Pavel Vrba ešte nebol bútľavou vŕbou!

PÚCHOV - Už to nemôže byť náhoda! Päť zápasov - štyri víťazstvá, je bilancia posledných kôl trénera púchovských futbalistov Pavla Vrbu. Český kormidelník prišiel do Matadoru z Ostravy, kde robil asistenta a práve asistenti bývajú často označovaní za bútľavé vŕby, za ktorými sa chodia hráči sťažovať a vyžalovať.

Boli ste tou vŕbou aj vy?

- Ešte nie. Medzi dospelými hráčmi sú tými vŕbami skôr maséri či kustódi. Tak to bolo aj v Ostrave. Keď mali chlapci nejaké mimofutbalové problémy, vyplakali sa v masérskej miestnosti.

Mrzel vás odchod z Ostravy, kde s vami nepredĺžili zmluvu?

- Určite. Bola šanca dostať sa do Ligy majstrov, navyše tam vládla krásna atmosféra. Dnes však už neľutujem, dostal som šancu robiť hlavného trénera.

Predtým ste trénovali najmä mládež...

-...preto som púchovskú ponuku zobral ako výzvu.

Nezľakli ste sa po slabších úvodných výsledkoch?

- Vedel som, do čoho idem. Púchov sa na jar ledva zachránil, odišli štyria hráči, čakali ma ťažké chvíle. Najrýchlejšie sa však naučí plávať ten, kto skočí rovno do vody!

Neodrádzali vás v Ostrave od príchodu do Púchova?

- Práve naopak. Povzbudzovali ma, nech to skúsim, že je to dobrý odrazový mostík a šanca chytiť sa.

Aký ste tréner? Demokrat alebo diktátor? Čo hovoria hráči?

- Ježiš, to keby som vedel (smiech)... Skôr som však asi demokrat. Viem sa dohodnúť, ale zase platí odtiaľ-potiaľ!

Na čo kladiete najväčší dôraz?

- Na disciplínu. Na nej lipnem za každých okolností. Či už na tréningu, alebo v zápasoch. Trvám však aj na nasadení a dodržiavaní poriadku.

Dávate veľa pokút?

- Neviem, nebýva to samoúčelné. Boli aj za dve tisícky, keď sa už nedalo inak. Platil som však aj ja.

Za čo?

- V šatni mi zazvonil telefón.

Koľko vás to stálo?

- Päťsto korún.