Budaj bojoval so slzami
TURÍN - Najlepší muž slovenského hokejového tímu. Smutným hrdinom štvrťfinálového zápasu s Českom bol brankár Peter Budaj (23). Patril k najmladším na ľade, držal svojimi zákrokmi náš tím v hre do poslednej sekundy.
Po zápase sa zdalo, že má chuť poplakať si od bezmocnosti. Veľký zápas Slovensko nezvládlo, vo štvrtok o polnoci sa rozlúčilo s vidinou medailového sna.
Peter, vyzeráte, že ste na dne.
- Mrzí ma to všetko. Iné mužstvá kalkulujú, prehrajú zápas v základnej skupine, keď im to vyhovuje. My sme bojovali naplno, nič sme nepočítali, nevyberali si súpera. Česi vyhrali dva zápasy, vyšlo im aj štvrťfinále a budú bojovať o medaily. Zvládli rozhodujúce stretnutie. My sme to nedokázali.
Ako vyzeral zápas vašimi očami?
- Nezvyknem sa vyhovárať a vravieť o šťastí. Česi začali lepšie, v prvej tretine nás tlačili. Hrali celý zápas dobre v obrane. Nepúšťali nás do šancí, a ak sa nejaká naskytla, Hnilička ju chytil.
Mužstvo si neudržalo pohodu ani hernú tvár z predchádzajúcich vystúpení.
- Zvládli sme päť ťažkých zápasov v skupine. Neospravedlňuje to však náš tím, lebo proti Rusku, Švédsku aj USA sme hrali oveľa lepšie ako s Českom.
Všimli ste si už v kabíne pred zápasom náznak nervozity?
- Nie, to len novinári často robia zo súbojov s Českom taký veľký duel. Primiešajú trošku polievku, lebo vedia, že Slováci to potom budú čítať. Chalani však k stretnutiu pristúpili ako k ostatným zápasom. Aj preto sme chceli vyhrať zápas so Švédskom, aby sme nestratili pohodu. Nikto z nás nekalkuloval.
V prvých dvoch tretinách sa na vás sypala spŕška striel. Rátali ste svoje úspešné zásahy?
- Nerobím to. Chytám preto, aby som dal môjmu tímu možnosť vyhrať. Mrzí ma preto ten prvý gól. Ručinskému zakončenie vôbec nevyšlo. Puk chcel dávať po naznačení strely na vyrážačku a blafáku hore, ako to vždy robí. Skĺzol sa mu však po čepeli a prešiel presne medzi mojimi betónmi. Podobne pri druhom góle - tečovaná strela pred bránku skončila rovno pred Hejdukom.
Mal to byť jeden z vašich najväčších zápasov. Teraz možno vyzerá ako najhoršie sklamanie. Ale kto sa z takýchto prehier poučí, môže byť v budúcnosti ešte silnejší.
- Cesta za úspechom vedie cez doliny aj vrchy. Raz teda musíte ísť hore kopcom a potom zasa dolu. Tento rok sme mali veľmi silný tím, ktorý mohol dosiahnuť na medaily. Mám pocit, že to bolo najlepšie mužstvo, aké som v posledných rokoch videl hrať za Slovensko. Som z toho sklamaný.
Vy osobne si však nemáte čo vyčítať. Mužstvo ste skvelým výkonom držali v hre až do konca!
- Vďaka Bohu som hral zdravý, nič sa mi nestalo. Mužstvu som pomohol nejaké zápasy vyhrať. Hokej je tímový šport, preto nemôžem byť spokojný. Ide predsa o spoločný úspech, nie o moje štatistiky. Ak by sme s Českom vyhrali 15:14 a ja by som pritom dostal 14 gólov zo 14 striel, bol by som šťastný, že som doviedol Slovensko do semifinále.
Ťažko znášate prehry?
- Divákov sme sa snažili nesklamať. V poslednom zápase sme boli trochu slabší, ťažko sa nám naskakovalo do rozbehnutého vlaku. Podarilo sa nám ešte streliť jeden gól a urobiť z toho zápas. Dá sa s tým teda vyrovnať ako s každou inou prehrou. Budem z toho smutný, ale život ide ďalej. Neskladá sa len z víťazstiev, ale aj z prehier. Chcem sa poďakovať divákom za úžasnú podporu, ktorú nám prejavovali počas turnaja. Sme šťastní, že s nami boli po celý čas.
- Autor: © Zoznam/
- Zdroj: topky.sk
