Martina Moravcová dnes oslavuje 30. narodeniny

BRATISLAVA - Najlepšia slovenská plavkyňa všetkých čias, šesťnásobná najlepšia slovenská športovkyňa Martina Moravcová oslavuje dnes tridsiatku! Pre niektoré ženy môže byť podobná hranica pohromou, Martina ju berie v pohode: „Psychicky som pripravená, je však možné, že konečne začnem klamať o svojom veku,“ vraví s úsmevom.

Už sa vám stalo, že ste si ubrali nejaký rôčik?

- Stalo, no čestné slovo, že nevedomky. Hneď som si aj v duchu vravela: dievča, ale veď ty už si mala narodeniny, pridaj si rôčik...

Spomínate si na to, keď ste mali desať?

- Jasné. Mala som psa, ktorého mi zobrali na dedinu. Tvrdili, že dostanem niečo krajšie a lepšie. Žila som niekoľko mesiacov v napätí, až kým sa jedna mamina kamarátka neprekecla a nespýtala sa jej: Kedy máš ten termín? Vtedy som pochopila, čo bude to veľké tajomstvo!

Boli ste sklamaná?

- Ani trošku. Desať rokov som bola jedináčikom. Po narodení brata som sa cítila skvele.

Dvadsiatka?

- Zlom, akurát som odišla do Ameriky. Lámalo sa to aj výkonnostne. Dovtedy sa mi plávalo fajn, ale potom už prišli aj veľké úspechy.

Na ktoré životné obdobie najradšej spomínate?

- Asi keď som sa dostala z problémov so štítnou žľazou a vyvrcholilo to olympiádou v Sydney. Vtedy sa mi darilo vo všetkom, v športe i v súkromnom živote. Šťastne som sa napríklad vydala za chlapca z východu (smiech).

Poslúcha?

- Musí. Nedávno dokonca prežil spoločnú dovolenku so mnou a so svokrou (smiech).

Aké je to manželstvo, predsa len - Martin je východniar, vy ste z Piešťan, žijete v Amerike?

- Rozumieme si, lebo sa už konečne naučil západniarske výrazy (smiech). Inak je to úplne v pohode. Obaja sme síce tvrdohlaví, ale dokážeme si vypočuť druhú stranu a rešpektovať ju, dať si za pravdu.

Skúša vás Martin v niečom prevychovať?

- Akurát mi niekedy vraví, že veľmi kričím. Ja mu však tvrdím, že nekričím, len sa mu snažím niečo vysvetliť (smiech).

Neprekážajú vám narážky na vek, úvahy o konci s plávaním?

- Nie, stále tvrdím, že kým nejde o umretie, tak je to v pohode. Skôr prevraciam oči, keď sa objaví téma rodiny a detí. Niečo podobné môže človek ťažko ovplyvniť. Jednoducho to musí prísť.

Mama je rázny človek, ešte vás berie ako svoju Martinku, alebo už vás rešpektuje ako samostatného dospelého človeka? Posiela vás napríklad umyť si ruky, či urobiť poriadok?

- To by ešte tak chýbalo! Je síce pravdou, že keď sa občas zabudnem, tak ma podurí, ale inak je to skôr opačne. Teraz ju začínam sekírovať ja (smiech).

Napadne vám občas, že vaša plavecká kariéra sa mohla niekedy zvrtnúť a dnes by ste boli ženou vychovávajúcou dve deti, motajúcou sa večer čo večer okolo sporáka?

- Keby som pred desiatimi rokmi neodišla do Ameriky, tak by to bolo veľmi reálne. Plávanie by ma tu určite až tak nebavilo, nemohla by som mu dať to, čo si žiada.

Stálou témou rozhovorov býva aj váš návrat na Slovensko. Je reálny?

- Na jednej strane sa na to teším, na druhej si hneď vravím: No dobre, vrátiš sa, ale čo tu budeš robiť? A okamžite zneistiem. Sama stále neviem, čo tu budem robiť ja? Čo Martin?

A Amerika?

- Iný problém. Chcem mať deti, rodinu a mať ju ďaleko od vlastnej rodiny, aby prišli o tie klasické rodinné putá? Neviem... ?

Dnes máte tridsať, ráno vstanete, pozriete sa do zrkadla, čo si k tomu poviete?

- Dobré ráno, aká si dnes pekná na tie svoje narodeniny (smiech)...

Martinine NAJ:

Najobľúbenejšie filmy: Stokrát som videla a môžem vidieť S tebou mě baví svět, ale aj Popolušku, z neskorších Hriešny tanec.

Najobľúbenejšia speváčka: Madonna. Najmä jej staršie hity. Teraz dávam prednosť relaxačnej, náladovejšej hudbe.

Najobľúbenejší herci: Vždy sa mi páčili české filmy a seriály zo 70. rokov - Arabela, Adéla ještě nevečeřela..., z hercov Menšík, Janžurová...