Euforický príchod: Ďakujeme, na toto sa nedá zabudnúť
Slovenskí hokejisti na námestí SNP v Bratislave Zdroj: SITA 
BRATISLAVA - Zabudnite na strieborný Petrohrad 2000, zlatý Göteborg 2002 či bronzové Helsinki 2003. To, čo čakalo hokejových vicemajstrov sveta na rok 2012 pri návrate na Slovensko je len ťažko opísateľné a aktéri, či už hráči alebo fanúšikovia, na to do konca života nezabudnú.
V pondelok 21. mája o 13:50 sa na oblohe nad bratislavským letiskom M. R. Štefánika objavilo lietadlo a nadšený dav, ktorý vytvorilo približne dvetisíc ľudí za plotom, mal prvýkrát dôvod na hlasité prejavy radosti a skandovanie pokrikov ako "Toto sme tu dávno nemali...Majstri, Majstri či Vitajte doma" .
O necelých päť minút lietadlo z Helsínk pristálo na slovenskej pôde a čakalo sa na hokejových hrdinov. Fanúšikovia za plotom netrpezlivo očakávali, kedy sa objavia prví hokejisti a dočkali sa o 14:06, kedy vyšiel kapitán Zdeno Chára s trofejou. Za ním nasledovali ďalší hráči v modrých dresoch a samozrejme aj realizačný tím.
Na pristávacej ploche už čakal pripravený retroautobus s otvorenou strechou a dva ďalšie autobusy pre rodiny hokejistov. Po krátkych oficialitách hráči do neho nastúpili a absolvovali čestné kolo okolo plotu, pri ktorom sa tiesnili nadšení fanúšikovia.
Následne opustili letiskovú plochu a okolo hlavného terminálu zamierili veľmi pomalou jazdou smerom do centra mesta. Už od prvých metrov cesty ich však sprevádzal nadšený a takmer nepriechodný dav ľudí, ktorí chceli byť čo najbližšie pri hokejových hrdinoch. Koridor tvorili policajné auta, pričom hráči aj tréneri si cestu v otvorenom autobuse evidentne užívali.
Triumfálnu cestu naprieč Bratislavou smerom do centra mesta lemovali tisícky fanúšikov, ktorí odstavili autá a vítali trúbením, vlajkami či šálmi autobus s hokejistami. Aj kvôli tomu prišli hlavní aktéri na Námestie SNP s takmer dvojhodinovým meškaním oproti pôvodným prognózam. Cesta z letiska do centra trva za normálnych okolností približne 15 minút...
Ani to však neodradilo desaťtisíce ľudí, ktorí vo veľkej horúčave, ale následne aj v nepríjemnom daždi zotrvali na svojich poctivo rezervovaných miestach. Hodiny na okolitých kostoloch ukazovali čas 16:40, keď autobus dorazil na námestie a začal sa pomalým tempom blížiť k pódiu.
Burácajúci dav, v ktorom mohlo byť odhadom 30 tisíc ľudí, privítal hráčov práve doznievajúcou slovenskou hymnou a vzápätí obľúbeným pokrikom "Slovenskooo, Slovenskooo, heja, heja, heja Slovenskooo" , ako aj neoficiálnym sloganom minuloročných MS "My sme tu doma". Davová hystéria nemala konca kraja. Zimomriavky mal na tele každý, kto sa prišiel poďakovať za skvelý úspech.
Chvíľku slávy si postupne užil každý reprezentant, hlavným "oblievačom" bol Andrej Sekera. Jeho útoky perlivým mokom neobišli nikoho od moderátora cez hviezdy Šatana, Cháru a Handzuša až po trénera Vůjteka. K slovu sa dostali tí najskúsenejší, ktorí si pamätali aj oslavy spred 10 rokov po zisku zlata, ale nenachádzali slov.
"Tá cesta z letiska, neuveriteľná radosť ľudí, toho sa nedá prejesť, to môže zažiť človek aj desaťkrát, stále je to nové. Pokiaľ bude forma a zdravie, vždy do národného tímu rád prídem," skonštatoval štvornásobný medailista z MS Miroslav Šatan.
Rovnaké slová adresovali nadšeným fanúšikom aj Handzuš či Chára, ktorí zažili aj návrat z Petrohradu v roku 2000.
"Privítanie bolo fantastické, sú to neskutočné pocity. Chválim aj organizáciu osláv, bolo vidieť, že to nebolo prvýkrát. Keď sme prišli z Göteborgu, boli sme v zavretom autobuse a neboli sme v takom kontakte s fanúšikmi. Ľudia nám celú tú trasu fandili, tešili sa a na námestí to bolo rovnako fantastické. Göteborg je Göteborg, zlato je zlato, ale dnes sme si to naozaj užili a pocity boli také, akoby sme to vyhrali," uviedol Handzuš a dostal sprchu šampanského.
"Už ani neviem, kto všetko ma vyoblieval, ale to je vlastne jedno, patrí to k tomu. Svedčí to o tom, čo som hovoril od prvého dňa. A síce, že sme si všetci rovní bez ohľadu na to, kto čo dosiahol predtým a aké má postavenie a že keď chceme niečo dosiahnuť, musíme ťahať za jeden povraz, jeden druhého rešpektovať. Tak aj bolo a úspech sa dostavil," dodal kapitán tímu Chára.
K slovu sa dostali aj zástupcovia mladej generácie Tatar s Hudáčkom a samozrejme brankársky hrdina Ján Laco. Pri vyslovení jeho mena sa Námestie SNP viackrát otriaslo v základoch, zdá sa, že Slovensko našlo nového miláčika. Gólman vzápätí skončil nad hlavami spoluhráčov, podobne dopadol aj český tréner a mohli si tak zaplnené centrum mesta pozrieť z "leteckého pohľadu".
"Nebojím sa návratu do vlasti, je to len šport. Myslím si, že aj na Morave mnohí fandili Slovensku," povedal dojatý tréner Vůjtek a od davu si vypočul hromové skandovanie v rodnom jazyku "Vláďo děkujem!" .
Hokejistom sa oslavy s fanúšikmi páčili a nechcelo sa im odísť. Hokejová hymna "Nech bože dá" v podaní Milana Špaňa a výborne naladených hráčov bola ďalším bodom programu a do spevu chytľavého refrénu sa zapojili úplne všetci. Keď už sme pri speve, čo-to zo svojich schopností ukázal aj mladík Tomáš Tatar, ako správny DJ kabíny počas turnaja. Jeho rapový text strhol aj ďalších hráčov a pódium sa premenilo na tanečný parket.
Na záver zaznela ešte tradičná pieseň pre víťazov - We are the champions od Queenu a úplne posledné slová patrili Tomášovi Kopeckému, ktorý poprosil o obrovské ďakujem "tam hore" pre tragicky zosnulého Pavla Demitru. Na námestí opäť mrazilo a padli aj slzy dojatia.
Približne hodinový oficiálny program skončil a hokejisti sa opäť pobrali do autobusu, kde naďalej ochotné mávali ľudom, skandovali a ďakovali za podporu. Keď už boli všetci na palube, vzácny náklad sa pohol smerom k hotelu, kde už na hráčov čakali najbližší a poriadna večera. Masa ľudí sa pomaly rozchádzala, s nezabudnuteľnými spomienkami a slovami ĎAKUJEME!
- Autor: © Zoznam/
- FOTO: SITA
- Zdroj: športky, ts
