Sobota, 20. apríl 2024, meniny má Marcel, zajtra Ervín.

VIDEO Štefečeková: Streľba je coolová, na Sagana nemám

Zuzana Štefečeková Zdroj: športky, ts

BRATISLAVA - Olympijské hry v Londýne sú stále v plnom prúde, ale viacero športovcov už má svoje súťaže za sebou a vracajú sa domov. Tí najúspešnejší sa môžu tešiť na krátky či dlhší mediálny kolotoč, ktorý je neodmysliteľným javom po každom veľkom podujatí, v ideálnom prípade "okorenenom" medailou.

V britskej metropole sa po pretekoch dlho nezdržala ani Zuzana Štefečeková (28), ktorá je vďaka striebru v trape doteraz najúspešnejšou slovenskou športovkyňou na XXX. OH.

Rodáčka z Nitry sa vrátila domov po štyroch dňoch od obhajoby striebra, pričom hneď na letisko ju prišiel "čakať" aj miláčik Alex. "Ten ma netrpezlivo čakal u známych. Nemohla som si ho vziať do olympijskej dediny, rodičia boli tiež v Londýne, takže to musel vydržať," opísala prvé momenty po návrate už jedna z najúspešnejších slovenských športovkýň v histórii.

Druhý olympijský kov ju veľmi potešil a ako po návrate pre športky.sk sama priznala, pomýšľa aj na účasť v Rio de Janeiro 2016, ale to je vraj ešte veľmi ďaleko. Teraz je potrebné sa zaoberať súčasnosťou.

"Nie je nad to, vrátiť sa domov a byť s najblížšími. Mám samé pozitívne pocity, pomaly si začínam uvedomovať, čo sa vlastne udialo. Je pekné vidieť, ako sa ľudia na Slovensku tešia a som rada, že som im spravila radosť," povedala na úvod Štefečeková a pokračovala: "Oslavy som ešte nestihla, všetko začne až v piatok. Najprv si musím oddýchnuť a potom ma čaká grilovačka a zábava s priateľmi. Je pred nami záver sezóny, takže tie hlavné a najväčšie oslavy prídu až niekedy v novembri spoločne s Dankou Bartekovou."

V Londýne absolvovala množstvo "povinných" akcií, od prijatia v Slovenskom dome až po rozhovory pre domáce aj zahraničné médiá. "Fotografovanie a pózovanie s medailou som prestala rátať, "stratila" som sa v tom hneď po pretekoch. Už hneď večer v Slovenskom dome bolo asi 300-400 fotiek a úsmevov. Ale pri pohľade na tú medailu je stále čo objavovať, sú to príjemné pocity," uviedla dvojnásobná strieborná olympionička.

Pri porovnaní Pekingu a Londýna dáva u seba na vyššiu úroveň britskú olympiádu: "Vyberám si Londýn, keďže do Pekingu som išla s tým, že sa odo mňa medaila nečakala. Tam som išla zbierať informácie a skúsenosti. Naopak tu už to teraz všetci očakávali. Veľkým pozítivom bol môj fanklub priamo na strelnici, to som ešte nikdy nemala. Londýn bol náročnejší aj psychicky, bojovala som až v rozstrele. Aj preto si túto medailu viac cením."

"Tešila som sa z každého cenného kovu Slovenska na OH, aj keď som videla, že Hochschornerovci boli smutní. Nejak neriešim, že práve mne sa podarilo prelomiť tú "dobu bronzovú", ako sa to vraj nazvalo doma," skonštatovala majsterka sveta z roku 2010.

Prezident Slovenského streleckého zväzu Miloslav Benca má z úspechov strelcov radosť a dúfa, že celej organizácii to pomôže: "Budem rád, keby nám medaily pomohli. Hlavne v tom, keby sa aspoň na 80 percent podarilo dostavať Národné športové centrum v Trnave. Bolo by to pre nás veľmi zaujímavé a mohli by sme vychovávať nových olympionikov. Oproti Pekingu 2008 sa u nás zmenšil počet strelníc z 240 na 135. Pozícia streleckého športu je stabilná, ale nejaký rast sa asi nedá čakať. Tá situácia nie je ružová. Zbrane máme, skôr je problém v strelniciach, takže nejakú veľkú nádej osobne nevidím."

Svoj názor na situáciu vyslovila aj Zuzka: "Verím, že sa dostaneme do popredia, že si náš konečne začnú viac všímať. Nemáme už len vodákov, ale aj strelcov. Pevne verím, že to budeme mať jednoduchšie a aj tí, čo prídu po nás. Ľudia už budú vedieť, čo vlastne znamená broková streľba."

A ako by prilákala nových adeptov tohto športu na strelnicu? "Tento úspech by už trochu mohol priblížiť streľbu verejnosti. Už po Pekingu som vnímala zvýšený záujem. Keď už človek príde na strelnciu, to dieťa si vystrelí, tak je cítiť, či to chce alebo nechce robiť. Ak to nechce robiť a chcú to rodičia, je to otázka 2-3 rokov a skončí. Ale ktorých to bude baviť a venujú tomu čas, tým to ten šport vráti. Podľa mňa už keď chlapec alebo dievča povie niekomu, že strieľajú, tak je to strašne "coolové" medzi ostatnými. Musí to človeka chytiť a treba chcieť ísť na tú strelnicu," skúsila pozvať svojich nástupcov Štefečková.

Po súťaži si dopriala aj návštevu ostatných športovísk. Najviac ju potešila účasť na atletických pretekoch a bola pri tom, keď Usain Bolt vyhral šprint na 100 metrov. "Boli sme na štadióne asi 2 a pol hodiny, mali sme síce také miesta, keď sme nevideli Slovákov Velďákovú a Kabelku v akcii. Ale asi na 5 metrov okolo mňa prebehol Bolt, to bolo ako formula. Iba také "fuuu" a bol preč. Videli sme aj tie jeho gestá. On je jeden z mojich športových vzorov, ide si to svoje, takže to stálo za to."

Ziskom striebra sa Štefečeková dostala do popredia pomyselného zoznamu kandidátov na slovenského športovca roka. Na najvyšší stupienok však nemyslí, dokonca má svojho jasného kandidáta: "Netrúfam si to odhadovať, ale poviem úprimne, že to, čo dokázal Sagan...tomu sa dá iba ťažko konkurovať."