2.februára – Tillaberi – Niamey
ilustračný obrázok Zdroj: wikipedia.org 
Túto noc sme sa veľmi nevyspali. Bol spln a hotelový strážny pes vzdialene pripomínajúci chrta sa rozhodol nás umučiť zavýjaním. Mal šťastie, že sa mi nechcelo vyliezať zo stanu, lebo asi by som ho na ten Mesiac zahodil.
Našťastie sme sa ráno nemuseli ponáhľať a vyspali sme sa až po východe slnka. Vtedy už došli zavýjajúcemu strážnikovi sily. Hneď vedľa nášho hotelíka sídli miestny GSM operátor a hneď ráno sa stávame jeho klientom. Už sa teším na tú záplavu akciových ponúk, ktorú mi budú časom zasielať. Na letisko do hlavného mesta máme len 100 kilometrov. Tam hádam lepšie zameníme zvyšok peňazí a pokúsime sa doplniť naše ubúdajúce zásoby vody. Počas nich sa s nami rozlúčila klimatizácia v našom aute a my sa psychicky vyrovnávame so skutočnosťou, že zvyšok cesty sa budeme v aute pariť. Večer po Tomášovom prílete urobíme znovu bojovú poradu a dohodneme sa ako budeme pokračovať ďalej. Dúfam, že nám čas dovolí navštíviť zajtra národný park na hraniciach s Beninom a Burkina Faso a tam konečne uvidíme vytúžené slony a možno aj žirafy.
Kým som dopísal túto časť denníka, môj laptop sa rozhodol, že ho už cestovanie po Afrike nebaví. Obrazovka na ňom funguje asi tak ako miestna ekonomika a ja sa učím pracovať poslepiačky. Robím zopár zúfalých pokusov na jeho záchranu a pomocou rôznych nožíkov a lyžičiek ho rozoberám. Moja snaha je márna a asi budem odkázaný zvyšok cesty dokumentovať len po pamäti.
- Autor: © Zoznam/
- FOTO: wikipedia.org
- Zdroj: topky.sk
