ani nebudeme analyzovať, lebo všetko sa skončilo šťastne. Aj keď to bolo veľmi riskantné, ona to tak chcela. Ťažšie by sa nielen jej, ale celému nášmu tímu dýchalo, ak by nezískala medailu. Drží nás to teraz nad vodou a nemáme negatívne myšlienky," uvažoval nahlas o tenkej hrane medzi úspechom a sklamaním Hudáč a pokračoval: "Aj keď Petra vôbec nemala šťastie, celé roky dokazovala, že je to bojovníčka a veľká osobnosť a takíto ľudia majú šancu dokázať veľké veci. Trúfam si však povedať, že ak by sa nezranila, v šprinte by nemala konkurenciu a mala ešte šancu aj na ďalšie dve medaily."
Majdičovej príhoda sa okamžite stala hitom nielen športových spravodajských relácii na celom svete. "Tento príbeh pohol svetom. Podľa mojich informácií na všetkých zahraničných televíziách a rozhlasových staniciach robili rôzne analýzy toho behu, zastavujú ho a krokujú ho. Lekári, psychológovia a ďalší odborníci sa vyjadrujú k tomu, čo všetko musela prežívať pri tom sebazaprení. Doma sa ľudia dostali do eufórie, zabudli na všetky problémy, videli, že všetko sa dá prekonať a prebolieť a že aj keď si na kolenách treba bojovať ďalej. Dostala množstvo gratulácií od bežných ľudí až po politickú a spoločenskú špičku. Odmenili ju aj najvyšším možným slovinským vyznamenaním za odvahu a statočnosť. Tento príbeh tak dokáže zobrať za srdce, že sa už začína povrávať, že bude námetom pre film."
Veľkou konkurentkou Slovinky práve v klasickom šprinte mala byť Hudáčova krajanka Procházková. Pre Slovenku po tréningovom výpadku spôsobenom virózou sa však súťaž skončila sklamaním - nepostúpila zo štvrťfinále.
"Alena dokázala na mnohých pretekoch, že patrí do špičkovej kategórie pretekárov. Možno má podobnú životnú cestu ako Petra, plnú smoly, príliš často býva chorá, no je to v každom prípade perspektívna pretekárka, ktorá má šancu na zisk medaily na veľkých podujatiach, vrátane olympijských hier," zdôraznil Hudáč a pokračoval:
"Veľmi som sa potešil, že Alena aj s trénerom Valuškom prišli Petru pozrieť a zaželať jej rýchle uzdravenie. Zhodli sme sa na tom, že si treba udržať motiváciu, lebo životné situácie sú raz lepšie a raz horšie. Považovali sme ju za jednu z kandidátok na medailu, veď v šprinte klasicky bola už viackrát vo finále a dokázala sa dostať aj na pódium. Už tu na olympiáde sme však zistili, že viaceré tímy nie sú dobre pripravené a nemajú formu. Olympiáda sa vyhráva na tom, že pretekár dokáže zostať skoncentrovaný a psychicky sa z očakávaní druhých a aj vlastných nezosype. Kto sa s tým nevie vysporiadať, prehrá už na tejto položke."
Majdičovej bronz je doposiaľ najväčším úspechom Hudáčovej trénerskej práce. V predchádzajúcim olympijskom cykle to boli dve ôsme miesta na turínskej olympiáde, ktoré získal Martin Bajčičák v skiatlone a spoločne s Ivanom Bátorym v šprinte dvojíc. O ďalšom štvorročnom období úspešného kouča musí padnúť rozhodnutie už v najbližších týždňoch.
"S Petrou sme sa dohodli, že naša spolupráca potrvá do olympiády. Osobne potrebujem nejaký čas na oddych a rozmyslenie, veď v podstate sme išli dva roky bez pauzy. Takéto rozhodnutia sa nerobia unáhlene a na základe emócií. Treba si všetko rozmyslieť, uvidí sa v najbližších týždňoch, ešte nie je isté ani to, že Petra bude pokračovať v kariére. Túto prácu mám veľmi rád a dlhé roky bola mojím motorom a žil som pre ňu. Na druhej strane je to stresujúce zamestnanie, presúvanie z pretekov na preteky, neustále cestovanie, zodpovednosť za životy pretekárov. Navyše cítim, že potrebujem oddych, chcem sa viac venovať rodine, domu, kosiť trávu, odhadzovať sneh, alebo chodiť na hríby," vyznal sa Hudáč.
- Autor: © Zoznam/
- FOTO: TASR
- Zdroj: TASR
