Radolský: Čudovali sa, čo robí ráno na štadióne!
GRODZISK/BRATISLAVA - Grodzisk je jedno námestíčko, jedna asi sto metrov dlhá hlavná ulica s pár obchodíkmi, jeden motel a dosť. Pre futbalových fanúšikov je však štvortisícový Grodzisk jedným z hlavných poľských miest. Za posledné tri roky skončil v najvyššej súťaži dvakrát druhý, raz vyhral Poľský pohár, pred dvomi rokmi počas ťaženia Pohárom UEFA vyradil Herthu i Manchester City.
Práve tu začal svoju tretiu sezónu Dušan Radolský, bývalý tréner Košíc, Žiliny, Slovana, ale aj Chebu či Olomouca, ktorý má na "svedomí" doteraz najväčší úspech slovenskej futbalovej reprezentácie - postup na OH v Sydney 2000. Navštívili sme ho pred úvodným zápasom 2. predkola Pohára UEFA Groclin Grodzisk - B. Bystrica, keď bol na roztrhanie. Počas polhodinového stretnutia prišlo za ním asi dvadsať ľudí, mal asi desať telefonátov, plynule rozprával so všetkými, ktorí od neho niečo potrebovali.
Podľa vašej poľštiny to vyzerá, že sa pomaly stávate Poliakom...
- Len vyzerá, no je pravdou, že za tie dva roky som si už zvykol na niektoré zvyky a obyčaje. Spočiatku som mal menšie problémy s tunajším naturelom. Poliakom nechýba zmysel pre disciplinovanosť, ale nevedia to dotiahnuť do detailov. Majú problémy s drobnosťami, čo ma znervózňovalo. Neskôr som však pochopil, že sa to nedá vymazať z ich života.
Ako ste to riešili?
- Musel som si vybrať. Buď im určité veci zakázať a riskovať, že to zoberú psychicky zle. Alebo im to tolerovať a nechať ich v pohode. Musel som preto robiť kompromisy, na druhej strane mi však aj oni vyšli v niektorých veciach v ústrety.
Sme tu hodinku, ale zdá sa, že život okolo vás je akýsi zrýchlený. Náhoda, alebo reálny obraz?
- Skutočne je to tu rýchlejšie. Stále napríklad cítim tlak fanúšikov, funkcionárov, no najmä médií. Televízia vysiela všetky zápasy, futbal sa rozoberá každý deň. Komentujú sa stretnutia, hráči, rozhodcovia, tréneri, chyby, pekné akcie. Vieme všetko o hráčoch doma, ale aj o tých, ktorí hrajú vonku. Televízia trebárs v priamom prenose vysielala prípravný duel Wisly Krakov so Žilinou...
Keď sa dnes bavíte s tunajšími ľuďmi o minulosti, verili vám v čase príchodu, že tu budete aj tretiu sezónu?
- Skôr sa prikláňam k alternatíve, že vtedy si povedali, veď čo, skúsime a uvidíme. Vždy som dostal zmluvu na rok s nejakou opciou, ani raz mi neponúkli zmluvu na dva alebo tri roky.
Zdôvodňovali, prečo zmluvu predlžujú?
- Nie. Deklarovali, že sú spokojní, že vidia, ako robím, a že chcem robiť. Nebolo to však iba tréningami. Prekvapilo ich napríklad, že som už na ôsmu chodil do práce. Nemali sme tréning, no ja som bol na štadióne. Spočiatku ich to možno aj znervózňovalo. Mám taký pocit, že práve môj prístup im zaimponoval. Dodnes však napríklad nevedia pochopiť, že sa môžem tešiť na každý tréning!
Boli také momenty, keď ste si chceli zbaliť kufre?
- Vždy sú také momenty. Niekedy som si aj vravel, že si tu neporadím. Trebárs, keď som nevyhral štyri zápasy po sebe, alebo keď sme teraz nevyhrali v troch úvodných dueloch. Na druhý deň som sa však zobudil, svietilo slnko a všetko bolo iné.
Kde sú väčšie tlaky, v Poľsku alebo na Slovensku?
- Jednoznačne tu! Klubové aj novinárske. Najmä novinári vedia byť kritickí až to zabolí, no po dobrom výsledku zase vedia vyniesť až do nebies.
Zmenil sa prístup majiteľa klubu k vám?
- Nejako špeciálne nie. Je to však závislé aj od našich výsledkov, či od jeho výsledkov v práci...
Zdá sa nám, alebo je to tak, že život v klube sa točí okolo vašej osoby?
- Som tu ako nejaká ústredňa, ale je to tým, že chcem byť o všetkom informovaný. Som tak naučený už zo Slovenska, že bez trénera sa nič nerobilo.
Máte nejakú prezývku medzi hráčmi?
- Pokiaľ viem, tak nie. Nezaregistroval som žiadnu. Možné to však je, lebo keď prídem do šatne, tak býva ticho (smiech).
- Autor: © Zoznam/
- Zdroj: topky.sk
