Saganova derniéra a hromada otáznikov: Vyťahujte teplomery, cyklistiku zachvátila horúčka
Slovenský cyklista Peter Sagan a jeho spolujazdci z TotalEnergies počas predstavovania tímov pred štartom Tour de France 2023 Zdroj: Profimedia 
BRATISLAVA/KOŠICE – Júl. Pekelné horúčavy, školské prázdniny, dovolenka, kúpaliská, zmrzlina, vychladené pivečko, Wimbledon, uhorková sezóna... Zabudli sme na niečo, priatelia?
Sú ľudia, môžeme ich nazvať športoví závisláci, ktorí si už na začiatku kalendárneho roka zakrúžkujú vo svojom diári všetky dni, ktoré pripadajú na štart významného športového podujatia. Dokonca sa nájdu aj takí, ktorí si berú dovolenky, rušia akékoľvek plány a doslova nevystrčia päty z domu, aby im, nedajbože, nič neušlo.
Tour de France, tretia najväčšia a najsledovanejšia športová udalosť na svete, k takým akciám nepochybne patrí. Najnovšia edícia trojtýždňového cyklistického šialenstva odštartuje v baskickom Bilbau, finišovať bude na preslávených Elyzejských poliach v Paríži a tradične ponúkne pestrú zmes radosti i sĺz, triumfov aj pádov, úspechov a sklamaní.
Ani my sa už nevieme dočkať a pred úvodnou etapou sme si pre vás, fanúšikov cyklistiky a Tour de France zvlášť, pripravili pohľady nás, dvoch redaktorov Športiek, Martina Turčina a Patrika Semana, na stodesiaty ročník "starej dámy".
Čo si myslíme o dlhoočakávanom súboji Tadej Pogačar vs. Jonas Vingegaard? Ako budeme prežívať rozlúčku Petra Sagana? Má reálnu šancu zabojovať o trináste etapové víťazstvo a ovládnuť ôsmykrát bodovaciu súťaž? A koho tipujeme na budúcich (staro?)nových majiteľov žltého, zeleného, bieleho a bodkovaného dresu?
Je toho ešte oveľa viac. Tak, dobicyklovania, priatelia!
1. Začnime zľahka. Na úvod jednoduchá otázka – aké máš očakávania pred štartom Tour de France 2023?
MT: Jednoduchá otázka? Ale kdeže! Krátko pred štartom najslávnejších cyklistických pretekov všetkých čias sa mi v hlave víri niekoľko desiatok skvelých myšlienok, ktoré sa vám v najbližších minútach pokúsim spísať na vašu obrazovku.
V prvom rade by som chcel napísať, že tohtoročnej edície Le Tour sa už neviem dočkať. A aké mám očakávania? Len tie najväčšie, ako každý správny fanúšik cyklistického ansámbla.
V minulom roku nás pretekári tešili svojimi krasojazdami po uliciach Dánska a Francúzska a tento rok to snáď nebude inak. Tvrdý začiatok v španielskom Baskicku ponúkne krásne žlto-červené divadlo a nemenej náročný bude aj vstup na územie Francúzska, kde na nás, verím, že čakajú vskutku poriadne dramatické momenty.
Ak by som to mal zobrať poporiadku, tak začnem súbojom o žltý dres. Ten bude hádam vyrovnaný až do predposlednej etapy a diváci pri televíznych obrazovkách budú s nadšením hltať jeden krásny súboj za druhým.
Čaká nás poriadne náročná a kopcovitá "stará dáma" a víťaz tohtoročnej edície bude u mňa patriť medzi najskvostnejších vrchárov a obrovských bojovníkov. Pretože bojovnosť, odhodlanie a sila v kopcoch je to, čo zdobí rok čo rok víťaza maillot jaune.
Galéria fotiek (8)
Tadej Pogačar a Jonas Vingegaard vo vzájomnom súboji pri stúpaní počas 18. etapy Tour de France 2022 Zdroj: SITA/AP/Daniel ColeČo sa týka zeleného dresu, tam to môže byť tento rok zamotané. Asi by ste všetci privítali, keby som povedal, že Peter Sagan bude ten, ktorý sa bude tri týždne premávať v zelenom drese, ale tento rok to zrejme tak nebude. Uvidíme, ako sa vyvinú prvé dni a už po nich by mohlo byť zrejmé, kto bude číhať na dres, ktorý v tomto ročníku oslavuje svoje 50. výročie.
Ako si budem tento rok vážiť víťaza celkovej klasifikácie, tak uznám aj silu víťaza bodkovaného dresu, ktorý sa mi, mimochodom, páči zo všetkých najviac. Cyklistov čakajú v kopcoch tisícky výškových metrov a matematika je v tomto prípade jasná - kto bude mať najväčšiu chuť šliapať plnou silou do pedálov, ten si bodkovaný dres zaslúži najviac.
Okrem vypätých súbojov o dôležité dresy by som chcel vidieť každý deň novú zápletku, nové príbehy všetkých tímov a srdcervúce boje o etapové víťazstvá. Verím, že jediné, čo bude jazdcov trápiť sú prichystané trasy a nie žiadne technické problémy, nedajboh krvavé šrámy po nebezpečných pádoch a všadeprítomný koronavírus, ktorý nedávno vpadol bez opýtania aj na Giro d’Italia.
Tento ročník si chcem užiť naplno. Chcem vidieť všetky krásne stúpania, nebezpečné zjazdy a surové šprinty o víťazstvo. Chcem vidieť jednoducho všetko a predpokladám, že vy tiež.
Dúfam, že 110. ročník Tour de France nám pripraví krásne divadlo na dvoch kolesách.
PS: Nuž, máme sa veru na čo tešiť. Začneme hneď zostra. Organizátori si pre jazdcov pripravili najťažší prvý týždeň v histórii Tour de France. Celkovo pelotón absolvuje päť horských, rovnaký počet kopcovitých, šesť zvlnených a štyri rovinaté etapy. V programe tradične nebude chýbať ani individuálna časovka, hoci len jedna a pomerne krátka, no s mimoriadne náročným záverom. Priznám sa, že nie som prívržencom jazdy proti chronometru, ale túto časovku si rozhodne nenechám ujsť.
Už sa neviem dočkať Grand Départ v Baskicku, kam sa TdF vracia po viac ako troch desaťročiach. Som zvedavý, ako s celkovým poradím zamieša druhý deň, kedy sa pôjde najdlhšia etapa (209 km) tohtoročnej "starej dámy". V zozname priorít mám aj stúpanie na Tourmalet, Puy de Dome alebo Col de Joux Plane, jeden z najbrutálnejších kopcov na svete.
Nehovoriac o kráľovskej etape číslo 17, ktorá bude finišovať v Courcheveli, známom stredisku alpského lyžovania. Cyklistov neminie ani obávaný Grand Colombier. Ten je naplánovaný na Deň dobytia Bastily, preto očakávam výraznú aktivitu domácich cyklistov, predovšetkým lúčiaceho sa Thibauta Pinota.
Špeciálnu príchuť bude mať aj záverečný šprint na prestížnom bulvári Champs-Elysées, keďže budúcoročná Tour kvôli mohutným prípravám na olympijské hry v Paríži vyvrcholí časovkou v Nice namiesto tradičného finišu na Elyzejských poliach.
Teším sa na bitku dvoch najväčších favoritov – dvojnásobného kráľa TdF Tadeja Pogačara a minuloročného šampióna Jonasa Vingegaarda. Akýkoľvek iný víťaz bude obrovským prekvapením. Som veľmi rád, že po dvoch rokoch sa vracia Egan Bernal, ktorý vlani takmer prišiel o život. Prirodzene, jedným z vrcholov Tour de France 2023 bude rozlúčka slovenského maestra Petra Sagana.
Pevne verím, že uvidíme prvotriednu cyklistiku, dramatické šprintérske súboje koleso na koleso, strhujúce divadlo v horách a veľkú naháňačku o žltý, zelený i bodkovaný dres. Zároveň dúfam, že budeme svedkami čo najmenšieho počtu škaredých pádov, technických problémov a iných nepredvídateľných incidentov. Obávam sa však, že hlavne počas úvodného týždňa, ktorý bude mimoriadne hektický a intenzívny, ich bude viac než dosť.
2. V závere januára uzrela svetlo sveta nečakaná správa, že Peter Sagan ukončí po tejto sezóne kariéru cestného cyklistu a bude sa pripravovať na budúcoročné LOH v Paríži, kde chce štartovať v horskej cyklistike. 110. ročník Tour de France bude teda jeho posledným. Vieš si predstaviť, čo sa ti bude preháňať hlavou, keď uvidíš slovenskú legendu naposledy na štarte La Grande Boucle?
MT: Napíšem to takto. Cyklistiku, Tour de France obzvlášť, sledujem od roku 2011. Peter Sagan je súčasťou trojtýždňového "žltého" etapáku prakticky od mojich začiatkov sledovania tohto krásneho športu a pre mňa je meno Sagan synonymom Tour. Nie nadarmo dostal prezývku Tourminátor.
Jasne si pamätám takmer všetkých jeho dvanásť etapových vavrínov a neraz som sa pri jeho okulahodiacich súbojoch na cieľovej páske pristihol, že kričím, ako jeho otec na známom videu z roku 2019, keď Peter zobral zatiaľ svoje posledné víťazstvo na francúzskych cestách.
Áno, ako správnemu fanúšikovi mi bude chýbať. Ale! Prednedávnom som počul jedno krásne slovné spojenie. Vieš, kedy máš skončiť? Mladí ti to povedia. A, bohužiaľ, Petrovi Saganovi to mladí už povedali. V posledných sezónach ho vidíme viac sa trápiť, ako zbierať etapové triumfy, a aj sám Peter zrejme cíti, že už nastal jeho čas.
Poslednú Tour, na ktorej bude štartovať, budem sledovať s nadšením, ako tú jeho prvú, v roku 2012. Budem mu držať palce a vyzerať ho v spleti tiel vždy, keď kamera ukáže na pelotón, s povestným výkrikom: 'Aha, tam je Sagan!' Nikdy v mojom športovom živote nezabudnem, čo tento chlapík zo Žiliny spravil s malým Slovenskom a ako pobláznil národ pod Tatrami takou banálnou a zároveň krásnou vecou - jazdou na bicykli.
PS: Spomínam si na ten moment, ako keby to bolo včera. Písal sa september 2011 a Peter, vtedy ešte jazdec talianskeho tímu Liquigas Cannondale, sa stal celkovým víťazom pretekov Okolo Poľska. Do hlavy sa mi vryli nielen jednotlivé etapy, vysielané na stanici Eurosport, ale aj veta, ktorú mladučký žilinský klenot vyslovil vo večerných športových správach: "Budúci rok by som mohol skúsiť aj tú Tour de France, ne?"
A netrepal len tak do vetra. Sagan si prvú účasť na najprestížnejšom cyklistickom podujatí užíval plnými dúškami. Bol mimoriadne aktívny, vyhral tri etapy, rozdával úsmevy a v cieli bavil fanúšikov víťaznými gestami – lietajúcou lastovičkou, Hulkom či Forrestom Gumpom. Aby toho nebolo málo, tak pridal aj zelený dres a do bodky splnil stávku, ktorú uzavrel so šéfom Liquigasu ešte pred štartom Tour.
Na titulnej strane populárneho francúzskeho denníka L'Equipe svietil veľavravný nadpis: "Začiatok SÁGY!"
Veru, žabožrúti sa nemýlili. Všetci vieme, čo nasledovalo...
Dvanásť rokov ubehlo ako voda a kapitola s názvom "Peter Sagan a Tour de France" sa definitívne uzatvára. Slovenský klenot bude navždy patriť k najväčším velikánom svetovej cyklistiky a mám až husiu kožu, keď si predstavím, že sa budúci mesiac poslednýkrát predstaví na Tour.
Nemám však žiadne špeciálne očakávania. Som nastavaný tak, že si chcem preteky hlavne vychutnať a teším sa na ne. Ak Sagan ešte raz zažiari, budem veľmi rád. Pokiaľ nie, nič sa nedeje. Je mi smutno, že končí, no prajem mu všetko dobré do budúcnosti.
3. Na výpis Saganových úspechov a rekordov by sme potrebovali bezlinajkový zošit A3 s 80 listami, možno ani ten by nestačil. Viem, ťažko vybrať len jeden, dva či tri, ale predsa. Z tej plejády nezabudnuteľných triumfov, ktorými Peter celú dekádu tešil cyklistické Slovensko, ktorý ti utkvel v pamäti najviac?
MT: Ťažko, len veľmi ťažko budem musieť loviť v pamäti, aby som vybral iba jeden okamih. Samozrejme, 90% ľudí by povedalo, že tri majstrovské tituly sú tie najcennejšie, ale ja vyberiem predsa len iný úspech, ktorý sa mi navždy vryl do spomienok.
Paríž – Roubaix 2018.
Toto je moment, pri ktorom som s otvorenými ústami hltal každý jeden jeho záber do pedálov a vidieť ho víťaziť na slávnom velodróme v Roubaix, to bolo niečo, to vám poviem. To, ako prichádza do cieľa po mimoriadne ťažkých a zablátených pretekoch so špinavou tvárou do cieľa… Z toho mám zimomriavky a to iba o tom píšem.
Pre mňa je spomínané víťazstvo o to cennejšie, lebo ako amatérsky cyklista viem, aké to je jazdiť na dlažobných kockách. Síce neviem, aké to je šliapať do pedálov v takej rýchlosti, akou sa preháňa profesionálny pelotón, ale viem, že zvládnuť takéto preteky musí stáť ohromné množstvo síl, vytrvalosti a odhodlania. A to Peter Sagan v roku 2018 mal. Ak mám vybrať len jedno víťazstvo, tak za mňa jednoznačne toto.
PS: Ďakujem, poprosím ďalšiu otázku. Ale nie, žarty bokom. Ťažko si vybrať, keď máte poruke kvantum víťazstiev, titulov, dresov, jednoducho úspechy, ktoré sa zapísali do krátkej histórie samostatnej éry slovenského športu zlatými písmenami. Každý z nich má neopísateľnú cenu, každý znamenal úprimnú radosť malého národa pod Tatrami.
Ktorý je najväčší? Neviem. Vlado povie tri tituly majstra sveta, Lucii sa vybaví sedem zelených dresov a dvanásť etapových vavrínov na Tour de France, Oliver zas nemôže zabudnúť na víťazstvá na monumentoch Paríž – Roubaix či Okolo Flámska. A mohli by sme pokračovať. Sto ľudí, sto chutí.
Galéria fotiek (8)
Tourminátor oslavuje na pódiu víťazstvo v bodovacej súťaži Zdroj: SITA/AP/Michel EulerPokiaľ ide o mňa, nikdy nezabudnem na Richmond 2015. Iste, aj Doha a Kodaň mali čarovný punc zlata, ale prvý titul je prvý titul. A ešte aký. Žiadny hromadný šprint, žiadna hra centimetrov, skrátka nemilosrdný útok, stávka na riziko a demonštrácia sily. Rovnako ako nasledujúci rok na Ronde, kde dúhový Sagan rozhodol o svojom víťazstve dokonalým taktickým ťahom, keď začal unikať konkurentom trinásť kilometrov pred cieľom pri stúpaní na Paterberg.
Ak si k tomu pripočítame možnosť sledovať slovenskú legendu na Pekle severu, opäť v dúhovom drese, ako sólovo zaútočí 54 kilometrov pred cieľom a napokon v záverečnom špurte zdoláva na staručkom velodróme Silvana Dilliera, myslím si, že sa nemáme na čo sťažovať.
Uplynulých dvanásť rokov môžeme smelo zhodnotiť ako jednu veľkú (kraso)jazdu, ktorú sme si patrične užili.
4. Zahoďme ružové okuliare a dívajme sa na vec realisticky. Ako vnímaš aj s prihliadnutím na Petrovu formu jeho šance na etapové víťazstvo, respektíve na boj o ôsmy zelený dres?
MT: Napriek tomu, že som veľký Petrov fanúšik, musím realisticky priznať, že akýkoľvek etapový záblesk bude pre Sagana v tomto roku veľkým zázrakom. Ako som písal vyššie, posledné preteky ho skôr vidíme trápiť sa a jeho forma je ďaleko za tým, aké sú očakávania.
A zelený dres? To by sa muselo skĺbiť veľa faktorov a kopa šťastia, aby sme Petra videli v Paríži v zelenom drese. Bodaj by som sa mýlil, ale tento rok to vidím skôr na rozlúčkovú párty, pri ktorej bude trojnásobný majster sveta často vystupovať z pelotónu a predvádzať sa pred divákmi na zadnom kolese svojho bicykla.
Ak by však nabral nadľudskú silu, ktorú v minulosti veľakrát ukázal a prežil by úvodný týždeň v zdraví a plnej pohode, nebudem nad ním ešte lámať palicu, ako v predošlých riadkoch.
Veľmi by som mu prial, aby aspoň jednu etapu dokázal ovládnuť a rozlúčil sa s Tour de France, ako sa na pravého šampióna patrí. Tri týždne sú dlhé. Snáď sa budem mýliť a Sagan nám všetkým ukáže, že ešte nepatrí do starého železa a mladíkom na čele s Woutom Van Aertom, či nestarnúcemu Markovi Cavendishovi, ešte ukáže svoj chrbát na cieľovej páske. Ale to sú len moje zbožné priania, realita je iná.
PS: Aké sú Petrove šance na zisk zeleného dresu? Bodaj by som sa mýlil, ale, žiaľ, minimálne. Ani jeho útok na etapový triumf nevidím ružovo. Treba mať tiež na zreteli, že tohtoročná Tour má jednu z najnáročnejších trás za posledné roky a šprintérom budú vyhovovať možno len štyri alebo päť etáp.
Plne sa stotožňujem s názorom Petra Zánického, prvého trénera nášho Tourminátora, ktorý v nedávnom rozhovore pre Športky uviedol, že etapové víťazstvo je podľa neho pravdepodobnejšie, ako zelený dres, ale na druhej strane musíme priznať, že Sagan už dávno nepatrí medzi najväčších favoritov.
Nezabúdajme, že tridsaťtriročný Žilinčan dosiahol doteraz posledné prvenstvo na minuloročnom národnom šampionáte v českom stredisku Mladá Vožice. Odvtedy nič.
Po prvom týždni budeme múdrejší, ako na tom trojnásobný majster sveta v skutočnosti je, ale buďme realisti, po takom – na Saganove pomery – priemernom období od neho nemôžeme očakávať zázraky. Zároveň verím, že na francúzskych cestách nebude len do počtu a minimálne sa zapojí do boja o popredné priečky. Koniec koncov, Peter nie je ten typ, ktorý sa ide pretekov iba zúčastniť. Také čosi nemá v DNA.
Ak sa bavíme čisto o výkonnosti, nie je o čom. Peťo nemá na najlepších pretekárov. Vieme však, že šprinty môžu byť nevyspytateľné, do deja vstupujú mnohé, častokrát nepredvídateľné faktory, ako bočný vietor, kolízie a podobne. Ak bude v správnom čase na správnom mieste, chytí príležitosť za pačesy, využije svoje bohaté skúsenosti a vymačká zo seba maximum, potom môže rozšíriť zbierku etapových víťazstiev na 13.
5. Dvaja suverénne najväčší ašpiranti na žltý dres sú opäť Slovinec Tadej Pogačar a Dán Jonas Vingegaard, ktorý obhajuje celkové prvenstvo z predchádzajúceho ročníka. Zdá sa byť nemysliteľné, aby do boja o víťazstvo prehovoril aj niekto iný, ale cyklistický čert nikdy nespí. Ako tipuješ súboj o maillot jaune?
MT: Ako sa hovorí, aj poslednú hrsť mojich dukátov, by som vymenil za to, aby sme na 110. ročníku Tour de France boli svedkami nervydrásajúcého súboja o celkové prvenstvo. Napíšem to bez okolkov, môj favorit tento rok je Tadej Pogačar.
Myslím si, že húževnatý Slovinec sa poučil z minulého roka a pokúsi sa napraviť chyby, ktoré ho napokon stáli tretí triumf v rade. Jeho najväčší súper bude obhajca "žltého opasku" Jonas Vingegaard, za ktorým stojí momentálne najsilnejší tím v cyklistickom pelotóne.
Pogačar to vie a na Tour si preto berie najväčšie esá, ktoré má k dispozícii. Každý jeden muž v tohtoročnej zostave tímu UAE sa dokáže "pri dobrom vetre" vyrovnať súperovi z tímu Jumbo-Visma. A to nás, ako zarytých fanúšikov, nemôže tešiť viac.
Galéria fotiek (8)
Tadej Pogačar vs. Jonas Vingegaard, diel 2. Zdroj: SITA/Etienne Garnier/Pool Photo via APAk sa podarí Pogačarovi, za pomoci svojho tímu, nejakým spôsobom paralyzovať Jumbo, v súboji jeden na jedného bude mať čerstvý majster Slovinska navrch.
Aj keď na Tour sa chystajú viacerí špičkoví cyklisti, myslím si, že naháňať túto dvojku na španielsko-francúzskych cestách bude mimoriadne náročné a kohokoľvek prienik medzi dvoch spomenutých šampiónov bude obrovským prekvapením pre celý svet.
PS: Nemusíte byť odborníkom, možno ste nikdy o cyklistiku ani nezakopli, stačí len kliknúť na stránku ľubovoľnej stávkovej kancelárie, pozrieť si kurzy na celkové umiestnenie a každému musí byť hneď jasné, ktorí dvaja borci majú najväčšiu šancu postaviť sa na parížskom bulvári Champs-Élysées na najvyšší stupienok. Je naozaj jednoduché skonštatovať, že ide o súboj Tadeja Pogačara a Jonasa Vingegaarda proti zvyšku cyklistického sveta.
Osobne mierne favorizujem Pogačara, ale musí sa poučiť z chýb, ktoré spravil pred rokom. Ak chce minimalizovať riziko, že sa zopakuje scenár z leta 2022, mal by jazdiť trochu rozumnejšie, pokojnejšie, zvoliť konzervatívnejšiu stratégiu a neplytvať zbytočne silami. Neútočiť vždy a za každú cenu, radšej šetriť palivo na rozhodujúce chvíle Tour. Nie nadarmo sa hovorí, že menej je niekedy viac.
Získavať cenné sekundy v klasikárskych dojazdoch, na kockách alebo v šprintoch etáp, ktoré na prvý pohľad pôsobia neškodne, je síce atraktívne i sympatické, obzvlášť od pretekára zameraného na celkové poradie, no takýto proaktívny štýl môže byť v konečnom dôsledku až kontraproduktívny. Nezabúdajme, že proti slovinskému fenoménovi nebude stáť len Vingegaard, ale tiež mimoriadne nabitý a konsolidovaný tím Jumbo-Visma. Treba však dodať, že vrchársky má navrch Pogačarova stajňa UAE.
Nebolo tomu tak dávno, čo britský velikán Chris Froome, štvornásobný šampión Tou de France, čelil nemalej kritike za to, že jazdí priveľmi pasívne obklopený nezničiteľnou lokomotívou s názvom Sky. V neskorších rokoch sa osmelil a dupol na plyn, no spočiatku naozaj pôsobil dosť konzervatívne.
Nie, nechápte ma zle. Nechcem, aby sa Pogačar otočil o 180 stupňov a schovával svoje zbrane, mal by však podľa môjho skromného názoru nájsť ten správny balans medzi racionálnou a živelnou jazdou. Ktovie, možno sa o držiteľovi žltého dresu rozhodne až v predposlednej etape v horskom stredisku Le Markstein. Takýto scenár by bral každý nezaujatý divák všetkými desiatimi.
6. Wout van Aert predviedol na lanskej Tour de France fantastickú šou, keď k trom etapovým triumfom pridal zelený dres a aby toho nebolo málo, tak výraznou mierou prispel aj k celkovému víťazstvu Jonasa Vingegaarda. Čo môžeme od belgického všadebola očakávať tento rok? Je vôbec možné, aby zopakoval minuloročnú krasojazdu, alebo dokonca ju ešte vyšperkoval?
MT: To, či sa podobné majstrovstvo vôbec dá zopakovať a dokonca vylepšiť, vie asi iba ten hore. Dokonca v to neverí ani sám Van Aert, ktorý sa prednedávnom nechal počuť, že podobná cesta sa zopakovať nedá a ani to v tomto ročníku neplánuje.
Ak by to bola pravda, tak diváci pri televíznych obrazovkách prídu o jeden z mála veľmi cenných drahokamov. Belgičan totiž nie je stvorený pre to, aby bol celé etapy schované niekde v balíku a držal sa "sukne" tímového lídra. On je jazdec, ktorý rád diktuje tempo pretekov a aj on sám chce, aby ho bolo vidieť.
Wout je veľmi ambiciózny pretekár a ako sme mohli vidieť aj v najnovšom cyklistickom dokumente od Netflixu, veľakrát su mu tímové ciele menej prednejšie, ako tie osobné. Či to zvládne skĺbiť, to je otázne. MInulý rok to zvládol a všetci sme videli, ako to dopadlo.
Myslím si, že ak bude líder tímu v poriadku, bude mať možno menší náskok, Van Aert dostane v menej dôležitých etapách voľnú ruku a dokáže svoj potenciál rozbaliť. Ak sa však bude hrať v GC o každú sekundu, jeho tím ho môže uzavrieť do pasce, z ktorej ani on sám nebude chcieť vyjsť pre to, aby náhodou neohrozil svoju vlčiu svorku, ktorej je ako silný jedinec veľmi zaviazaný.
Ak by som si mal tipnúť jednu etapu, v ktorej bude excelovať, tak ho vidím ako víťaza v jedinej časovke tohto ročníka. Minulý rok dokázal podobne ladenú, aj keď dlhšiu, časovku ovládnuť. Jazda proti stopkám sa pôjde na začiatku tretieho týždňa a v tomto čase vie byť stále Van Aert mimoriadne silný.
Okrem toho si myslím, že napriek všetkým prekážkam, ktoré budú spojené s bojom o celkové poradie, si nájde čas na úniky, zbieranie bodov a získanie zeleného dresu. Určite mu viacerí súperi v ťažkých kopcoch postupne odpadnú a takú šancu si jednoducho nenechá ujsť.
PS: Len málokto sa môže aspoň z polovice pochváliť tak širokým diapazónom možností a predností. Ak by na Tour de France udeľovali cenu MVP, určenú pre najužitočnejšieho pretekára, belgický fenomén by nemal konkurenta. To, čo predviedol minulý rok, najmä v kľúčových horských stúpaniach, keď hrdinsky pomáhal žltému Vingegaardovi, muselo baviť každého fanúšika cyklistiky.
Pre kontroverzné výroky o Petrovi Saganovi ho majú mnohí Slováci v zuboch, ale nikto nemôže poprieť, že Wout van Aert je najkomplexnejším mužom v cyklistickom pelotóne a jedným z najzaujímavejších jazdcov všetkých čias. Spája v sebe excelentnú rýchlosť, výnimočnú silovú vytrvalosť a obdivuhodné vrchárske schopnosti. V pelotóne nikoho podobného nevidím.
Trochu ma prekvapilo, keď som si prečítal nedávne vyjadrenia rôznych pretekárov z tímu Jumbo-Visma, najmä Dylana van Baarleho, ktorý pred štartom 110. ročníka uviedol, že van Aert bude tento rok plniť tímové úlohy a vynechá boj o zelený dres. Belgičanove ambície sú vraj iné ako vlani a po TdF sa chce sústrediť na augustový svetový šampionát v Glasgowe, kde by mal patriť k top ašpirantom na zlato.
Galéria fotiek (8)
Jonas Vingegaard v žltom a Wout Van Aert v zelenom drese počas 17. etapy Tour de France 2022 Zdroj: SITA/AP/Thibault CamusJá ti nevím, Karle... Prečo by nemohol zopakovať vlaňajšok? Ak niekto dokáže skĺbiť osobné ciele s tímovou spoluprácou, určite je to Wout van Aert. Rozumiem, že prioritou Jumba je obhajoba žltého dresu, nikde ale nie je napísané, že nemôže dva roky po sebe pomáhať Vingegaardovi a zároveň jazdiť v zelenom. To sa predsa nijak nevylučuje.
Ktovie. Možno je to len šikovný ťah, ako odkloniť od seba mediálnu i divácku pozornosť, zbaviť sa zbytočného tlaku, no v skutočnosti raziť rovnakú stratégiu ako pred rokom. Uvidíme, ako sa bude Tour de France vyvíjať, ale osobne očakávam, že sa van Aert opäť navlečie do zeleného dresu a udrží si ho až do Paríža.
Ak sa naozaj potvrdia špekulácie, že rodák z Herentalsu už nepoškuľuje po triumfe v bodovacej súťaži, potom som ochotný dať ruku do ohňa za to, že Mads Pedersen alebo Jasper Philipsen pôjdu po zelenom drese ako po údenom.
7. Cyklistika je mimoriadne nevyspytateľný šport a jeden pád, defekt, kolízia či výkonnostná kríza môžu zmariť všetky nádeje. Nikomu neželáme nič zlé, ale aj z predošlých ročníkov TdF vieme, že mnohí favoriti sú nútení ukončiť svoju púť "starou dámou" už v úvodnom týždni a do popredia sa tak dostávajú jazdci z "druhého sledu". Ak na moment opomenieme hlavné esá, koho považuješ za potenciálnych skokanov, ktorí môžu všetkých príjemne prekvapiť?
MT: Áno, popri Tadejovi Pogačarovi mám v kútiku duše načrtnutých pár mien, ktoré by mohli prehovoriť do boja o prvú päťku a aj o pódium. Tie mená sú Jai Hindley, David Gaudu a Richard Carapaz. Jeden z týchto troch mužov, samozrejme, pri všetkom šťastí, ktoré jazdec bojujúci na Tour potrebuje ako magnézium, bude stáť na pódiu.
Chcem však upozorniť, že moje tipy si vždy nechávam len pre seba a na pult stávkových kancelárií ich nikdy nevykladám. Takže to nerobte ani vy. Namiesto toho si skúste načrtnúť v hlave pred začiatkom Tour de France svoju "zúrivú päťku", o ktorej si myslíte, že sa pobije o žltý vavrín. Ťažké, však?
PS: Heh, ľahšiu otázku nemáte? Adam Yates, Mattias Skjelmose, Jai Hindley, Enric Mas, Mikel Landa, Richard Carapaz, Rigoberto Uran, Ben O'Connor, David Gaudu, Daniel Martínez, Simon Yates, Egan Bernal, Carlos Rodríguez...
Zabudol som na niekoho?
Favoritov na žltý dres je ako šafránu, konkrétne dvaja. Naopak, zoznam hladných vlkov číhajúcich kdesi v pozadí, ašpirujúcich na parížske pódium (vo výnimočnom prípade a pri obrovitánskej smole Pogačara s Vingegardom, aj na celkové víťazstvo), je mimoriadne široký.
Galéria fotiek (8)
Jonas Vingegaard, Tadej Pogačar a Wout van Aert na pódiu v Paríži Zdroj: SITA/Etienne Garnier/Pool Photo via APSám som zvedavý, ako sa bude vyvíjať GC. Štartová listina vrchárov je naozaj extrémne našliapaná a pokojne sa môže stať, že súboje o tretie miesto, resp. o priečky v TOP 10, budú ešte otvorenejšie, zaujímavejšie a zamotanejšie ako samotná naháňačka za žltým dresom.
Ak by som si ale musel vybrať, tak zvolím tri mená – Adam Yates, Richard Carapaz a Rigoberto Uran.
8. Na záver najzásadnejšia otázka. Kto sa na parížskom bulvári Champs-Élysées postaví na pódium a oblečie sa do žltého, zeleného, bodkovaného a bieleho dresu?
MT: Presne pred niekoľkými hodinami som túto otázku zazrel aj na Twitteri pod profilom známeho cyklistického experta Benjiho Naesena a neváhal som sa zapojiť do jeho tipovačky.
Žltý dres – Tadej Pogačar, zelený – Wout van Aert, biely – logicky Tadej Pogačar a bodkovaný – taktiež Tadej Pogačar. Bude to opäť slovinská Tour de France.
PS: Nebudem chodiť okolo horúcej kaše, jednoduchá otázka – jednoduchá odpoveď. Žltý Tadej Pogačar, zelený Wout van Aert, biely – prirodzene – opäť Pogačar, bodkovaný Thibaut Pinot, ktorý bude zároveň najbojovnejším jazdcom Tour.
Možno som vedľa ako tá jedľa, iba žeby nie. Pravdu sa dozvieme v nedeľu 23. júla. V prvom rade verím, že aj na Tour de France 2023 sa bude na čo pozerať.
Sme pripravení, už nech to vypukne!
- Autor: © Zoznam/Martin Turčin, Patrik Seman
- Zdroj: Športky
