Riadený doping patril k dobe
BRATISLAVA - Štátom riadený doping v 70. a 80. rokoch minulého storočia patril celkom prirodzene k dobe, v ktorej vtedy ľudia žili. Keďže ide o obdobie spoločného štátu Čechov a Slovákov, museli sa s ním stretnúť aj slovenskí športovci a telovýchovní funkcionári. Jedným z nich je aj MUDr. Kazimír Ferienčík, ktorý pôsobil ako šéflekár na olympijských hrách v Montreale 1976 i Moskve 1980 a dnes je šéfom Antidopingového výboru Slovenskej republiky.
Má podľa vás zmysel otvárať dnes túto tému?
- Celkom určite áno. Je to správne. Z histórie sa človek musí učiť a je dobré, že sa môžeme dozvedieť veci, ktoré sme nevedeli. Vtedy sme ich jednoducho nesmeli vedieť. Poučenie z histórie nemôžete odmietnuť. O tom súčasnom dopingu čo-to šípime, ale čo prinesie doping v budúcnosti, to si nedokážem predstaviť.
Vy sám ste pôsobili ako šéflekár slovenských výprav na olympijských hrách. Stretli ste sa tam s dopingom?
- Ten, ktorý sa spomína v tejto kauze, sa nekonal na olympijských hrách, ale dávno predtým a mali ho pod palcom jednotlivé športové zväzy a v nich vybraní tréneri, ktorí dozerali na vnútorný tréningový proces. Ich základnou charakteristikou bol fakt, že to boli straníci.
A čo športovci? Museli sa "dopingovým kúram" podriadiť?
- Som presvedčený, že mnohí ani nevedeli, že ide o doping. Väčšinou sa ich títo vybraní tréneri a lekári snažili presvedčiť, že ide len o vitamíny, ktoré im uľahčia regeneráciu po ťažkých tréningoch. Žiaľ, vtedy sme všetci žili také časy, že kto sa chcel presadiť, prispôsobil sa.
Na jednej strane riadený doping, na druhej hlásanie čistoty športu. Aj to patrilo k tej dobe?
- Samozrejme. To bola jej dvojtvárnosť. Na jednej strane sme vyhlasovali, že sme proti dopingu, na druhej strane sme ho organizovali, prikazovali. Vládnuca komunistická strana brala šport ako nástroj boja proti triednemu nepriateľovi, nad ktorým bolo treba za každú cenu zvíťaziť. Takú dobu sme vtedy žili...
Čo si myslíte o kolegoch - lekároch, ktorí sa podieľali na tomto "programe"?
- Je to vec ich svedomia, s ktorou sa musia vyrovnať predovšetkým oni sami. Mnohí museli, nevedeli povedať nie. Nedokážem si predstaviť, že by som žil s vedomím, že som mohol niekoho zabiť.
Čo je to dopingová kúra?
Tento termín sa neraz opakuje v materiáloch o štátom riadenom dopingu. Čo vlastne znamená nám vysvetlil Ľubomír Motyčík, generálny sekretár Antidopingového výboru Slovenskej republiky: "Jej cieľom je nastaviť organizmus športovca na zvýšený výkon, väčšie zaťaženie pomocou podávania rozličných zakázaných preparátov v cykloch, a to tak, aby na každom podujatí prešiel dopingovou kontrolou."
Mária Ďurišinová: Za hádzanú dám ruku do ohňa
Doping a nútenie k nemu rázne odmietla bývalá skvelá hádzanárka Mária Ďurišinová. Problém, ktorý vytiahol na svetlo český denník Mladá fronta dnes, sleduje však iba okrajovo. "Čítala som vyjadrenia Imra Bugára a reakcie slovenských funkcionárov. Nemyslím si však, že by sa tým niekomu pomohlo," spustila Mária Ďurišinová s dôvetkom, že ona sama sa v československej hádzanej s dopingom nikdy nestretla. "Za hádzanú mojich čias dám ruku do ohňa. Naša pani doktorka Hájková by to v žiadnom prípade nedovolila. Bola natoľko dôsledná, že nám kontrolovala aj kvapky do nosa," pokračovala bývalá výborná strelkyňa a ešte doplnila: "Iste, spomínam si na našich vzpieračov na olympiáde v Soule 1988. Prišli a po pár dňoch sa porúčali. Vraj pre zranenie..."
- Autor: © Zoznam/
- Zdroj: topky.sk
