Moravcová: Ani ja nie som robot
TERST - Čo je s Martinou? Pýtali sa zahraniční kolegovia počas prvých troch dní plaveckých majstrovstiev Európy v 25-metrovom bazéne. Martina Moravcová sa trápila, siedme a ôsme miesto boli po medailových žatvách na predchádzajúcich šampionátoch len omrvinkami.
Pred poslednou disciplínou, 100 metrov motýlik, sa jej kolegyne už dopredu tešili na vzácnu korisť. Prelomenie Martininej zlatej série piatich víťazstiev po sebe. Márne. Moravcová v nedeľu opäť ovládla bazén, ako v najlepších časoch si pohrala so zvyšnými siedmimi pretekárkami!
Aké boli pocity po motýliku?
- Výborné. Vravela som si, že to musím napáliť od začiatku a keď som to urobila, zdalo sa mi, že niektorým súperkám z toho aj šišlo.
Viaceré si po predchádzajúcich výsledkoch na vás trúfali, prečo ste teda boli znovu najlepšia?
- Podľa mňa to ony nezvládli. Najmä v hlave.
Keby ste vyšli naprázdno aj v motýliku, domov by ste sa vracali naprázdno. Cítili ste preto tlak?
- Bola som uvoľnená. Hovorila som si hop alebo trop, bude zlato, alebo nebude zlato, bude medaila, alebo nebude medaila. Bola som pripravená na všetky možné varianty. Necítila som tlak - možno na rozdiel od niektorých súperiek.
Počas šampionátu ste neraz ľutovali, že ste prišli do Terstu. Čo teda prevážilo, že ste ho nevynechali?
- Neviem. Bola som už prihlásená, potrebovala som nejaké preteky a chcela som si aj overiť, aké to bude v súťaži, keď sa v tréningu cítim nanič. Skutočne sa to aj prejavilo, výkony neboli také, aké by mohli byť a na aké som zvyknutá.
Kedy ste najviac ľutovali, že ste v Terste?
- Začiatkom týždňa. Plávala som šialene. Ale aj tesne po príchode. Vravela som, toto bude jedna väčšia katastrofa.
Zmierovali ste sa teda s faktom, že prídete domov bez medaily?
- Určite. Išla som aj s tým, že vyjdem naprázdno.
Veľmi by vás to mrzelo?
- Nie, už ich mám dosť...
To je zaujímavé, lebo ste známa ako maximalistka, ktorá ide vždy na doraz... Je trošku čudné, že by vám to neprekážalo...
- Tak dobre... Asi áno, ale ani ja nie som robot.
Nebáli by ste sa napríklad reakcii ľudí na Slovensku?
- Prečo? Kde sú naši futbalisti, hokejisti? Podkladáme pod nich červené koberce a ja keď som strieborná alebo bronzová, tak každý sa hneď pýta, čo sa stalo Moravcovej? A to už nehovorím o nejakom štvrtom mieste. Hokejistom by sa vtedy stále stlali koberce a mňa by posielali do zatratenia?! Myslím si, že v tomto prípade je to so mnou trošku nefér a preto si podobné komentáre ani nevšímam.
Po olympiáde ste spomínali, že rozmýšľate nad prestávkou. Prešli dva roky a vy idete stále naplno. Platí to ešte?
- Neviem, záleží na tom, ako sa budem zdravotne cítiť. Ak budem v poriadku, pravdepodobne pôjdem ďalej. Po olympiáde som mala navyše tri mesiace ničnerobenia, takže oddych tam bol.
V sobotu je vyhlásenie najlepších športovcov Slovenska a vy po dlhých rokoch zrejme nebudete kandidovať na najvyššie priečky. Čo to pre vás znamená?
- Čo už s tým narobím. Je to len anketa.
Hnevá vás to?
- Nie.
Môže vás to pre budúci rok vyburcovať?
- Nie, opakujem, že je to anketa. Niekedy som v nej mala pocit, že som mohla vyhrať, nevyhrala som, niekedy sa možno iní cítili na víťazstvo. Momentálne má táto anketa netrápi. Nikdy ma ani podobné vyhlasovania nestresovali, ja som ich totiž nemohla ovplyvniť, hlasovali iní. Vytvorila som napríklad svetový rekord, stala sa majsterkou sveta, Európy a aj tak bol najlepším športovcom Peter Bondra. Aspoň budem mať pokojnejšie Vianoce.
- Autor: © Zoznam/
- Zdroj: topky.sk
