Trnavčania plnia pokladnice
BRATISLAVA - Sympatické futbalové stánky, diváci, sponzori, peniaze. Na tomto princípe budujú kluby v zahraničí svoj imidž a existenciu. Ako to funguje na Slovensku?
Väčšina štadiónov poskytuje divákom chabé služby a predovšetkým slabý futbal. Preto takmer všetky corgoňligové hľadiská zívajú prázdnotou a príjem z návštev tvorí nepatrnú časť rozpočtov klubov. Iba trnavskí fanúšikovia sú výnimkou. Potvrdila to aj práve skončená ligová jeseň.
Divák na Slovensku prestal veriť, že bude mať zážitok z futbalu a odmieta zaň ešte aj platiť. Priemerná návšteva sotva 4 000 divákov na jeden zápas v najvyššej slovenskej súťaži sa približuje k hodnotám, ktoré dosahujú v takzvaných horských ligách. Kto by už dal stovku za špinavé sedadlá, vulgárne pokriky grobianov a mizerný futbal niekedy s ešte slabšími rozhodcami? Iba Trnava tvorí svetlú výnimku a tvrdohlavo chce dokázať, že aj na Slovensku sa hrá futbal najmä pre divákov. Jej priemerná jesenná návšteva 7 402 divákov je široko-ďaleko najvyššia.
Predpokladaný zisk z nej pri priemernej cene vstupného 80 Sk je asi 9,5 milióna korún za sezónu a tvorí takmer štvrtinu zo 44-miliónového rozpočtu klubu. Podstatne horšie sú na tom v ďalších kluboch vrátane majstra zo Žiliny či druhej Artmedie. Väčšina klubov profituje práve z výjazdov spartakovských fanúšikov, ktorí najviac napĺňajú corgoňligové pokladnice. V Senci či Trenčíne by však pokojne mohli púšťať divákov aj zadarmo.
- Autor: © Zoznam/
- Zdroj: topky.sk
