18.január – Merzouga – Tata
Ráno pri preberaní work sheet na tento deň sa dozvedáme o škaredej nehode jedného motorkára z nášho pelotónu.
Pri prejazde saharskou dedinkou mu pod kolesá vybehlo malé dieťa. Nehodu síce prežilo, ale odviezli ho v zlom stave do nemocnice. Organizátor nás vyzýva aby sme dávali na podobné situácie pozor. V dennom rozpise sa dozvedáme že táto etapa bude jedna z najnáročnejších a ten kto nezvolí správnu cestu bude mať z nej peklo. Na prvý úsek zvolíme po konzultácii s domácimi dlhšiu asfaltku oproti kratšej piste. Ako sa neskôr ukáže toto bolo zatiaľ naše najlepšie rozhodnutie. Tie teamy ktoré sa rozhodli ináč už tento deň nevidíme. Časť cesty medzi Merzouga a Zagora sme síce absolvovali po kvalitnejšom povrchu, ale to bolo len úvodných 150km dnešnej etapy. Ďalších 300 kilometrov naprieč skalnatou púšťou nás poriadne potrábilo. Táto etapa bola tzv. trhacou skúškou pre všetky autá. Všetko čo bolo trochu slabšie upevnené odpadlo. My sme ju zvládli relatívne v pohode a ujmu utrpelo len uchytenie strešného stanu, čo sme v nočnom bivaku opravili. Dávam dole klobúk pred našimi Yokohamami MT ktoré nás cez tento úsek previedli bez jediného defektu. Aj to je naše ďalšie plus oproti konkurenčným teamom. Trochu komicky pôsobia deti v púšti ktoré pred vami zodvihnú 2-3 kamene a zahodia ich ako symbol toho že vám upratujú cestu a pomáhajú. Očakávajú za to malý darček. Záverečných pár sto kilometrov po rozbitom africkom asfalte je balzamom pre nás a aj naše auto. Medzi stratenými a pokazenými ostalo mnoho áut a aj autá organizátora a vo večernom cieli sa tak v limite nachádza len zopár áut. Nemáme komu odovzdať denné výkazy a rozmýšľame akoto bolo pri prvých ročníkoch Dakaru, keď do cieľa pri ružovom jazere dorazili tiež najprv posádky a až potom usporiadatelia. Tam sa vtedy dvaja motorkári rozhodli suplovať ich funkciu a zapisovať časy. My sme však tak unavený že to nechávame tak a dúfame že ráno tam už niekto kompetentný bude.
- Autor: © Zoznam/
- Zdroj: topky.sk
