Utorok, 7. máj 2024, meniny má Monika, zajtra Ingrida.

VIDEO Trnavská eufória: Keď je v pekle príjemne

Choreo trnavských fanúšikov Zdroj: športky, ts

TRNAVA - Štadión Antona Malatinského v Trnave zažil kúzelný futbalový večer. Eufória na trávniku a predovšetkým v hľadisku vynorila spomienky na "Peczeho éru" v 90-tych rokoch, kedy Spartak neúspešne útočil na majstrovský titul. Trnavčania zvládli odvetu 3. predkola Európskej ligy proti Levski Sofia na výbornú, po heroickom výkone sa môžu tešiť na atraktívneho súpera a sú jediný krok od skupinovej fázy druhej najprestížnejšej pohárovej súťaže v Európe.

Po prvom zápase v Sofii bolo jasné, že Trnava musí dobiehať jednogólové manko, keďže zbabrala záver stretnutia na súperovej pôde. Tréner Pavel Hoftych aj jeho zverenci boli odhodlaní pobiť sa o postup a výdatným "dopingom" mal byť aj zaplnený štadión.

Už dva dni pred zápasom spustil klub predpredaj vstupeniek a pred pokladňami sa neustále tiesnilo množstvo fanúšikov. Kapacita trnavského stánku musela byť kvôli bezpečnostným predpisom UEFA a nevyhovujúcemu stavu Južnej tribúny čiastočne znížená, takže priaznivci si nechceli nechať kúpu vstupenky na poslednú chvílu. Aj pred samotným zápasom sa pred štadiónom tvorili nekonečné "ľudské hady", ktoré trpezlivo čakali na vytúžený kúsok papiera. Do trnavského kotla sa napokon dostali všetci, ktorí o zápas mali záujem a verili, že spoločne s hráčmi zdolajú bulharského protivníka.

Fanúšikov bolo podľa oficiálnych údajov 12 159 a ešte pred zápasom si v okolí štadióna zahrievali hlasivky, aby od prvej minúty hnali svoj tím za víťazstvom. Už pri nástupe tímov na hraciu plochu za zvukou neodmysliteľného Silenzia naskakovali zimomriavky.

Prispela k tomu aj pôsobivá choreografia najskalnejších na Severnej tribúne, tá naznačovala nesúhlas s "moderným futbalom", ktorý by mal zostať ľudovou zábavou pre fanúšikov a nie továrňou na peniaze.

Po úvodnom hvizde sa rozpútal boj na trávniku, ale aj v hľadisku. Domácemu kotlu sa snažila aspoň čiastočne vyrovnať približne 200-členná skupinka hosťujúcich priaznivcov, s ktorými Trnavčania nadviazali priateľské vzťahy už počas prvého stretnutia, takže žiadny konflikt nehrozil. Bulhari dokonca opäť vyslovili ľútosť nad stratou mladého fanúšika Trnavy Tomáša, ktorý tragicky zahynul pri cesta na úvodný súboj.

Šok pre tribúny prišiel v 11. minúte, kedy zamrzol celý štadión po góle Arsa. V tom momente musela Trnava streliť minimálne dva góly, aby sa zápas dostal aspoň do predĺženia. Hostia však hrali umne, kombinovali a nepúsťali Trnavčanov do výraznejších príležitostí. Aj napriek tomu to na tribúnach "žilo", diváci boli dvanástym hráčom a snažili sa vyburcovať aktérov na trávniku k ešte väčšiemu nasadeniu. Prekrikovačka medzi tribúnami či chytľavý chorál "Trnavaaa, Trnavaaa, heeeja, heeeja, heeeja Trnava" alebo tradičná "spartakiáda" v 20. a 70. minúte navodili dojem, ako keby ste boli v "červeno-čírnom" pekle.

Do druhého dejstva Spartak nastúpil s obrovskou chuťou zvrátiť vývoj stretnutia a keď v priebehu siedmich dvakrát skóroval Ladislav Tomaček, štadión mohol "spadnúť od radosti".

Futbalisti Levski zostali šokovaní, trnavský tlak bol väčší a väčší a na štadióne nebola jediná tichá minúta. Spartak sa snažil streliť aj rozhodujúci tretí gól, ale napokon sa mu to v riadnom hracom čase nepodarilo. Nasledovalo predĺženie, hráči oboch tímov siahli na dno síl a keď sa Tomaček rútil sám na gólmana Ilieva, celý štadión už videl loptu v sieti. Namiesto toho skončila iba na pravej žrdi a musela rozhodnúť penaltová lotéria.

V nej mali pevnejšie nervy Spartakovci. Hneď v úvodnej sérii zlikvidoval Raška pokus Jovova a keď postupne Ilieva prekonali Karhan, Hanzel, Procházka, Tomaček a na záver aj Kaščák, štadión explodoval radosťou.

Ďakovačka hráčov s fanúšikmi nemala konca kraja. Futbalisti rozdali dresy, ale aj ďalšie súčasti výstroja a tréner Hoftych na pozápasovej tlačovej konferencii s dávkou humoru skonštatoval: "Neviem v čom budeme hrať na Slovane, keďže hráči darovali dresy a teraz s tým máme menší problém."