Diváci v Československu ani nedýchali: Pred 70 rokmi sa udial historický moment

Olympijské kruhy Zdroj: SITA/AP/Alessandro Trovati

PRAHA - Televízia začala v Československu pokusne vysielať v máji 1953, najprv zo štúdia a postupom času aj z terénu. Prvý priamy televízny športový prenos si ľudia mohli naladiť 11. februára 1955.

Diváci sa vtedy dočkali zápasu v ľadovom hokeji zo štadióna na Štvanici, ktorý odohral výber Prahy so švédskym klubom IF Leksand. Televízne športové prenosy išli potom rýchlo dopredu a už 28. januára 1956 mohli diváci sledovať prvý priamy prenos vtedajšej Československej televízie zo zahraničia, a to zo zimnej olympiády v talianskej Cortine d'Ampezzo.

Talianska rozhlasová a televízna spoločnosť RAI chcela ukázať celej Európe možnosti televízie pri takej významnej udalosti, preto v predstihu rozoslala všetkým partnerom na kontinente dotazníky o priamych prenosoch z dejiska hier.

Vedenie Československej televízie však túto ponuku nevyužilo a pre prenosy sa rozhodlo takmer na poslednú chvíľu. Možnosť prenosu nakoniec na mieste vyjednal redaktor denníka Mladá fronta Miroslav Hladký, ktorý narýchlo dohodol s talianskym partnerom - mimochodom rodákom z Brna, ktorý hovoril obstojne po česky - stručnú zmluvu.

Obraz sa potom do českých prijímačov dostával zložitou cestou cez Nemecko (nedá sa už presne zistiť, či Východné alebo Západné), komentár vznikal v pražskom štúdiu, na základe nemeckých komentárov ho vytvárali reportéri Vít Holubec a Miloš Zouhar.

Hodinu pred polnocou z 27. na 28. januára 1956 sa tak na obrazovkách prijímačov - teda tých prijímajúcich signál z Petřínskej rozhľadne, ktorý okrem Prahy a okolia dosiahol napríklad až do podhorí Jizerských hôr - objavila tretia tretina hokejového stretnutia ZSSR - Švédsko.

Druhý deň dopoludnia nasledoval ešte priamy prenos z rýchlokorčuliarskych pretekov mužov na 500 metrov. Do konca hier odvysielala Čs. televízia ešte zhruba dve desiatky prenosov z hier, po ktorých konečne vznikla v televízii vlastná športová redakcia.