Ako lietať s vrtuľníkom po obývačke: Pútavý príbeh o milovanej i nenávidenej Veľkej cene Monaka
V prvom tréningu na VC Monaka bol najrýchlejší domáci Leclerc Zdroj: Martin Trenkler 
MONAKO - Autoklub v Monaku tvoril na začiatku 20. storočia históriu svetového motoršportu. Jeho predstavitelia ako prví nechali najvýkonnejšie stroje 14. apríla 1929 pretekať na okruhu vytýčenom priamo v meste.
Veľká cena Monaka sa odvtedy stala jedným z najpopulárnejších pretekov a patrí k pilierom majstrovstiev sveta vozidiel F1.
Na začiatku bola žiadosť monackých funkcionárov z roku 1928, aby ich autoklub dostal národný status. Ako problém sa ukázala podmienka predchodcu dnešnej Medzinárodnej automobilovej federácie, že žiadateľ musí výhradne na svojom území organizovať významný motoristický podnik.
Monackí síce už od roku 1911 organizovali Rallye Monte Carlo, lenže tá bola koncipovaná ako hviezdicovitá jazda zo všetkých kútov Európy. V Monaku a okolí sa pretekalo až v záverečnej časti súťaže. Zakladateľ monackého autoklubu Anthony Noghes preto prišiel s nápadom postaviť pretekovú trať priamo v uliciach mesta. Jeho myšlienku podporil slávny pretekár a miestny rodák Luis Chiron a patronát nad akciou prevzal monacký princ Louis II.
Kľúčová je kvalifikácia
Prvé preteky v roku 1929 neboli súčasťou európskeho ani iného šampionátu a štartovalo sa v ňom na pozvanie. Víťazom sa stal britský emigrant William Grover pretekajúci pod pseudonymom Williams na vozidle značky Bugatti, s ktorým v úzkych a hrboľatých uliciach dosahoval rýchlosť medzi 80 a 143 kilometrov za hodinu.
Až do druhej svetovej vojny sa v Monaku pretekalo v rámci európskeho šampionátu. V roku 1950 bol podnik hneď ako druhý po britskom Silverstone začlenený do novo vzniknutých majstrovstiev sveta vozidiel F1.
Samotná trať sa v priebehu rokov príliš nemenila. Vedie ulicami štvrtí Monte Carlo a La Condamine s jachtovým prístavom. Okruh má netradične kopcovitý profil, meria 3,34 kilometra a nachádza sa na ňom 18 zákrut, jazdí sa celkom 78 kôl. Ide o najpomalšie preteky seriálu, úzka trať takmer neumožňuje predbiehanie.
Formule prelietavajú okolo hotelov Paríž, Columbus či Grand a niekoľkých vyhlásených kasín. Najvyššie rýchlosti dosahujú na konci tunela pod hotelom Fairmont, ktorý ústi do šikany, do ktorej je nutné dôrazne brzdiť a k tomu sa vysporiadať s prechodom zo šera do často ostrého slnečného svetla. Tu sa zároveň nachádza snáď jediné miesto vhodné na predbiehanie.
V Monaku je inak úplne kľúčová kvalifikácia, dobrý štart a správne zvolená stratégia v boxoch. Najmenšia chyba obvykle v úzkych uliciach s minimálnymi únikovými zónami znamená koniec nádejí na dobrý výsledok.
Aj preto trojnásobný majster sveta Nelson Piquet o slávnych pretekoch vyhlásil, že "pretekať v Monaku je ako lietať s vrtuľníkom po obývačke", ale zároveň dodal, že "murové víťazstvo má vyššiu cenu ako ktorékoľvek iné".
Nezaujímavé a nudné preteky?
Niektorí jazdci preteky v Monaku naopak považujú za nezaujímavé a nudné. "Je to nuda. Nevidel som, že by sa v pretekoch niečo stalo, ale tak to jednoducho v Monaku chodí," vyhlásil napríklad v roku 2021 v cieli pretekov fínsky jazdec Kimi Räikkönen.
Preteky v monackom kniežatstve majú aj iné zvláštnosti, napríklad víťazní piloti nemávajú fanúšikom zo stupňov víťazov pri správnej budove, ako to býva na väčšine okruhov, ale z kráľovskej lóže. Do nej sa odoberú po odovzdaní monopostu do uzavretého parkoviska, ktoré je netradične priamo na trati. K tunajším raritám patrí aj to, že piatok je voľným dňom a tréningy sa jazdia už vo štvrtok.
Najväčší počet víťazstiev získal v Monaku Brazílčan Ayrton Senna, ktorý na tunajšej trati triumfoval šesťkrát. Traťový rekord časom 1:12,909 minúty drží od roku 2021 britský pilot Lewis Hamilton.
Veľká cena Monaka patrí s americkými pretekmi 500 míľ Indianapolis a francúzskym 24 hodín Le Mans medzi trojicu najslávnejších automobilových okruhových pretekov.
- Autor: © Zoznam/
- Zdroj: ČTK
