7.februára - In Quezzam - Tamanrasset
ilustračný obrázok Zdroj: wikipedia.org 
Púšť, púšť a všade len púšť. Táto časť krajiny je veľmi málo obývaná a náš celodenný program je zdolávať Saharu, aby sme sa večer dostali do jediného mesta v širokom okolí.
Na prvej väčšej dune zapadáva Lacov Defender a my mu oplácame situáciu spred pár dní a vyťahujeme ho. Za tých pár minút k nám doletí niekde z púšte auto a jeho posádka v nás vyvoláva obavy. Chcú od nás nejakú pomoc a ťahajú nás, aby sme išli s nimi. Odmietame a našťastie sa nám darí zbaviť sa ich. Aj na takéto situácie je dobrý sprievodca, ktorý je v tejto krajine povinný. Mesto Tamanrasset, do ktorého podvečer prichádzame je vybudované ako turistické centrum ešte z čias keď sem chodili turisti. Bolo to pred tým ako si ich v tejto krajine začali prepadávať a unášať. Teraz toto pekné mesto aj so svojimi hotelmi, reštauráciami a kempami zíva prázdnotou. Počas dvojhodinovej byrokratickej prestávky u miestnych policajtov, keď náš gajd vybavuje papiere potrebné na vstup do mesta my ideme okúsiť alžírsku stravu. V stánku pri ceste si dávame skvelú restovanú pečienku s cibuľou. Potom vyrážame hľadať nejakého miestneho veksláka. Ocitáme sa v malej herni, kde miestny gambleri hrajú pri stoloch všetky možné spoločenské hry. Meníme si zatiaľ skúšobne len malé sumy. Ideme tankovať a zisťujeme, že sme asi v raji. Nafta tu stojí asi 4 koruny a aj náš malý obnos dinárov nám bude stačiť na hektolitre nafty. Túto noc budeme spať v opustenom kempe v strede mesta. Musíme totiž doriešiť zmenu gajda. Rozhodli sme sa totiž zmeniť našu pôvodne udávanú trasu na náročnejšiu a tento gajd na toto nemá kompetencie. Dostávame nového, skúsenejšieho a aj povolenie na novú trasu. Náš nový sprievodca sa volá Azís a vyzerá na veľmi skúseného tuarega, s ktorým sa nebudeme nudiť.
- Autor: © Zoznam/
- FOTO: wikipedia.org
- Zdroj: topky.sk
