Laurinec: Je to bitka na zväze!

BRATISLAVA - Je hromozvodom fanúšikov, jeho meno sa hanlivo skanduje najmä na Slovane či v Trnave a mnohí kluboví funkcionári sa pritom spokojne uškŕňajú.

On však napriek tomu nechce hovoriť o rezignácii. Aj keď pripúšťa, že na zväzovom ihrisku je to boj o každý centimeter. Prezident Slovenského futbalového zväzu František Laurinec.

Ste prvý z futbalového hnutia, ktorý zareagoval na iniciatívu Nového Času. Okrem stoviek fanúšikov tak neurobil žiadny funkcionár, hráč či rozhodca. Prečo?

- Súhlasím, že by sa mali ozvať slušní ľudia, no ľahšie sa reaguje kriticky a možno aj anonymne. Tých slušnejších sa to však určite dotklo, vaša iniciatíva totiž zmietla všetkých. Ako tsunami.

Prečo ste sa teda ozvali len vy?

- Lebo nechcem mať hlavu v piesku. A verím, že postupne sa na moju stranu pridajú aj ďalší. Pokúsime sa zlepšiť slovenský futbal, no musím priznať, že nemáme recept, ako to urobiť.

Čo sa vlastne robí?

- Sú veci, s ktorými si zatiaľ nevieme poradiť, a sú veci, na ktorých pracujeme utajene. Otázka je, či utajenosť bude mať efekt...

Čo býva najväčším problémom?

- Nájsť niekoho, kto bude svedčiť: áno, videl som niečo, bol som svedkom niečoho nekalého. Býva to veľmi zložité. Mám napríklad informácie, že aj bývalý šéf rozhodcovskej komisie Igor Šramka už stiahol svoju výpoveď...

Je vôbec v silách zväzu vyšetriť čudné výsledky?

- Pre mňa bude kľúčové stretnutie s majiteľmi klubov najvyššej súťaže a 1. ligy hneď po skončení jesene. Ich reakcia sa stane rozhodujúcim faktorom, či mám nejakú oporu v boji proti týmto javom, alebo zostanem v úlohe Dona Quijota, a v tom prípade to pre mňa nemá zmysel!

Idete teda bojovať?

- Kým som tu, budem bojovať. Akurát je škoda, že mi médiá odpaľujú ľudí, s ktorými som mohol bojovať.

Nikoho neodpaľujeme...

... viem, že v prípade Dušana Tittela išlo aj o jeho ješitnosť, ale Dušan nám mohol veľmi pomôcť v bitke na zväzovom ihrisku. Bude chýbať, ide tam o každý centimeter.

Zažívate tretí výkonný výbor, robí sa s ním najťažšie?

- Určite. Je to najkomplikovanejšie najmä v spoločnom ťahu.

Kluby zvažujú osamostanenie ligy.

- Nebudem proti, len sa obávam, ako by sa to skončilo.

Máte vo výkonnom výbore väčšinu?

- Zatiaľ áno. Dokázali sme presadiť naše veci. Otázka je dokedy... Sú to veľmi náročné rokovania.

Nemáte pocit, že to, čo sa deje, mrzí vás viac ako jednotlivé kluby?

- Najviac to mrzí asi fanúšikov. Mňa aj mojich spolupracovníkov to, samozrejme, tiež mrzí a znechucuje. A či to mrzí aj predstaviteľov klubov, to je otázka.

Ste optimista?

- Som. Pokiaľ budem mať reálny optimizmus, chcem to robiť. Keď ho stratím, radšej skončím. Nechcem robiť sám sebe kata. Futbal je sínusoida. Pred rokom sme hrali baráž, Artmedia bola v Lige majstrov! Všetko vyzeralo fantasticky, chýbali už len bagre, aby sa začal stavať štadión.

Nebola to však len akási potemkinovská dedina, ktorá zakryla problémy?

- Súhlasím, že futbalovo to rozdiel nebol. Skôr to bolo o našom extrémiz me. Je to aj o súčasnej kritike. Jej terčom sa totiž stávajú aj ľudia, ktorí chcú proti tomu bojovať. Možno že to poteší radových fanúšikov, futbalovú verejnosť, ale najväčšiu radosť z ich odchodu bude mať niekto iný...!