Na \"Silkáči\" ako na \"Miletičke\"
Poznáte ju vari všetci, Miletičovu ulicu v centre Bratislavy. S charakteristickým pokrikom trhovníkov, prevažne Ázijcov. Ponúknu vám textilný, kožený, elektronický či iný tovar za tretinovú i nižšiu cenu ako v bežných obchodoch. Niečo podobné sme našli aj v srdci Pekingu. Dôverne ho podľa časti zložitého názvu voláme Silkáč.
Zaručene pravé jeansy od CK, Armani, Dolce&Gabanna podľa slov trhovníkov ponúkajú za atraktívne ceny. Tak ako všade, s výnimkou lekární, sa i tu licituje. Saténové pyžamo? Úvodná cena je 1800 čínskych juanov (približne 5400 korún). "Viete, je ručne šité, matkina priateľka ich po večeroch sama vyšíva", snaží sa nám lámanou angličtinou vysvetliť predavačka. Všetci držia v rukách kalkulačky. Naša ponuka je 30. To isto nie, predavačka zvyšuje hlas. Znižuje však markantne cenu. Naše môže byť už za tisícku.
Mali sme chuť a čas zjednávať, skúšali sme, kam až zájdeme. Našu ponuku zvyšujeme na 50, ona pripisuje nulu. Odchádzame. Takéto divadlo tu hrá azda každý. Pozeráme sa pri vedľajšom stánku. Pani vykrikuje a cenu znižuje. Už je len za 250, 200,... My sa tvárime, že o tovar už nemáme záujem. 180, 160, 130,... 100 kričí, že posledná ponuka a umne plače. Kolega sa vracia a vraví: "2 za 100". Predavačka pridáva na intenzite plaču i zjednávania. My sa však nevzdávame tiež. 100 je posledná ponuka, inak odchádzame.
Vyhrali sme. Teda zdanlivo. Pri otázke, akú veľkosť je treba, otvorí veľký priestor pod pultom, odkiaľ ich vypadne najmenej stovka. Odchádzame s úlovkom a s úsmevom na perách obdivujeme zručnosť čínskych starých mám.
- Autor: © Zoznam/
- Zdroj: topky.sk
