Višňovský oznámil koniec: Telo je už unavené

Ľubomír  VišňovskýĽubomír Višňovský Zdroj: TASR

BRATISLAVA - V poslednom vystúpení Slovenska na majstrovstvách sveta absentoval v zostave Ľubomír Višňovský. Obranca Anaheimu si mierne obnovil zranenie v predchádzajúcom súboji s Fínskom a keďže proti Dánsku už slovenskému tímu v podstate o nič nešlo, do stretnutia nezasiahol.

 

Po víťazstve 4:1 sa však aj on v civile objavil v novinárskej mixzóne, aby oznámil svoj koniec v reprezentácii. "V reprezentácii som proti Fínsku začínal a teraz proti Fínsku končím. Už nemám motiváciu reprezentovať, tou poslednou bol domáci šampionát. Telo je unavené, keď sa musím premáhať, asi to už nemá význam. Mám tri medaily a pekné spomienky. Je mi ľúto, že sme ľudí sklamali."

 

"Generálny manažér Anaheimu mi povolil štart na majstrovstvách sveta, ale nechcel, aby som hral v pondelok, keďže už o nič nešlo a chcel by som stihnúť začiatok novej sezóny," nechal sa počuť bývalý hráč Slovana Bratislava, Los Angeles Kings a Edmonton Oilers.

 

Višňovský sa s reprezentáciou lúči s bilanciou 141 stretnutí a 18 gólov. Prvý presný zásah dosiahol vo februári 1996 v Rakúsku, posledný osemnásty v pamätnom semifinále vlaňajšieho olympijského turnaja vo Vancouveri proti Kanade.

 

Ľubomír Višňovský bol v reprezentačnom výbere pri všetkých jej medailových úspechoch. Nechýbal pri striebre v Petrohrade 2000, zlate v Göteborgu 2002 i bronze v Helsinkách 2003. Hral aj na pamätnom olympijskom turnaji vo Vancouveri, kde Slováci skončili štvrtí. S reprezentačným dresom sa chcel rozlúčiť minimálne rovnakým výsledkom ako pred vyše rokom na ZOH.

 

"Vancouver bol o inom, turnaj sa konal uprostred sezóny, všetci sme ladili formu na play-off. Teraz to bolo ťažšie, viacero hráčov malo zranenia, bol tam aj výpadok po konci klubovej sezóny a hrať na domácom ľade pri obrovských očakávaniach tiež nie je sranda."

 

Na pôsobenie v národnom tíme mu zostanú najlepšie spomienky, aj keď posledná skúsenosť je pre neho smutná. V najbližších dňoch ho čakajú ďalšie vyšetrenia a možno aj operácia v zámorí.

 

"Z národného tímu mám tri medaily a pekné spomienky. Je mi ľúto, že sme sklamali ľudí. Tento turnaj bol výborne zorganizovaný a dúfali sme v lepší výsledok. Človek hrá hokej aj pre takéto chvíle," povedal Višňovský, ktorý sa vyjadril aj k perspektíve slovenského hokeja: "Povedať, že sa nerodia hráči je najľahšie, ale treba vytvoriť zázemie aj pre trénerov. Sú tu ľudia, ktorí to chcú robiť. Netreba im hádzať pod nohy prekážky, naopak je potrebné im pomôcť. Ak bude záujem, po skončení kariéry by som sa mohol venovať práci s obrancami, či už v reprezentácii alebo v Slovane. Myslím si, že mám čo ponúknuť. Aj teraz som videl, že je čo zlepšovať.

 

Technicky disponovaný a rýchlostne výborne vybavený hokejista však ešte korčule nevešia na klinec: "V NHL mám motiváciu, mám ešte zmluvu na dva roky a dúfam, že sa raz dočkám aspoň nominácie na Norrisovu trofej. Pravdupovediac, nemyslel som si, že by som sa presadil v NHL. Hovoril som si, že som typický európsky obranca, ktorý má rád puk a príliš nechodí do osobných súbojov. Zmenilo sa to po Petrohrade 2000, dostal som šancu a uchytil som sa. Nikdy by som nepovedal, že budem patriť medzi top desať obrancov. Mal som šťastie, ale samozrejme je za tým aj kus driny. Za všetko ďakujem svojej rodine."

 

Ľubomír Višňovský na záver poskytol fanúšikom slovenského hokeja nádej v otázke svojho prípadného návratu do národného tímu: "Nevylučujem to, ak budem zdravý a nájdem motiváciu."

  • Autor: © Zoznam/
  • FOTO: TASR
  • Zdroj: TASR, SITA

Súvisiace články

 
Staršie správy
Staršie správy
Staršie správy
Staršie správy