Jambor sklamaný z vypadnutia: Do čerta s takou robotou
Miroslav Jambor Zdroj: SITA 
LONDÝN - Miroslav Jambor (33) bol pred štyrmi rokmi v Pekingu jedným z najväčších a najpríjemnejších prekvapení v slovenskej výprave. V kategórii stojacich (TT8) si v dvojhre stolného tenisu nečakane vybojoval bronz, v súťaži družstiev spoločne s Richardom Csejteyom prehrali až vo finále a brali striebro. Tentoraz neprešiel základnou fázou turnaja. V C-skupine prehral oba svoje zápasy tým najtesnejším možným rozdielom 2:3.
„Čo slušné mám povedať po takýchto dvoch prehrách? Je to hrozné, šťastie ma zďaleka obchádza. Celý rok takto tesne prehrávam, piate sety na osem, na desať, na dvanásť. Tu prehrám jeden piaty set 9:11, ďalší 8:11. Do čerta s takou robotou...,“ hromžil vychádzajúc z haly po druhej prehre.
Mira všetci poznajú ako maximálne seriózneho mladého muža. Už sa zdalo, že sa s novinármi čakajúcimi naňho ani nebude chcieť rozprávať, ale nakoniec sa predsa len zastavil na kus reči.
„Prepáčte, som ešte pod vplyvom tej prehry. Šport prináša emócie, občas nadávka z človeka vyletí,“ ospravedlňoval sa po chvíli utierajúc si z čela pot a z očí slzy sklamania. „V bežnom živote nadávky vôbec nepatria do môjho slovníka. Ale už to najhoršie vo mne prehrmelo. Uvedomujem si, že život ide ďalej, treba sa tešiť z toho, čo mi dáva, nie nadávať na to, čo mi berie,“ dodal hemofilik, ktorý štartuje na svojej druhej paralympiáde v kariére.
V Pekingu mal svoju životnú formu, sám si uvedomuje, že v britskej metropole môže na ňu iba spomínať. „Pred Pekingom som mal natrénované oveľa viac ako teraz. Štyri mesiace som sa systematicky pripravoval. Teraz som dostal iba dva mesiace voľna a to mám prácu, ktorá je dvojnásobne náročnejšia, ako som mal vtedy. Do záverečnej prípravy som išiel v pohode, teraz som začínal úplne fyzicky zničený,“ snažil sa Miroslav Jambor o akúsi analýzu dosiahnutého výsledku.
„Chýba mi kondícia. S koncentráciou nemám problémy. Nevládzem však už skočiť po loptičke, nie som taký rýchly,“ dodal rodák z Popradu, ktorý je pri hľadaní zamestnania výrazne obmedzený svojím postihnutím kĺbov v dôsledku hemofílie. Momentálne je zamestnancom nákupného strediska.
Už rebríčkové postavenie jeho a súperov naznačovalo, že vo svojej základnej skupine bol outsiderom. Csonka je svetovou sedmičkou, Rignell pätnástkou, on je „až“ na 23. mieste.
„Áno, bol som z tej trojice v rebríčku najnižšie. Ale má to logické vysvetlenie. V práci som deväť hodín na nohách, už nevládzem potom trénovať. Po dvadsiatich pracovných dňoch bez zastavenia idem rovno na turnaj. Nemôžem čakať, že budem držať krok so súpermi, ktorí sú profesionálni stolní tenisti. Oni nemusia rozmýšľať o tom, čím zaplatia inkaso. Som tu v Londýne jediný z celej mojej skupiny, ktorý pracuje, pingpong hrám iba popri zamestnaní. Nečudo, že v rebríčku neustále klesám,“ povzdychol si sympatický bojovník, ktorý stolnotenisovú abecedu lúskal so svojím otcom v Tatranskej Štrbe, kde dodnes žije.
Aj v Londýne ho čaká ešte súťaž družstiev, opäť bude hrať s Richardom Csejteyom. „Ostáva mi veriť, že v družstvách si ma konečne šťastie všimne a prikloní sa ku mne. Osemfinále by pre nás nemalo byť neprekonateľnou prekážkou, čakajú nás v ňom nevýrazní Nemci. Ak všetko pôjde podľa papierových predpokladov, vo štvrťfinále sa stretneme so Švédmi a ak aj cez nich prejdeme, v semifinále nás čakajú Číňania. Jedni aj druhí sú horúci kandidáti na medaily. Bude to ťažké. Len nech sa to šťastie konečne usmeje...,“ uzavrel Miroslav Jambor.
- Autor: © Zoznam/
- FOTO: SITA
- Zdroj: SITA
