Peking nie je Moskva, ani Los Angeles

PEKING - Čína bezpochyby patrí medzi najkontroverznejšie krajiny histórie usporiadania olympiád. Napriek tomu na rozdiel od ďalších pozoruhodných dejísk (Moskvy a New Yorku) však napokon nedošlo k bojkotu hier, hoci teoreticky hrozil.

Lenže kým v prípade rokov 1980 a 84 išlo o americký truc a sovietsku odvetu v studenej vojne dvoch táborov vedených superveľmocami, bojkot Pekingu by znamenal rozbitie celosvetového festivalu na úskalí čínskej provincie Tibet. A to by bola "silná politická káva".

Bojkot Pekingu v apríli jednoznačne odmietlo Šestnáste valné zhromaždenie celosvetovej Asociácie národných olympijských výborov (ANOV). Účasť potvrdilo všetkých 205 národných olympijských výborov sveta.

Približne 800 delegátov z celého sveta malo spoločný názor zhruba v nasledovnej téze - politické problémy musia riešiť politici a nemožno pripustiť politické zneužitie olympijských hier, lebo v súlade s Olympijskou chartou je olympijské hnutie apolitické. Niektorí delegáti upozornili, že médiá v súvislosti s tibetským problémom neustále atakujú športovcov a vyrušujú ich v príprave na olympijské hry.

V diskusii odzneli aj pripomienky, že siedma veľmoc ruka v ruke s politikmi tlačili na národné olympijské výbory a na Medzinárodný olympijský výbor, ale pritom nevyvíjali žiadny tlak na veľké svetové firmy, ktoré značnú časť svojej produkcie vyrábajú v Číne. "Medzinárodné olympijské hnutie striktne zostáva na báze nemiešania sa do politiky. Tým by sa olympijské hnutie a olympijské hry stali rukojemníkmi v rukách politikov. Vstupovali by sme na príliš tenký a nebezpečný ľad. Konflikty politického, rasového, náboženského alebo iného charakteru sú takmer všade na svete, na malom ostrove aj vo veľkých krajinách ako čečenská karta v Rusku, indiánska v Kanade a tu všade by sa otázky neúčasti prípadne bojkotu stali nebezpečnou zbraňou," konštatoval šéf Slovenského olympijského výboru (SOV) František Chmelár.

SOV však nehodlá nijakým spôsobom limitovať športovcov v ich vyjadreniach. Aj keď Olympijská charta v §51 ods. 3 hovorí, že športovci a účastníci OH by nemali počas ich trvania vyjadrovať politické, náboženské, rasové alebo iné postoje na oficiálnych olympijských miestach. "Samozrejme, otázka je, čo je oficiálne olympijské miesto, či je to celý Peking alebo iba olympijská dedina a športoviská. Ale športovec má právo vyjadriť svoj postoj k veciam a my mu v tom určite nebudeme brániť," zdôraznil Chmelár.

Komisia športovcov MOV je za to, aby účastníci olympijských hier v Pekingu nedávali najavo svoje politické názory priamo na športoviskách. Komisia rovnako odmietla nápady, ako prejaviť podporu Tibetu - od nosenia odznakov až po bojkot otváracieho ceremoniálu. "Rešpektujeme ich nezávislosť a právo na vyjadrenie názoru, ale neobetujeme tomu olympijské športoviská. Nenecháme ich zničiť," povedal člen komisie Bob Ctvrtlik.

Aj predseda Sergej Bubka tvrdí, ak by sa na športoviská pustili medzinárodné konflikty, viedlo by to k zničeniu hnutia.

Zdroj TASR
Foto bleskovky