Pre šťastie nosil železnú podkovu

BRATISLAVA - Slovenský rozhodca Igor Šramka ukončil aktívnu činnosť. V zahraničí má na konte 150 stretnutí a doma vyše 300! Rozlúčil sa nedávno na slávnom španielskom štadióne Nou Camp. Krajší záver si ani nemohol priať. \"Nepripustil som si, že končím. Každou minútou, ako sa blížil záverečný hvizd, mi začalo trochu hrdlo zvierať... V šatni vyhŕkli aj slzy,\" opísal končiace dojmy 45-ročný rozhodca Igor Šramka.

Kto vás priviedol k rozhodovaniu?

- Vojtech Švantner, ktorý bol kedysi v Brezne delegátom. Pomáhal mi v začiatkoch.

Spomínate si na prvý zápas?

- Bolo to v roku 1985. Pískal som okresnú súťaž, tuším piatu ligu a bol to duel Šumiac - Polomka. A pikoška? Hľadal som šatne, ale napokon sme sa prezliekali v stodole a umývali v studenom potoku.

Inzultovali vás niekedy?

- Raz v živote! Zlízol som si to hneď na začiatku. Bol to môj tretí zápas v kariére... Vyfasoval som v Hornej Lehote, keď do mňa strčil hráč a ukončil som zápas po spornom ofsajde.

Začiatky boli niekedy aj menšia divočina. Či nie?

- Úprimne poviem, že takým okresným rozhodcom by som neraz udelil vyznamenanie. Prečo? Tam je množstvo emócií, avšak slabšie usporiadateľské služby, takže nemajú to ľahké...

Mali ste svoj rozhodcovský vzor?

- Jozef Marko! Ešte aj Vojtecha Christova.

Rozhodnutie, na ktoré nikdy nezabudnete?

- Semifinále ME 2000 Francúzsko - Portugalsko, keď som signalizoval ruku portugalského obrancu Xaviera...

Najkurióznejší zápas?

- Keď sa v Turíne spustilo zavlažovacie zariadenie. A tiež na ME 2000 bola sporná penalta proti Turkom a tým gólom prehrali. Tureckí rozvášnení fanúšikovia nás zahádzali všetkým možným. Okolo mňa lietali kľúče, peňaženky, mince, dokonca aj mobil, to bolo smetisko.

Precestovali ste celý svet. Kde ste nerád rozhodovali?

- Nerád som chodil do Talianska, pretože ich kluby nehrajú pekný futbal a hráči radi simulujú, strkajú sa a vyrobia zväčša nejaký problém...

Čo musí mať asistent rozhodcu, aby patril k špičke?

- Vlohy, tak ako futbalista, teda aj talent. Spolupracovať s hlavným arbitrom a hlavne mať cítenie pre hru i veľkú koncentráciu.

A čo postreh?

- Chodil som často na tenisové zápasy, kde sa dá veľmi dobre precvičiť postreh.

Nemali ste niekedy problém s prenosom signálu hlavnému rozhodcovi?

- Signalizačné zástavky, kde tlačidlom vysielate signál hlavnému arbitrovi, sú na baterky. Problém sa sem-tam stal, keď pršalo, pretože vtedy niekedy nefungovali. Prenos funguje tak, že hlavný rozhodca má na ruke pripevnený prijímač, ktorý vibruje a zároveň dáva aj zvukový signál.

Nosili ste si na zápas nejaký talizman?

- Železnú podkovu a dcérka Kristínka mi pribalila vždy nejakú plyšovú hračku.

Máte medzi rozhodcami bližšieho priateľa?

- Viacerých, ale najbližšími sú Micheľ a Balko.

A kto by mohol byť váš nástupca?

- Balko a Slyško! Ale čoskoro vyskočia aj ďalší... Slovenská rozhodcovská škola už má svoj cveng!