11.februára - Bordj El Haouas - 80 km pred In Amenas
ilustračný obrázok Zdroj: wikipedia.org 
Z našej hostiny sme si ušetrili niečo aj na ráno a tak z pahreby vyťahujeme zvyšky mäsa zabaleného v alobale. Aj raňajky tak prebiehajú ešte v štýle veľkej hostiny. Potom už však musíme rýchlo pobaliť bivak a vyraziť na cestu.
Dnes sa potrebujeme čo najviac priblížiť k mestu In Amenas, aby sme dodržali náš predbežný časový plán. Sme obmedzený našou rezerváciou trajektu a času už nemáme nazvyš. Náš plán cesty opäť mení miestna polícia, ktorá nám oznamuje, že nami zvolená pista nie je kontrolovaná a teda je uzavretá pre podobných šialencov ako sme my. Po neuveriteľne rozbitej asfaltke, ktorá sa krúti cez hory sa dostávame do mestečka Ilizi. Sme rozmaznaní včerajšou hostinou a ukecávame gajda na obed v reštaurácii. V maličkom grile na ulici sme našli krútiť sa tri pečené kurence a je to jasné. Tu stojíme. Konečne sa aj Danka môže poriadne najesť, pretože jesť mäso z kozy, ktorú sme včera kúpili odmietala. Rasťovi sa splnil jeho sen a našiel obchodík, v ktorom sa dajú kúpiť cigary. Už má to, čo ho sužovalo posledné dni a je vidno jeho obrovskú spokojnosť. Ak ešte nájdeme internet bude dnes všetko splnené na 100 percent. Internetové kaviarne tu neexistujú ale v areáli miestnej školy sa nám podarí nájsť pripojenie. Posielame čo máme nachystané, píšeme pozdravy domov a pokračujeme v ceste. Policajné kontroly už ani nepočítam, niekoľkohodinové ceremónie sa stali našim pravidelným rituálom v každom, aj sebemenšom mestečku. Absolútna rovina, na ktorú sa postupne púšť zmenila sa v diaľke opäť mení. Konečne prichádzame k nádherným dunám a našim snom s Lacom je najprv poriadne zapadnúť a potom si medzi dunami vytvoriť bivak. Nie je to síce povolené, ale náš gajd s tým nemá problém. „No problem“ je totiž asi jediné čo vie povedať po anglicky. Snaží sa nám však vysvetliť, že musíme rýchlo vojsť medzi duny, aby nás nikto nevidel. Samozrejme, po chvíli je náš Nissan na podvozku. Teším sa ako ho budeme vyhrabávať, ale gajd velí – navijak. Rýchlo sa vytiahnuť a zmiznúť. My s Lacom ale máme pocit, že toto je to kvôli čomu sme cestovali tisíce kilometrov a bláznime sa so svojimi autami v dunách. Nadávky, ktorými nás častuje náš gajd Azis sú nám v tejto chvíli úplne ľahostajné. Až keď sme vyjazdení do sýtosti, kempujeme. Toto je asi najkrajší kemp aký sme kedy mali. Ak by nás netlačil čas určite by sme tu vedeli ešte pár dní ostať.
- Autor: © Zoznam/
- FOTO: wikipedia.org
- Zdroj: topky.sk
