Ján Kocian: Nezbavujem sa zodpovednosti...

BRATISLAVA - Futbalová kvalifikácia na EURO 2008 sa pre Slovensko skončila, ale tréner Ján Kocian sa nezastavil.

Už včera, hneď po prílete zo San Marína, sa zbalil a odcestoval do Južnej Ariky na žreb kvalifikácie MS 2010. „Nezbavujem sa zodpovednosti,“ reagoval na otázku, do akej miery znáša svoj podiel na neúspechu.

Kvalifikácia na EURO 2008 sa pre Slovensko skončila navonok neúspechom. Ako to vnímate vy?

- Skončili sme štvrtí a nepostúpili sme, čo sa vecne berie ako neúspech. Ide o to, či sme na to mali. Ciele som si staval z pohľadu reálnosti, postup bol len v oblasti prianí.

A aký bol váš reálny cieľ?

- Prebudovať mužstvo za pochodu, čo sa sčasti podarilo a postúpiť s týmto kádrom aspoň na tretiu priečku, čo nebolo nereálne.

To by sme však nesmeli zbabrať doma zápas s Walesom...

- Presne tak. Dúfam, že to bola výnimka v mojej trénerskej kariére, keď doma strelíte dva góly, ale súper zo šiestich striel dá päť gólov a jedno brvno.

Mužstvo ste prevzali už v rozbehnutej kvalifikácii po Dušanovi Galisovi. Dôsledky neúspechu však znášate sám. Nezdá sa vám to nespravodlivé?

- Nezbavujem sa zodpovednosti. Vedel som, do čoho idem a čo chcem urobiť. Mužstvo sa naozaj preosialo, objavili sa nové mená. Pokazili sme však domáce zápasy s Írskom a Walesom, kde sme zlyhali najmä v defenzíve. Mnohé veci sa potom začali spochybňovať.

Vy ste nikdy nezapochybovali o svojej práci?

- Po každom zápase si robím sebareflexiu. Premýšľam, analyzujem, čo som urobil správne a naopak.

Čo vám povedala vaša sebareflexia po zápase s Čechmi?

- Viem, kam mierite. Čontofalský chytal, pretože posledný zápas Seneckému proti Walesu nevyšiel. Kozák dostal šancu preto, že som bol presvedčený, že to nie je futbalista, ktorý môže nastúpiť len proti San Marínu. Mintála som postavil na hrot, lebo je strelec. Samozrejme, predstava o tom, ako by to malo fungovať smerom hore, bola iná a Mintál to nemal jednoduché.

V tejto kvalifikácii nastúpilo 39 futbalistov, ale ani raz rovnaká zostava. Mali ste predstavu o ideálnej jedenástke?

- Samozrejme, že v hlave nosím optimálne zloženie tímu. Z rozličných príčin sa však neobjavilo v kvalifikácii, ba ani v prípravnom zápase.

Kto bol pre vás najväčším objavom v reprezentácii?

- Príjemným prekvapením je 19-ročný Marek Hamšík. Sledoval som ho ešte v Brescii a vedel som, že ho môžem zapracovať do zostavy proti Nemecku, hoci málokto o ňom vedel. Je to vývojaschopný hráč, aj keď ruch okolo jeho osoby je príliš veľký a nebude to jednoduché, aby ho zvládol.

Okrem zbabraného duelu s Walesom bol aj taký, ktorý vás vyslovene potešil?

- V kvalifikácii iba do určitej miery stretnutia v Nemecku, ale aj proti Írsku pokiaľ ide o útočnú fázu. Za najvydarenejší zápas komplexne však považujem hneď prvý, proti Bulharsku v Žiline.

Cítili ste v niektorých fázach kvalifikácie funkcionársky tlak, neuvažovali ste o rezignácii?

- Nie som naivný, ani typ človeka, ktorý sa len tak ľahko vzdáva. Viem, koľko energie do toho vkladám a počítal som aj s ranami. Pokiaľ ide o tlak, ten je na tomto poste permanentný. Objavili sa všelijaké „šuškandy“, pre mňa je však kľúčové, že sa môžem spoľahnúť na ľudí, ktorí robia okolo tímu.

Pamätáte sa, kedy ste naposledy tak „vypenili“, ako v poslednom zápase so San Marínom?

- V stredu som bol zlý. Zo strany súpera to bol zákrok za zákrokom, ktoré nechávali šrámy na nohách našich hráčov. Mal som obavy o ich zdravie. Nechápem však, viedli sme predsa 5:0... A po zápase si chceli hráči San Marína meniť s našimi futbalistami dresy, dokonca aj štulpne...