Najväčší futbalový podvodník všetkých čias: V živote nestrelil gól no 20 rokov zarábal

Carlos Henrique Kaiser Zdroj: sportskeeda.com

BRATISLAVA - Príbeh najväčšieho futbalového klamára všetkých čias. 20 rokov sa živil ako profesionálny futbalista, no nemal v sebe ani štipku talentu. Vďaka premysleným fintám, predstieraným zraneniam a kontaktom sa doslova priživoval na nejednom tíme.

Brazílčan Carlos Henrique Kaiser ako útočník nestrelil ani jediný gól, no futbalom sa dlhé roky živil. Vďačiť za to nemôže dobrým nohám ale hlave. Vďaka premyslenej taktike sa dokázal prepracovať tam, kde nemal čo robiť.

Jeho príbeh sa začal celkom nevinne. Ako malý chlapec z nie príliš bohatej rodiny sa chcel stať slávnym futbalistom. Ostatne ako každý mladý Brazílčan. Jemu však chýbalo to najpodstatnejšie - talent. Ku cti mu slúži, že sa nevzdal. Namiesto cesty skutočných výsledkov zvolil iný spôsob k úspechu.

Sám si prisúdil prezývku Kaiser, teda cisár. V tom čase mal rovnakú prezývku legendárny Franz Beckenbauer, čo mu dosť pomohlo. Carlos podobnosť s Beckenbauerom iba vítal a umocňoval ju o tvrdenie, že majú podobný herný štýl. Iba prezývka však nestačí a keď to nejde cez talent, pôjde to cez známosti. Začal teda navštevovať rôzne nóbl nočné kluby, kde nadviazal kamarátstva so slávnymi futbalistami. Práve jeden z nich, Romário, mu vybavil prácu v Botafogu.

Galéria fotiek (2) Zdroj: sportskeeda.com

Po príchode do klubu ihneď predstieral zranenie. Bolo mu jasné, že hneď, ako ho niekto uvidí hrať, má po kariére. Trénera presvedčil, že potrebuje pár týždňov na prípravu, pretože nechce nič uponáhľať. Keď už prišiel jeho čas a tréner ho poslal do zápasu, pri prvom šprinte padol na zem ako podťatý a predstieral natrhnutie stehenného svalu. Treba podotknúť, že možnosti lekárov v tej dobe neboli také ako dnes.

V čase jeho podvodov sa veci nedali overovať tak ľahko ako dnes. Žiadny internet, videá a dokonca aj futbalu v TV bolo málo.

Kaiser si medzičasom užíval peniaze prakticky za nič. Vítal pozornosť žien a tešil sa z popularity. Svoje divadielko však stále vylepšoval. Dbal na výzor a taktiež predstieral znalosť cudzích jazykov. Často sa po šatni premával s hračkárskym mobilom a tváril sa, že hovorí s agentmi z Anglicka, ktorí sa bijú o jeho služby. V tej dobe nevedel dobre po anglicky takmer žiadny z jeho spoluhráčov. O vlastníctve mobilu ani nehovoriac.

Zrazu ale nastal problém. Klubový lekár angličtinu ako tak ovládal a Carlosove telefonáty sa mu zdali čudné. Prehľadal mu osobné veci a keď našiel falošný mobil, hneď vedel, že majú v tíme podvodníka. Po prevalení celej veci Kaiser okamžite skončil.

Skončil však iba v jednom tíme. Rozhodne nehodlal zavesiť kopačky na klinec. Skrz svoju dobrú povesť a kamarátstva s elitnými hráčmi sa dostal do nových a nových tímov. Všade o ňom vedeli, že je to veľký talent, no má smolu na zranenia. Dávali mu šance, no on všade použil rovnaký postup. Jedno divadielko za druhým. A kluby platili.

Keď už nezabralo nič a Kaiser bol nútený hrať, vždy sa vynašiel. Raz mal jeho tím veľké problémy s maródkou, a tak sa ocitol v druhom polčase na trávniku. Krátko po naskočení sa rozbehol k tribúnam, kde slovne zaútočil na fanúšikov. Nasledovala červená karta a odchod z ihriska. Po zápase za ním prišiel nahnevaný klubový prezident Castor de Andrade. Carlos mu povedal krásny príbeh, ktorým zahral na city: "Od Boha som dostal otca, no ten už umrel. Dal mi ale ďalšieho - vás. Neznesiem, aby môjho otca niekto označil za klamára a zlodeja. To je presne to, čo tí ľudia kričali." Zafungovalo to? Zrejme áno, pretože sa náš "hrdina" dočkal predĺženia zmluvy.