QuickStep na sústredení odpadával od únavy, najťažšia Rambo dráha

Tony Martin, Sylvan Chavanel, Peter Velits, Martin Velits, Zdeněk Štybar a František Raboň Zdroj: TASR

SLIAČ - Na letisku Sliač sa v odletovej hale zhromaždilo toľko svetových cyklistov, akých na Slovensku v jednom čase nikdy nebolo. S krátkym sústredením na Lešti sa lúčil Omega Pharma - QuickStep tím. Niektorí s úsmevom, iní s unavenými tvárami mohli prehodnotiť štvordňový pobyt, ktorí im vedenie tímu naservírovalo v plnej kráse team-buildingu.

Pri odlete do Belgicka chýbali bratia Velitsovci, ktorí cestovali domov autom. Najviac unavený odchádzal zo Slovenska Mark Cavendish, ktorý pre svoju indisponovanosť nemohol poskytnúť médiám rozhovory.

V areáli Lešť absolvovali niekoľko adrenalínových disciplín, ktoré preverili nielen kondíciu, ale aj charakter jednotlivých členov tímu. "Bola to skvelá príležitosť spoznať každého člena, teda nielen nových ľudí. Celý tím je pohromade dvakrát za rok. Sú to výnimočné situácie, že personál i pretekári sú spolu. Team-building nám veľa napovie aj o osobnosti každého z nás. Pomohli sme si, v pretekoch počas krízových situácií môžeme uplatniť to, čo sme prežili," vyjadril sa český pretekár Zdeněk Štybar.

Cyklisti spali prvú noc spolu v jednej miestnosti. Teplo mali vďaka kachliam, v úlohe hlavného kuriča sa predstavil Francúz Sylvain Chavanel. "Po prvom dni, keď sme si disciplíny vyskúšali v rámci tréningu, každý okamžite zaspal. Na všetkých bolo vidno, že sú unavení," objasňoval náročnosť programu bývalý majster sveta v cyklokrose Zdeněk Štybar a dodal: "Druhý deň sa už súťažilo na čas. Šplhali sme na skalu, zlaňovali. To všetko za pomoci druhého. Náročná bola najmä prekážková dráha, pričom jeden člen mal čierne okuliare, cez ktoré nevidel ani na krok. Tie prekážky sa ťažko prekonávali aj bez okuliarov. Bolo to o spolupráci. Veľmi sa nám to páčilo."

Na cestu si museli zobrať aj plavky. Mali obavy, že budú plávať v studenej vode. Napokon ich nemuseli použiť. "Plavky nepotrebovali. Bolo to iba na zneistenie chlapcov. Nerobili ani plte, iba prekonávali vodnú prekážku na člne. Absolvovali aj nočný pochod v teréne, zachraňovali osoby formou vyhľadávania," poodhalil ďalšie činnosti team-buildingu riaditeľ spoločnosti janom Daniel Šmigura.

Firma bola slovenským partnerom tohto sústredenia. "Činnosti boli zaujímavé. Mali sme strach z bezpečnosti, ale našťastie sa nik nezranil. Najťažšia bola Rambo dráha CISMA, čiže prekonávanie prekážok najprv nacvičeným spôsobom a potom na čas. Cyklisti tam išli dušu vypustiť a práve tu sa ukázal výbušný charakter každého z nich," uviedol Šmigura.

V jednom družstve, ktoré súťaživo prekonávalo prekážky, pôsobilo osem členov a museli ťahať za jeden povraz. Nevynechal sa ani 'obslužný' personál, no nie všetci záťaž vydržali. Zděnek Štybar: "Vypadli trebárs pri behu, čo je pochopiteľné. Niekomu opuchlo koleno a skončil. V náplni našej činnosti bolo aj čítanie mapy, narábanie s kommpasom. Naučili sme sa aj bojovať pri prepadnutí, alebo sme vliezli do miestnosti a atrapy s pištoľami používali ako naozajstné, všetko maximálne do detailov zorganizované."

Za nepríjemný, či skôr najviac namáhavý označil cyklokrosár Zdeněk Štybar beh: "Veľa cyklistov nie je zvyknutých behať, takže nejakých päť kilometrov v teréne sa zvládlo za 45 minút, no aj za hodinu a pol. S mapou, s udanými súradnicami sme museli čo najrýchlejšie vyriešiť každý rébus. Dojmy máme pozitívne, našim športovým riaditeľom pobyt veľa napovedal, kto má aké schopnosti v tíme. Počasie nás neodradzovalo, akurát v jeden deň sme za dažďa nemohli vyliezť na jednu skalu, zdolali sme ju len tréningovo, a potom zlaňovali, bolo to super."

Nikto sa nesťažoval, ani dvojnásobný majster sveta v časovke Nemec Tony Martin. Na letisku počas odletu vystavoval na obdiv usmiatu spokojnú tvár.

"Prekážkový parkúr dal zabrať a tiež zlaňovanie brala, bolo to nebezpečné, vlhko sa nám zahrýzlo do tiel, šmýkalo sa v úchope. Aj zraneného z lesa sme transportovali, bolo toho nadmieru, neustále nás niečo zamestnávalo. Spoznávali sme sa v záťažových situáciách a mnohým z nás sa viac otvorili oči," uviedol Martin.

Princípy team-buldingu sa naplnili do písmena. Daniel Šmigura: "Všetko sme mu podriadili, aj keď počasie nám neprialo, mrholilo ako sa na Lešť patrí, preto sme program z bezpečnostných dôvodov čiastočne obmenili. Ak bol niekto nespokojný, tak sa neprejavil, tím ako taký nereptal. Po obsahovej stránke každá činnost prijímateľov, teda cyklistov, zaujala, hľadelo sa v prvom rade na bezpečnosť a zvládli sme ju bez nejakého zranenia perfektne. Asi najviac sa narobili na Rambo dráhe, prekážkach zdolávaných na čas, niektorí išli aj dušu vypľuť."

Kolektív sa utužuje poznaním slabých i silných stránok každého jednotlivca. "Belgickí partneri odchádzajú od nás s množstvom poznatkov, vedia, kde ich tlačí päta. Počas priateľských večerných objatí sme si sľubovali repete, že naveky spolu, takže uvidíme, všetko sme ponechali otvorené," skonštatoval Daniel Šmigura.