Využil bojkot hviezd a vyhral Wimbledon: Česká legenda zažila v tenise absolútne všetko
Jan Kodeš Zdroj: Profimedia 
PRAHA - Pri tenise začínal Jan Kodeš ako zberač loptičiek, po úspešnej hráčskej kariére vyšperkovanej triumfom vo Wimbledone si vyskúšal aj rola kapitána daviscupového tímu, trénera či funkcionára.
Víťaz troch grandslamových turnajov, ktorý bol ako druhý český rodák prijatý do Medzinárodnej tenisovej siene slávy a zaradil sa medzi najvýraznejšie české osobnosti histórie "bieleho športu", oslávi 1. marca osemdesiate narodeniny.
Okrem slávnej výhry vo Wimledone v roku 1973 Kodeš dvakrát ovládol aj French Open, na dvoch US Open postúpil až do finále. Celkom si pripísal 25 turnajových primátov vo dvojhre a ďalších 31 vo štvorhre (ATP mu oficiálne uvádza deväť singlových a 17 deblových titulov). V roku 1980 sa podieľal na premiérovom víťazstve Československa v Davisovom pohári, v ktorom je s 94 zápasmi a 60 výhrami domácim rekordérom.
"Tenis mi dal veľa, prakticky všetko, čo mám. Bez tenisu by som nebol tým, čím som. V prvom rade som prežil pestrý a pekný život. Bola to aj nesmierna drina, ale vďaka nemu som obišiel svet a urobil si obrázok, ako to na zemeguli funguje," povedal kedysi niekdajší štvrtý hráč sveta.
Pražský rodák dlho delil svoj voľný čas medzi raketu a futbalovú loptu, pre tenis sa definitívne rozhodol až po víťazstve na pardubickej juniorke v roku 1964. O dva roky neskôr debutoval v Davisovom pohári, v tom istom roku sa ešte ako junior prvýkrát stal republikovým šampiónom medzi mužmi.
Z prvého grandslamu sa radoval na French Open 1970, nasledujúci rok titul v Paríži obhájil. Životného úspechu sa dočkal vo Wimbledone 1973, kde využil bojkot mnohých hráčov a na dlho neobľúbenej tráve sa stal druhým čs. mužským víťazom najprestížnejšieho turnaja po Jaroslavovi Drobnom (ten už mal navyše pri svojom triumfe v roku 1954 egyptské občianstvo).
O pár mesiacov neskôr došiel na tentoraz už silne obsadenom US Open až do finále, kde po päťsetovej bitke podľahol Austrálčanovi Johnovi Newcombovi. Porážku musel stráviť aj vo finále Davisovho pohára 1975, prestížnej "šalátovej misy" sa dočkal o päť rokov neskôr.
Tenis hral aj po transplantácii srdca
Potom najlepší športovec Československa roku 1973 a držiteľ štátneho vyznamenania Za zásluhy vymenil Spartu za nemecký Amberg, raketu zavesil na klinec v roku 1983. Ešte počas aktívnej kariéry bol menovaný za nehrajúceho kapitána tímu, potom sa ako vyštudovaný inžinier podieľal na výstavbe tenisového areálu na Štvanici. V rokoch 1994 až 1998 bol predsedom Českého tenisového zväzu, okrem toho bol tiež riaditeľom turnaja ATP v Prahe.
Popri tenise sa otec dcér Terezy a Anny a syna Jana venoval ako konateľ módnych firiem i podnikania, staral sa aj o rodinný nájomný dom a pomáhal synovi, ktorý to dotiahol až do tretej stovky svetového rebríčka, s tenisovou akadémiou. Tenis pravidelne hral aj po transplantácii srdca v roku 2014, ako hosť sa naďalej zúčastňuje najväčších turnajov.
Vlani prevzal Cenu Karla Koželuha za prínos českému tenisu. "Ja už som tých ocenení dostal niekoľko. Od Medzinárodnej tenisovej federácie, Americkej tenisovej asociácie, potom som bol v Sieni slávy, potom od olympijského výboru... Od tenisového zväzu mi to pripadalo, že to trvalo trošičku dlho," vyhlásil Kodeš.
Tieňový ambasádor českého tenisu
Legendárny tenista Jan Kodeš oslávi nedeľné osemdesiate narodeniny v domovskom klube I. ČLTK Praha na Štvanici, ako darček si praje do ďalších rokov zdravie.
Trojnásobný grandslamový víťaz je aktívny na domácej aj medzinárodnej scéne, snaží sa poznatkami pomáhať aj niektorým hráčkam. Zo svojej kariéry najradšej spomína na vypredané zápasy na najväčších dvorcoch. V rozhovore s ČTK povedal, že mu robia radosť aj výkony českých hráčov a prial si vidieť niektorého z nich vo finále grandslamu.
"Darí sa mi dobre, nemám dôvod sa sťažovať," uviedol Kodeš, ktorý životné jubileum oslávi cez víkend aj s členmi klubu I. ČLTK Praha na Štvanici. "Tam som prišiel v jedenástich rokoch, zaspomíname si na staré časy. Ako darček si prajem dobré zdravie do ďalších rokov," povedal.
Víťaz Roland Garros z rokov 1970 a 1971 a šampión Wimbledonu z roku 1973 je činný aj v zahraničí. Je členom Medzinárodnej tenisovej Siene slávy v Newporte, zasadá v jej návrhovej - nominačnej komisii a je členom wimbledonského All England Clubu. Grandslamové turnaje často osobne navštevuje.
"Tu sa stretávam s hráčmi a ľuďmi, ktorí majú do tenisu čo povedať. Stále musím vysvetľovať situáciu okolo nášho tenisu a prečo sme tak dobrí. Som vlastne taký 'tieňový' ambasádor českého tenisu," povedal Kodeš.
Na Roland Garros a Wimbledon sa chystá aj tento rok. Českých hráčov a hráčky pravidelne sleduje, navštívil aj februárovú kvalifikáciu Davisovho pohára v Jihlave proti Švédsku. Pokiaľ má niekto záujem, rád pomôže komukoľvek s radou a postrehmi.
"Snažil som sa pomôcť Báre Krejčíkovej, ktorá dosiahla na víťazstvo vo Wimbledone a Paríži. Žiadnu zásluhu si ale nerobím, uhrala si to na kurte sama. Drela a hlavne zvládla tie dôležité momenty v zápasoch, keď sa jej naskytla príležitosť získať titul. Bola si vedomá, že bez bojovnej driny to nedokáže. Nezľakla sa tej šance. Veľmi ma to potešilo," uviedol Kodeš.
Sám na svoju kariéru rád spomína. Popri troch grandslamových tituloch sa tiež prebojoval až na štvrté miesto svetového rebríčka.
"Spomienok je až až. Najradšej spomínam na tie vypredané kurty, kde sa mi darilo, či už pri daviscupových zápasoch alebo na grandslamových štadiónoch. Hral som päťkrát finále na grandslamoch, tri som vyhral. Tie dve ďalšie na US Open v New Yorku som prehral po veľkom boji," uviedol rodák z Prahy.
Tenis urobil v jeho očiach veľký posun. Poukázal na profesionalizáciu, modernizáciu štadiónov či zmeny pravidiel. Vypichol napríklad zavedenie tie-breakov, sadanie na stoličky pri striedaní alebo ošetrovanie hráčov počas zápasu. Pokrok nastal aj v materiáloch a nástrojoch.
"Razancia úderov sa zväčšila, hra sa zrýchlila a hráč má menej času sa dostať k loptám pri výmenách. Napriek tomu si myslím, že rozhoduje viac technika s citom pre loptu ako hrubá sila," uviedol Kodeš.
"Samozrejme, pohyb, rýchlosť, šikovnosť a sebadôvera vo svoje údery či zbrane tiež rozhodujú a majú vplyv na celkovú kvalitu hráča. Fyzická kondícia je dôležitá a nevyhnutná, ale ustáť náročnú a napätú atmosféru v dôležitom finále na grandslame nedokáže vždy každý," uviedol Kodeš.
Páči sa mu vzostup tria českých hráčov Jakuba Menšíka, Jiřího Lehečku a Tomáša Macháča. Všetci teraz patria do prvej štyridsiatky rebríčka, najvyššie je trinásty Menšík.
"Naša trojica si vedie veľmi dobre. Presadzujú sa na turnajoch a všetci traja začali už byť postrachom pre tých najlepších. Menšíkovo víťazstvo na silne obsadenom turnaji v Miami a teraz posledný skalp (Jannika) Sinnera (v Dohe) ukazuje, že vo svojich dvadsiatich rokoch je na tom veľmi dobre," uviedol Kodeš.
Praje si vidieť Čecha vo finále grandslamu
Rád by, aby aj českí muži bojovali v budúcnosti o grandslamové tituly.
"Chýba málo a veľa. Grandslamy sa hrajú na rôznych povrchoch a tiež na tri víťazné sety. Hrá sa dva týždne a vždy 128 hráčov ako vtedy, keď bol tenis ešte amatérsky a bez peňazí. Atmosféra je veľmi napätá po všetkých stránkach. Počas dvoch týždňov sa môže treba meniť počasie a po jednotlivých kolách sa môže meniť aj zdravotný stav, s ktorým sa hráč musí pobiť a vyrovnať.
Zápasy sú fyzicky aj psychicky veľmi vyčerpávajúce, nie každý to zvládne. Uvidíme, ako sa s tým naši hráči pobijú. Rád by som sedel v kráľovskej lóži vo Wimbledone a pozeral na Čecha vo finále. Naposledy to bol Tomáš Berdych, ktorý pomerne hladko podľahol Španielovi Rafaelovi Nadalovi," doplnil Kodeš.
- Autor: © Zoznam/
- Zdroj: ČTK
