Jaroslav Katriňák: Dobitý, dorezaný, ale živý!
VIEDEŇ/BRATISLAVA - Jaroslav Katriňák (39) dobitý, ale živý a doma. Minulý štvrtok len o vlások unikol smrti. Pri všetkej smole mal slovenský motocyklista na Rely Lisabon - Dakar aj obrovské šťastie. Hrôzostrašný pád v 7. etape si odniesol „iba“ tržnými ranami, narazenými kosťami a strhnutými nechtami. Včera sa šťastný vrátil domov... ale živý!
Po prílete z Paríža na viedenské letisko sa usmieval. „Celá tá bolesť je len vec pohľadu. Keď som videl, ako dopadli niektorí ďalší pretekári, tak tie moje zranenia sú úplne v pohode,“ povedal po prílete. Slovenský pretekár včera krátko po druhej popoludní dokrivkal do haly viedenského letiska, kde ho vítali kamaráti z vranovského Environ Servis Moto Teamu. Neboli si celkom istí, v akom stave Katriňák príde, a tak položartom zháňali vozík, v ktorom by ho odtlačili k autu.
„Katroš“ však napokon vyzeral lepšie, ako sa čakalo. Bol však zrelý do postele. Cesta z africkej púšte preňho nebola veľkým utrpením. „S Milanom Lopraisom som išiel do Noukachottu obytným autom, tam som prespal a na druhý deň som letel do Paríža,“ opisoval Katriňák. „Je fakt, že počas toho prvého letu ma to dosť bolelo a bral som aj lieky proti bolesti. Lenže keď som videl mojich spolucestujúcich, tak ma to aj prešlo. To bolo doslova lietadlo chromých. Samé zlomené nohy a ruky... Letušky usádzali pacientov, nie pasažierov. Takže aj môj stav je len vec pohľadu.“ Napriek svojej bolestivej skúsenosti je odhodlaný absolvovať legendárny Dakar opäť. „Som celý dobitý, ale necítim sa úplne zle. Iba ma to bolí. A čo budúci ročník? Ideme do toho, musíme to zlomiť...“ uzavrel Katriňák, ktorý tretíkrát na Dakare skončil v siedmej etape.
Katriňákovo priznanie: Bola to moja chyba!
Tak čo, bude platiť „trikrát a dosť“?
- Nie, teraz to bolo úplne iné, počas dvoch predchádzajúcich štartov zlyhala motorka, mal som smolu. Teraz fungovala krásne, bol som veľmi spokojný. Teraz som zlyhal ja, bola to moja chyba.
Ste ubolený a nešťastný, že musíte skončiť, ale Austrálčan Caldecott po páde zomrel...
- Už aj tam som si uvedomoval, aké som mal šťastie. Už vtedy, keď som sa rozprával s Američanom Griderom, ktorý spadol predo mnou a ležal fixovaný v „korýtku“, alebo keď mi Česi z Tatry rozprávali, že môžem byť rád, pretože 20 - 30 ľudí je dolámaných a má problémy s chrbticou.
Vy nemáte problémy s chrbticou?
- Našťastie je len narazená. Je to až nepochopiteľné, pretože ten pád bol hrozný. Všetko som vnímal, poriadne ma to vyváľalo a dotrhalo, jazdilo sa po strašnom povrchu. Bola to bridlica, ostrá ako britva.
Nevyzeráte až tak zle, ako sa dalo po takom páde čakať...
- Teraz je to už dobré, pretože ma previazali, ale hneď po nehode som bol celý v obväzoch. Aj sa mi v depe trocha smiali, že vyzerám, akoby ma naháňali kanibali... Každým dňom je to lepšie, bolí ma len chrbát.
Ako prijali správu o nehode doma?
- Hneď som telefonoval, ale nedialo sa nič tragické. Možno sú už zvyknutí. Len mi povedali, aby som prišiel rýchlo domov.
Tretíkrát ste vypadli v 7. etape. Sedmička je šťastné číslo, ale pre vás asi nie...
- Už sa ma to pýtali aj novinári v Afrike. Ale sedmičku by som z toho nevinil. Predtým mi dvakrát zlyhala motorka, teraz to bola vyložene moja chyba. Je to niečo úplne iné.
- Autor: © Zoznam/
- Zdroj: topky.sk
