6.februára – Agadez – In Quezzam
Ráno vyrážame skoro. Jednak preto, že nás čaká asi 450 kilometrová cesta púšťou na hranice s Alžírskom a potom preto, aby sme sa zbavili kšeftárov, ktorých sme večer odbili s tým, že sme unavení a až ráno od nich niečo kúpime.
Pred hranicami ešte dopĺňame zásoby vody a nafty. Je tu síce drahšia ako v Alžírsku, ale máme informácie, že za hranicami sa tak skoro kúpiť nedá. Poobede sme v Assamake kde je nigérska colnica. Vybavujeme potrebné formality. Veľký černoch s tmavými slnečnými okuliarmi, ktorý tu vládne africkej byrokracii nás prekvapuje svojou nádchou. Pýtame sa ho čo mu je, veď sa nachádzame v horúcich oblastiach. Nevie nám odpovedať, ale po pár minútach strávených s ním v kancelárii už máme jeho chorobu aj my s Lacom. Nasadzujeme lieky, aby sme zvyšok cesty prežili bez problémov. Prechádzame do Alžírska. Vstupnú colnicu si Alžírčania umiestnili tak vtipne, že sme ju nenašli. Vchádzame do prvého mesta a zastavujeme sa pri veľkej policajnej stanici. Tam sa nás ujme šéf miestnej polície pripomínajúci Funesa z filmu o četníkoch. Dáva nám policajný sprievod a ten nás privádza na colnicu, ktorá je asi 15 kilometrov smerom naspäť. Tam nás už čaká náš sprievodca. Táto funkcia sa tu nazýva gajd. Vybavuje za nás nejaké formality a každý jeden po druhom sa zúčastňujeme malého interview s colníkmi. Nejde im do hlavy zopár vecí, ako napríklad to, že v papieroch od auta máme napísaný názov firmy a nie meno, a že sa im ja predstavujem ako majiteľ tej firmy. Po dvoch hodinách sme vybavení a ešte pred zotmením vchádzame do krajiny. Náš gajd síce nie je pripravený na noc v chladnej púšti, my však spať v hoteloch neplánujeme. Bivakujeme za najbližšou dunou hneď za mestom. Aby nám náš sprievodca hneď v úvode neumrel od zimy v chladnej nočnej Sahare dávame mu Lacov stan. Je rád, pretože sa trasie ako osika.
![\"\"](\"https://img.bleskovky.sk/big/78823.jpg\")
- Autor: © Zoznam/
- Zdroj: topky.sk
