Daniela Hantuchová: Hrať za Slovensko znamená pre mňa veľa!

SYDNEY - Daniela Hantuchová (21) sa v porovnaní s minulým rokom zmenila na nepoznanie! Je sebavedomejšia, psychicky odolnejšia.

Dôkazom toho bol aj jej výkon vo finále Hopman Cupu proti Argentínčanke Dulcovej. Dokázala nie každodennú vec: po jasne prehratom prvom sete (1:6) otočila zápas vo svoj prospech!

Vo finále ste doslova vstali z mŕtvych, keď ste dokázali otočiť nepríjemne sa vyvíjajúci zápas.

- Veľmi si to cením! Nedala som sa, bojovala som o každú loptičku, aj keď sa mi tenisovo až tak veľmi nedarilo. Nevychádzalo mi to podľa mojich predstáv. Hlavne psychicky som však bola silná a verila som si do poslednej lopty.

Čo pre vás znamená víťazstvo v Hopmanovom pohári?

- Je to niečo výnimočné, fantastické, krásne! Som veľmi hrdá na to, že mám na konte okrem triumfu vo Fed Cupe aj Hopmanov pohár. Je pekné, že mám tituly aj zo štvorhier v grandslamových turnajoch. A teraz by som bola veľmi rada, keby mi začali pribúdať aj tituly vo dvojhre.

Dajú sa porovnať triumfy vo Fed Cupe a v Hopmanovom pohári?

- V obidvoch prípadoch som hrala za Slovensko. Myslím si, že s Dominom sme typy, ktoré, ak môžu reprezentovať svoju krajinu, dokážu sa zvlášť "vyhecovať". Veľa pre nás znamená hrať za Slovensko!

V Perthe ste dostali okrem finančnej odmeny aj tenisovú loptičku s diamantmi. Je to pre vás najvzácnejšia trofej?

- Cenovo určite, ale osobne si veľmi-veľmi cením pohár za moje prvé turnajové víťazstvo v Indian Wells. Ale loptička je naozaj pekná. Je to príjemná zmena.

Takže s Dominikom máte nové hobby?

- Veru tak, začali sme zbierať diamantové loptičky (smiech). Nebolo by zlé v tom pokračovať. Myslím si však, že je to dosť namáhavý koníček...

Určite príjemne sa vám hralo, keď ste mali v hľadisku slovenských fanúšikov.

- Slovenská podpora bola naozaj skvelá! Je to veľmi pekné, že aj takto ďaleko od našej krajiny sú na tribúnach Slováci a cítime ich veľkú podporu.

Ako by ste porovnali Danielu Hantuchovú na začiatku roku 2004 a teraz?

- Určite som iná! Nedá sa to ani porovnať. Ani na dvorci, ani mimo. Myslím si, že som sa za tých dvanásť mesiacov veľa naučila. Získala som väčší nadhľad.

V čom nastala u vás zmena?

- Najdôležitejšia je, že som na zápasy lepšie psychicky pripravená. Získala som veľa skúseností a viem, čo musím spraviť v jednotlivých momentoch. Odviedli sme vynikajúcu prácu na tréningoch a dúfam, že to dokážem zúžitkovať aj na kurte.

Najhoršie obdobie už máte teda za sebou?

- Myslím si, že áno.

Ako relaxujete v týchto dňoch?

- Čo najrýchlejšie si musím oddýchnuť. Po finálovom zápase v Perthe ma čakala náročná cesta do Sydney a navyše aj trojhodinový časový posun. A už v pondelok by som mala hrať ďalší zápas.

Minulý týždeň ste mali meniny. Ako ste oslavovali?

- Dostala som veľa gratulácií a aj krásne darčeky. Najviac ma potešili tie od mojich blízkych.

Koncom minulého roka postihla Vysoké Tatry prírodná katastrofa. Ako ste to vnímali vy, rodáčka z Popradu?

- Je to veľmi hrozné, ale na druhej strane si človek uvedomí, čo sa dialo neskôr na Vianoce v Ázii. Samozrejme, príroda bola v Tatrách zničená, ale našťastie ľudských obetí tam nebolo toľko ako v Ázii. Aspoň z tejto strany sa dá na to pozitívnejšie pozerať.

Plánujete pomôcť našim veľhorám? Napríklad zohrať exhibičný zápas v prospech Tatier?

- Samozrejme, chcem pomôcť. Zvážime všetky možnosti a potom uvidíme.