Charfreitagov recept na úspech: Viera vo vlastné sily

BRATISLAVA - Po desiatich rokoch získalo Slovensko jeho zásluhou na MS v Osake bronz v hode kladivom. Libor Charfreitag v uplynulej atletickej sezóne osemkrát prekonal hranicu svetovej extratriedy 80 metrov a v koncoročnom bilancovaní mu vo svetových tabuľkách patrí piata priečka.

Po anketových triumfoch v rokoch 2003, 2004 a 2005 ho v piatok v Bratislave štvrtý raz v kariére vyhlásili za Atléta roka a v ankete o najúspešnejšieho slovenského športovca roku 2007 skončil druhý.

Stali ste sa štvrtýkrát Atlétom roka. Aký je to pocit?

- Príjemný. Som veľmi rád, že som toto ocenenie opäť získal a je obrazom toho, akú som mal sezónu. Tohtoročná bola jednoznačne najlepšia v doterajšej kariére. A keďže slovenská atletika je na vzostupe, o to cennejšie je pre mňa toto víťazstvo.

Líšia sa v niečom vaše pocity v porovnaní s tými v rokoch 2003, 2004 a 2005, keď ste boli v ankete tiež najlepší?

- Áno, som spokojnejší, lebo som konečne získal svoju prvú veľkú medailu. Vtedy sa mi to nepodarilo.

Aký je rozdiel medzi Liborom Charfreitagom z roku 2003, keď prvý raz vyhral anketu Atlét roka, a Liborom Charfreitagom v roku 2007?

- Po dvoch slabších rokoch som sa dokázal vrátiť do absolútnej svetovej špičky a získať medailu na MS. Prekonal som krízu a dokázal som sám sebe, že na to mám. Som oveľa sebavedomejší a to mi dodáva pozitívnu energiu a chuť do ďalších sezón. Ak raz človek prestane veriť v sám seba, určite sa nezlepší. Ja som veriť neprestal, preto som krízu prekonal a dostavili sa úspechy.

Aký je váš vzťah k anketám?

- Beriem ich ako sumarizáciu celoročných výsledkov. Uspejú v nich tí, ktorí niečo dosiahnu a pripomenú im, čo dokázali.

Ak by ste mali možnosť hlasovať za Atléta roka 2007, koho by ste si vybrali vy a prečo?

- Určite guliara Mikuláša Konopku. Stal sa halovým majstrom Európy a dosiahol na šampionáte výborný výkon.

Čo bolo kľúčové, že rok 2007 sa pre vás skončil takto mimoriadne dobre?

- Najdôležitejšie bolo, že som bol celý rok zdravý a nemal som nijaké vážnejšie problémy. Trochu ma síce pobolievali slabiny, ale tento fakt pribrzdil môj rozlet len minimálne. Okrem toho som veľa zmenil v príprave, trénoval som rozumnejšie. Viac som si dal záležať na špecifické kladivárske cvičenia.

Ostalo niečo, čo sa vám z predsezónnych predsavzatí nesplnilo?

- Iba jediná vec - nový osobný rekord. Myslel som si, že ho tento rok prekonám. Najmä po výbornom štarte do sezóny, keď som v Kalifornii hneď prekonal osemdesiatku, som bol presvedčený, že rekord padne. Napokon ma delilo len 21 cm. Verím, že v olympijskom roku rekordný výkon prekonám.

Spomínate si na okamih, keď ste v uplynulej sezóne zapochybovali o tom, či ste sa vydali správnou cestou?

- Nie! Rok 2007 bol pre mňa dobrý od začiatku až do konca. Všetko mi vychádzalo a potešil ma najmä fakt, že 80 metrov som hádzal na začiatku sezóny, v jej strede a potom aj na svetovom šampionáte, kde to bolo absolútne najdôležitejšie.

Už sa viac ako mesiac pripravujete na novú sezónu. Ako to zatiaľ zvládate?

- Ide mi to skvele. Tentoraz som začal pomalšie, pretože v špičkovej forme potrebujem byť až v polovici augusta. Účasť na olympiáde v Pekingu už mám istú, preto celú svoju energiu budem venovať iba príprave na vrchol roka. Môžem však povedať, že momentálne som na úplne inej, vyššej úrovni prípravy ako pred rokom.

Mienite v príprave na pekinské hry kopírovať tohtoročný úspešný model prípravy?

- Nie! Zistil som, že ak sa raz môj tréningový proces stane automatický a monotónny, potom to už nie je plnohodnotný tréning. Cítim, že musím niektoré veci meniť, aby som získal ešte viac. Som presvedčený, že sa vo mne skrývajú rezervy, ktoré chcem zo seba dostať inými metódami ako doposiaľ. Je to síce trochu riskantné, ale nebojím sa toho. Preto som niekoľko vecí zmenil už v príprave na olympijský rok.

Pre kladivára je dôležitá sila, rýchlosť aj technika. Technika nie je merateľná, ale sila a rýchlosť áno. Aké sú vaše osobné rekordy v jednotlivých ukazovateľoch sily a rýchlosti?

- Sila, rýchlosť a technika sú mimoriadne dôležité, ale musím ich vedieť skĺbiť v zlomku sekundy. Inak nemám šancu dosiahnuť kvalitný výkon. Príliš veľa sily mi môže uškodiť, lebo by som stratil cit pre techniku. Čo sa týka mojich silových parametrov, pred dvoma rokmi som urobil drep s 230-kilovou činkou päťkrát za sebou. Najradšej však mám trh - je to rýchly a dynamický cvik. Môj osobný rekord tiež z roku 2005 je 145 kg.

Posledná séria finále súťaže kladivárov na OH 2008 v Pekingu. Do kruhu vstupuje Libor Charfreitag a - kladivo z jeho rúk letí na métu 82 metrov. Príjemná predstava, všakže...?

- Priznávam, nosím ju v sebe už niekoľko rokov (smiech). Ale teraz jej verím viac ako kedykoľvek predtým, lebo na MS v Osake som predviedol svoj najlepší výkon práve v kľúčovom okamihu. A to považujem za mimoriadne vzácnu skúsenosť, o ktorú som teraz bohatší a verím, že ju využijem aj v budúcnosti. Dúfam, že už vo finále olympiády v Pekingu."

Slovenský šport je vo všeobecnosti výrazne finančne poddimenzovaný. Máte už zabezpečené prostriedky na prípravu na olympijskú sezónu? Koľko potrebujete na ideálnu prípravu?

- Aby bolo všetko tak, ako má byť, potreboval by som asi jeden milión korún. Na rok 2008 by som mal mať dostatok financií, preto dúfam, že aj výsledky budú lepšie ako v uplynulom.

Kedy plánujete prvý kladivársky štart v letnej sezóne 2008?

- Ešte presne neviem, ale možno sa prvý raz postavím do klietky už v posledný marcový deň. Ak nie, tak potom v polovici apríla na mítingu Mt. SAC Relays v kalifornskom Walnute. Je tam výborný kruh a vždy sa tam zíde aj kvalitná konkurencia.

Blížia sa Vianoce. Tešíte sa na ne? Na čo najviac?

- Na pokoj a domácu pohodu. Po prílete z USA budú pre mňa sviatky na Slovensku vhodnou zmenou, v Trnave si trochu oddýchnem a prídem na iné myšlienky.