Štvrtok, 2. máj 2024, meniny má Žigmund, zajtra Galina.

Slovenská vízia na OH 2022: Chceme alpské lyžovanie, hokej a biatlon

Janka Gantnerová, Jozef Liba, František Chmelár, Dušan Galis a Otto Brixi Zdroj: SITA

BRATISLAVA - Slovensko to myslí so spoluorganizovaním olympijských hier v roku 2022 vážne. Kandidatúra s Poľskom sa skôr javila ako veľká špekulácia, ale realita je iná. Všetko nasvedčuje tomu, že obe krajiny podajú do marca 2014 oficiálnu kandidatúru. Vklad Slovenska iba do samotného kandidátskeho procesu by mal byť na úrovni 4,5 milióna eur.

O horúcej téme v slovenskom športe informovali na tlačovej konferencii v sídle Slovenského olympijského výboru, na ktorej sa zúčastnil prezident František Chmelár, generálny sekretár SOV Jozef Liba, prezidentka Slovenskej lyžiarskej asociácie Jana Gantnerová a poslanci Národnej rady Dušan Galis a Otto Brixi.

Delegácie Poľského a Slovenského olympiijského výboru sa stretli prvýkrát 19. a 20. októbra 2012 v Krakove, pričom podľa Chmelára Slováci ani nevedeli, čo poľská strana chce.

Rokovania skončili podpísaním deklarácie: "Vedenia POV a SOV sa stretli, aby spolu s predstaviteľmi mesta Krakov reprezentovaným primátorom Jackom Majchrowským a predstaviteľmi Malopoľského samosprávneho kraja prediskutovali iniciatívu zameranú na uskutočnenie aktivít smerujúcich k udeleniu práva Krakovu-Tatrám hostiť XXIV. zimné olympijské hry v roku 2022."

Prítomní uznali túto iniciatívu za osobitne zaujímavú a hodnú pozornosti. Podotkli, že Krakov s regiónom Tatier - po oboch stranách - by sa mohol uchádzať o pozíciu olympijského mesta. Hry uskutočnené po oboch stranách Tatier a spoločne oboma krajinami by boli príležitosťou na utuženie tradične dobrých, priateľských vzťahov oboch krajín a ich obyvateľov. Napomohli by propagácii zimných športov medzi poľskou a slovenskou mládežou a medzinárodnej integrácii spoločenstiev. Na rokovani sa zdôraznilo, že ešte nikdy predtým sa v tejto časti Európy neuskutočnili olympijské hry. V ďalšej fáze prípravy tohto projektu budú rokovať aj najvyššie politické špičky na čele s prezidentmi krajín.

SOV chce mať v tejto veci jasno do konca roka 2012, keďže od januára 2013 by sa musela naplno začať pripravovať kandidatúra. Rozpočet hier sa odhaduje na približne 2 miliardy. Zahŕňa samotnú organizaciu hier, súťaží a jeho druhá časť sa týka zmien športovísk, investovania a infraštruktúry.

"Je to odrazové číslo a hrubý odhad. Príjmovú časť rozpočtu tvoria príspevky od miest, regiónov, štátu a najmä od Medzinárodného olympijského výboru. Ten v súčasnosti prispieva na ZOH sumami od 500 do 700 miliónov dolárov, predpoklad pre rok 2022 je 800 miliónov," povedal generálny sekretár SOV Jozef Liba a dodal, že žiadny hry od roku 1984 neboli stratové.

Prezident Slovenského olympijského výboru František Chmelár skonštatoval, že Poliaci nás oslovili so žiadosťou o pomoc pri organizácii: "Ponúkli nám organizáciu alpského lyžovania (všetky disciplíny by sa mohli konať v Jasnej) a akrobatickéhoh lyžovania. My však máme záujem aj o hokejový turnaj mužov aj žien, takisto by sme však radi organizovali biatlon. Z druhej strany je aj veľký záujem o výstavbu ľadového toboganu pre boby a sane na našom území, ale tomuto nie sme veľmi naklonení. Po vzájomnej konverzácii sme zatiaľ nevyjadrili súhlas, ale ochotu spolupracovať a rokovať."

Okrem Jasnej a hokeja by si predstavitelia SOV vedeli predstaviť na Slovensku aj biatlonové súťaže. Biatlon je marketingovo atraktívny šport. Využiť by sa mohol areál na Štrbskom Plese, kde v týchto dňoch homologizujú bežecké trate.

"Kandidátsky proces sa začne počas ZOH v Soči. Nasleduje zužovanie kandidátskych miest a v roku 2015 na zasadaní MOV v Kuala Lumpure sa rozhodne," priblížil Chmelár rozhodovací proces.

O zimnú olympiádu v roku 2022 majú údajne záujem Barcelona, St. Moritz, Ľvov, Brašov a Oslo. "Nie sú to neprekonateľní súperi. Trochu inak by to bolo, keby sa opäť rozhodli kandidovať Mníchov či americký Denver," uviedol Chmelár.

Vzdialenosť medzi Krakovom a Slovenskom je približne 170 kilometrov, čo by mohlo za určitých okolností spôsobovať komplikácie. Na druhej strane je však potrebné široké spektrum športovísk, od hál až po terény na lyžiarske disciplíny. Je veľmi ťažké nájsť jediné miesto, aby sa všetko dalo spraviť v okruhu napríklad 50 kilometrov. Súčasný trend je taký, že organizácie veľkých športových podujatí čoraz častejšie spoluorganizujú viaceré krajiny.

"Je to tendencia vo futbale, v hokeji. Skôr alebo neskôr príde aj do najväčšieho športového sviatku a Medzinárodný olympijský výbor bude musieť akceptovať snahy dvoch usporiadateľských krajín, keď nebude chcieť, aby hry neustále organizovali iba veľké krajiny. Tatry sú na takýto projekt ideálnym miestom," povedal Chmelár.

"Z rokovaní s poľskou stranou sme napokon odchádzali s tým, že keď máme ísť do spoločného projektu, tak iba s tým, že na Slovensku bude hokej," doplnila Jana Gantnerová.

V prípade, že Slovensko by participovalo iba na zjazdových disciplínach, finančný podiel na organizácii by nemal byť vysoký: "Myslíme si, že to sa dá veľmi reálne uskutočniť a môžeme počítať s minimálnymi nákladmi. Aj keď nejaké náklady na infraštruktúru musia byť, či už doprava z Liptovského Mikuláša do Jasnej a rekonštrukcia letiska v Poprade. Iné to bude, ak dostaneme aj hokejový turnaj. V tom prípade potrebujeme postaviť dva nové štadióny v Mikuláši a Poprade, čo bude už náročnejšie. Určite by sa nerobila rekonštrukcia súčasných štadiónov. A musíme vyriešiť dopravnú situáciu obchádzania Tatier."

Tu by mohol byť riešením tunel pod Tatrami, pričom náklady by mali byť údajne asi 150 miliónov eur. Nie je však jasné, ako by sa k projektu postavili ochranári prírody.

"Chceme dodržať olympijskú chartu, ktorá jednoznačne trvá na tom, že usporiadanie ZOH by malo byť v súlade s princípmi ochrany prírody. Ak by sme ich nedodržiavali, potom nám ZOH ani nepridelia,“ doplnil František Chmelár.