Miroslav Javín (38): Rád si dám pivo či vínko

POPRAD/KOŠICE - Keď je na ľade, ide dušu vypľuť. Ak si dá sviečkovú na smotane, neodolá orosenému poháru s pivom alebo kvalitnému vínu.

A hoci košický hokejista Miroslav Javín má o dva roky na krku štyridsiatku, neodolal by ani hopsaniu na diskotéke. Rodák z Moravy je však profesionál a svetské radosti si dopraje až vtedy, keď vie, že sa nepodpíšu pod jeho výkonnosť!

Mirek sa cíti na východe Slovenska skoro ako doma. Pred štrnástimi rokmi si v Poprade odkrútil vojenčinu a prvýkrát zažil atmosféru federálnej súťaže. Po krátkej anabáze na Morave a v bratislavskom Slovane, sa pred štyrmi rokmi vrátil pod Tatry a vlani veľkou mierou prispel k postupu Kamzíkov do finále. Bez ohľadu na to, či by sa Popradčania stali majstrami, alebo nie, bol rozhodnutý zmeniť pôsobisko.

Neboli ste vari v Poprade spokojný?

- Bol, a veľmi. Mám však zásadu, že netreba nikde dlho smrdieť a treba vedieť, kedy odísť.

Trúfate si košickú zmluvu do roku 2009 dodržať?

- Chcel by som. Ja som veľmi spokojný a som rád, že aj košický klub. Veď podpisom zmluvy sme obojstrannú spokojnosť potvrdili. Skôr obdivujem vedenie, že si trúflo takú zmluvu podpísať (smiech).

Aký máte recept na dlhovekosť?

- V mojom prípade to už nie je žiadne striktné dodržiavanie životosprávy. Keď som na ľade, snažím sa na sebe pracovať. V súkromí nepácham na sebe žiadne násilie. Nie som človek, ktorý by si niečo odopieral. Užívam si život plnými dúškami, samozrejme s ohľadom na hokej. Dám si aj pivko a nebránim sa ani vínku, najmä, keď si posedím s manželkou pri dobrej večeri. Určite nie však večer pred zápasom.

Akceptuje život hokejového turistu z Moravy vaša rodina?

- Mám to šťastie, že rodina žije so mnou v Košiciach. Máme malú dcérku, chcem byť pri tom a vidieť, ako rastie. Rodinná idylka je niečo fantastické. Možno keby tu so mnou neboli, tak by som dostal aj zajačie úmysly a možno by som sa neubránil nejakým úletom (smiech).