Charfreitag je už doma, ešte by chcel rekord
BRATISLAVA - Bronzová medaila z atletických MS je už na Slovensku. Slovenský kladivár Libor Charfreitag sa po úmornej 25-hodinovej ceste lietadlom z japonskej Osaky cez Dubaj vrátil s jednohodinovým meškaním do Bratislavy, odkiaľ sa 12. augusta vybral za svojím najväčším úspechom v kariére.
Po radostnom zvítaní sa s mamou Evou, ktorá videla jeho životný úspech len v televízii doma v Trnave, bronzový kladivár na pôde Národného športového centra (NŠC) odpovedal na novinárske otázky. "Až teraz si začínam poriadne uvedomovať, čo som vlastne dosiahol. Priamo po finále som môj úspech vôbec nevnímal naplno, dochádza mi to až teraz," priznal onedlho 30-ročný kladivár.
Slovenský atletický zväz (SAZ) nevypísal za medailové umiestnenie prémiu, ale Charfreitag nevyjde naprázdno. "Ešte sme o tom na výkonnom výbore nerokovali, ale malo by to byť viac ako v prípade guliara Mikiho Konopku," informovala šéfka zväzu Mária Mračnová. Konopkovi vtedy SAZ sľúbil za zlato z halových ME v Birminghame päťdesiattisíc korún.
Už pred odchodom do Japonska cítil Libor Charfreitag životnú formu. Počas predšampionátového sústredenia v meste Koči, ktoré zabezpečil pre pretekárov SAZ, a aj na tréningoch priamo v dejisku MS, sa iba utvrdil v tom, že úvahy o slovenskej medaile po desaťročnom pôste nie sú nereálne. "V takej pohode som Libora ešte nevidel. Na tréningoch mu nezvyknem často merať hody, ale teraz som to urobil a nestačil som sa čudovať - atakoval 82 metrovú hranicu. Vzhľadom na tieto okolnosti sme debatovali spolu aj o medaile, dokonca čosi zaznelo aj o zlatej, ale kľúčové bolo prejsť kvalifikáciou," vravel otec a tréner v jednej osobe Libor Charfreitag st.
Finálovú súťaž na štadióne Nagai sledoval aj on s veľkým napätím. "Nesedel som na výhodnom mieste, stále okolo mňa pobehovali japonskí diváci. Raz šiel niekto predo mnou s nápojom, inokedy s jedlom. No keď sa v kruhu objavil Libor, rukami som si ich akoby odhrnul, aby som videl synov pokus," smial sa otec bronzového medailistu, ktorý sa o prípravu svojho syna stará počas pobytu na Slovensku. V americkom Dallase, kde slovenský kladivársky rekordér trávi časť roka, trénuje pod vedením Dava Wollmana.
Podľa Libor Charfreitaga bol kľúčom k osackému úspechu fakt, že na rozdiel od minulého roka, nemal nijaké zdravotné problémy. "Od októbra, keď som sa zbavil streptokokovej infekcie, ma nič vážne netrápilo," zdôraznil člen Slávie Trnava. Dôležité bol tiež to, že stereotypnú zimnú prípravu si s finančnou pomocou NŠC po prvý raz v kariére spestril sústredením v Juhoafrickej republike.
Na otázku, kde bude mať jeho osacký bronz miesto, zjavne zaskočený Charfreitag odvetil: "Medailu ukážem príbuzným a známym v Trnave, pochválim sa ňou trénerovi a kamarátom v USA, potom si ju zavesím niekde v detskej izbe." Pri takmer 120-kilovom a 191-centimetrovom obrovi vyzneli slová o detskej izbe veľmi komicky a vyslúžili si smiech prítomných novinárov.
Sezóna sa pre Libora Charfreitaga ešte neskončila. Už v nedeľu štartuje na mítingu IAAF Grand Prix v talianskom Rieti, potom sa na Atletickom moste 2007 v Dubnici nad Váhom pokúsi vrátiť Bielorusovi Tichonovi a Slovincovi Kozmusovi prehru z Osaky a 22. a 23. septembra ho čaká štart vo Svetovom atletickom finále v nemeckom Stuttgarte.
"Všetky ciele, ktoré som si vytýčil pred sezónou, som splnil. Vrátil som sa do svetovej špičky, pravidelne hádžem nad 80 metrov a mám aj medailu zo svetového šampionátu. Chcelo by to možno ešte osobný rekord," zauvažoval zatiaľ trojnásobný najlepší slovenský atlét (2003 - 2005), ktorého zo súbojov v Osake najviac zaujalo suverénne víťazstvo Američanky Allyson Felixovej na 200 m s viac ako polsekundovým náskokom pred olympijskou šampiónkou na tejto trati Veronicou Campbellovou z Jamajky.
- Autor: © Zoznam/
- Zdroj: SITA
