Ako nezopakovať blamáž zo Salt Lake City 2002
TURÍN - Slovenský hokejový národ sa modlí: Pane Bože, nechceme zažiť ďalší olympijský výbuch! Nagano 1998 a najmä Salt Lake City 2002 nám stačili. Ako na to? Skúsme tento recept.
Chvalabohu, bez kvalifikácie!
Prvá a najväčšia prekážka, na ktorú sme sa vyhovárali na oboch predchádzajúcich ZOH nám nehrozí: nehráme kvalifikáciu, sme priamo v hlavnom turnaji.
Vyhnime sa chaosu!
Zmätky, ktoré sprevádzali príchody a odchody hráčov NHL do mužstva boli v Salt Lake City základom rozkladu. Hrozila nám dokonca diskvalifikácia, pretože sme v dejisku ZOH nemali minimálny počet hráčov. Pálffy nastúpil napriek zákazu z klubu, poškodili sme si meno medzi zámorskými manažérmi. Chára pricestoval zbytočne, na súpisku ho nenapísali, chaos bol aj okolo príchodu Ronalda Petrovického.
Nerozoštvať partiu!
Už pred Salt Lake City sa vedelo, že Európania v prípade postupu do hlavného turnaja idú domov. To vyvolalo v kabíne dusno a znechutilo hráčov, ktorí kvalifikáciu začali. To by sa už teraz nemalo stať.
Majme jasno v kompetenciách!
Nech hráči aj verejnosť vedia, kto je šéf. Či tréner, ktorý je všade na svete zodpovedný za zostavu a výkon, a ktorý si to v prípade neúspechu „zlizne“ (ako Ján Filc po Salt Lake City). Alebo generálny manažér, ktorý bude aj po štyroch rokoch tvrdiť, že v sezóne, v ktorej nevidel ani jeden zápas NHL spravil maximum pre reprezentáciu Slovenska...
Nech si kabína zvolí lídrov!
Je úplne jedno, či je kapitánom Šatan, Demitra alebo Bondra. Mužstvo je plné osobností s prirodzenou autoritou a funkcia kapitána je skôr symbolická. Vôbec nemusí byť zdrojom polemík.
- Autor: © Zoznam/
- Zdroj: topky.sk
