Marek Ujlaky: Prečo nedal naňho Adamec nikdy dopustiť?

Marek Ujlaky Zdroj: SITA

BRATISLAVA - Únia ligových klubov (ÚLK) pripravila v spolupráci s jej marketingovým partnerom UFA Sports a www.sportky.sk pred začiatkom jarnej časti aktuálnej corgoňligovej sezóny fanúšikovskú anketu, v ktorej si môžu futbaloví priaznivci poskladať historicky najlepšiu ligovú jedenástku. Kým medzi brankármi a obrancami zatiaľ vyčnievajú niekdajší hráči bratislavského Slovana, medzi stredopoliarmi hrajú v doterajšej fanúšikovskej priazni prvé husle futbalisti Spartaka Trnava. Jedným z nich je aj v súčasnosti 40-ročný Marek Ujlaky, s ktorým si môžete v nasledujúcich riadkoch prečítať rozhovor.

Vzhľadom na to, že ste sa až sedemkrát objavili v Najlepšej jedenástke roka, vďaka čomu ste v tomto smere rekordér, to, že figurujete na vrchných priečkach aj v priebežnom hlasovaní v ankete Jedenástka dvadsaťročia, nie je pre vás až tak prekvapujúce. Či áno?

„Ale áno a som naozaj milo prekvapený. Predsa len nejaký ten rok už na najvyššej úrovni nepôsobím a čiastočne som sa tak vytratil z očí futbalovej verejnosti. O to ma viac teší, že sa v mojom prípade zatiaľ nepotvrdzuje staré-známe porekadlo ,zíde z očí, zíde z mysle´ a práve naopak, v mysliach fanúšikov Corgoň ligy moje meno zostalo.“

Vaša bohatá hráčska kariéra je s výnimkou krátkych etáp v českých Drnoviciach, bratislavskom Slovane, Senci či v Zlatých Moravciach, výlučne spätá so Spartakom Trnava. Ktoré sezóny strávené v jeho drese by ste označili za tie najlepšie?

„Bolo ich viac, no azda najkrajšie futbalové roky som zažíval pod trénerom Karolom Peczem, kedy sme v podstate neustále bojovali o špicu. Niečo podobné bolo aj za trénera Galisa krátko potom, a takisto pod vedením kormidelníka Jozefa Adamca. Futbal v Trnave od polovice 90-tych rokov mal svoje čaro, na tribúny si pravidelne našli cestu tisícky fanúšikov a hrať v takom prostredí bolo ozajstným zadosťučinením.“

Hoci ste sa v roku 1998 tešili z triumfu v Slovenskom pohári i Superpohári, majstrovský titul sa vám získať nikdy nepodarilo. Mrzí vás to s odstupom času?

„Čoby nie, no beriem to tak, že to tak asi malo byť. K titulu sme však v Trnave mali viackrát naozaj blízko, no azda najbolestnejšie sme všetci prežívali záver ročníka 1996/97, kedy sme oň prišli v úplne poslednom zápase na ihrisku Rimavskej Soboty. Priznám sa, že v ostatnom čase, keď sa Spartaku momentálne v Corgoň lige tak darí a utvoril rekordnú sériu víťazstiev v rade, tak sa myšlienkami do tých 90-tych rokov vraciam a sem-tam si zaspomínam, ako sa v tom čase darilo nám.“

V Spartaku ste mali možnosť pôsobiť pri viacerých hráčoch zvučných mien. Ktorí z nich vás vo vašich začiatkoch najviac upútali a možno ste si povedali: Raz chcem byť tak dobrý ako oni?

„Najskôr musím povedať, že po príchode do A-mužstva som bol z toho taký paf, že som nevedel, či môžem spoluhráčom tykať, alebo im musím vykať. Veď tam sedeli takí hráči ako Janko Solár či Fero Klinovský, a to boli v tom čase ozajstné osobnosti Spartaka. Všetci do jedného ma však medzi seba prijali bez akýchkoľvek problémov a dokonca po čase som s Klinovským, ktorého som, ako som už povedal, obdivoval, býval počas sústredení alebo na výjazdoch na jednej izbe. Samozrejme, že tých skvelých futbalistov bolo v kádri viac, to by som musel vymenovať asi všetkých.“

Galéria fotiek (2) Zdroj: SITA

V roku 2001 ste prestúpili do bratislavského Slovana. Tento krok bol v tom čase pomerne netradičný, keďže rivalita medzi obomi klubmi vždy bola, je a bude obrovská. Ako si na toto obdobie spomínate? Aj vám to niekto vyčítal?

„V tom čase neprežíval Spartak práve najružovejšie obdobie, keďže vypadol do druhej ligy, a tak som si z viacerých ponúk vybral slovanistickú. V belasom som strávil pol sezóny, čo by som skôr však označil za akési futbalové dobrodružstvo. Z toho pohľadu, že Trnava v tom čase hrala o súťaž nižšie, mi môj bratislavský angažmán ani nikto nevyčítal, po pol roku som sa vrátil späť a opäť obliekal dres môjho srdcového klubu.“

V Spartaku bol viackrát vašim koučom legendárny Jozef Adamec, ktorý vás mal pár razy pod palcom aj v reprezentácii. Ako si na vašu spoluprácu na úrovní hráč – tréner spomínate?

„Už si presne nepamätám, koľkokrát som ho v Trnave zažil ako hlavného kouča, tuším trikrát, no naša spolupráca vždy fungovala na výbornú. Áno, nepopieram, bol som jeho obľúbencom, a to zrejme aj z toho dôvodu, že som bol ľavák ako on. Na pôsobenie pod jeho vedením teda spomínam veľmi rád.“

Dokopy ste v Corgoň lige odohrali 370 zápasov, v ktorých ste nastrieľali 86 gólov. Bola tá magická stovka nedosiahnuteľnou métou?

„Keby sa do týchto štatistík zarátavali aj góly z federálnej ligy, tak by som bol k tej méte ešte bližšie. Takto mi k jej dosiahnutiu chýba štrnásť presných zásahov, čo by som pri lepšej konštelácii hviezd možno aj dokázal zaznamenať. Na sklonku hráčskej kariéry som však v Corgoň lige obliekal dresy Senca a Zlatých Moraviec, teda tímov, ktorých hra vzhľadom na to, že bojovali na opačných póloch tabuľky ako Trnava, bola skôr defenzívne založená a logicky tých gólov ani mne na konto veľa nepribudlo. Navyše mi s pribúdajúcimi rokmi vypovedalo poslušnosť aj zdravie, a tak to magické číslo sto ostane už navždy len zbožným želaním.“

Súperovi brankári sa triasli najmä pred vašou famóznou ľavačkou. Aj ste ju nejakým spôsobom neustále trénovali, alebo, ako sa hovorí, s takým niečím sa musí človek narodiť?

„Vždy som bol súťaživý typ a najmä od toho sa aj odvíjal ,dril´ mojej ľavačky. Počas tréningov alebo po nich som sa vždy hecoval s brankármi, sem-tam sme hodili do pľacu nejakú stávku, a tak bola moja ľavá noha neustále v permanencii. Viacero gólov som potom strelil z priamych kopov, a tak tie stávky očividne padli na úrodnú pôdu. Aby som sa však nevyhol odpovedi na vašu otázku, najmä pravidelný tréning mal na svedomí, že som si ju tak vycibril. Nič totiž nefunguje len tak samo o sebe.“

Momentálne behá po corgoňligových trávnikoch ďalší Ujlaky, konkrétne v dunajskostredskom drese Erik, ktorý je vašim bratancom. Ako ho vidíte, v čom sú jeho najväčšie prednosti?

„Erika poznám od detstva a veľmi dobre teda viem, čo v ňom je. Je to obrovský poctivec so skvelou technikou a zároveň v zápasoch nešetrí krokmi, čo je preňho ďalším veľkým plusom. Nemenej podstatné však je, aby k jeho štýlu hry ,sadlo´ aj mužstvo, v ktorom pôsobí. V tom prípade sa môže jeho futbalový talent a umenie prejaviť naplno. Verím, že to dotiahne ďaleko.“

Ostali ste verný trnavským farbám, keďže v súčasnosti zastávate v Spartaku funkciu vedúceho mužstva druholigovej juniorky. Je to len akýsi krôčik k vyššej funkcii, akou je napríklad trénerstvo?

„Momentálne sa tým nezaoberám. Do konca súťaže nám ostáva odohrať tri kolá, v ktorých chceme získať čo najviac bodov, čo bude ďalej, je vo hviezdach. Sústredím sa predovšetkým na to, čo robím v súčasnosti a čo ma už dlhší čas napĺňa.“

Anketa bola oficiálne spustená začiatkom marca spolu so štartom jarnej časti corgoňligovej sezóny a fanúšikovia môžu v rámci nej hlasovať o najlepšiu jedenástku dvadsaťročia, hráča či trénera Corgoň ligy. Pre 10 vyžrebovaných hlasujúcich je pripravená oficiálna corgoňligová lopta adidas Brazuca s podpismi najlepších v tejto ankete.

Sedemčlenná komisia v zložení Dušan Huňady (riaditeľ republikových súťaží ÚLK), Milan Lešický (člen Výkonného výboru SFZ), Peter Šurin (futbalový redaktor denníka Šport), Michal Zeman (futbalový redaktor denníka Pravda), Miroslav Michalech (dlhoročný futbalový redaktor a komentátor), René Stern (šéfredaktor Digi Sport) a Matej Valdner (zástupca marketingovej spoločnosti UFA Sports) navrhla na každý z jedenástich postov troch adeptov, dovedna teda 33 mien.

Pokiaľ ide o najlepšieho hráča a trénera, hlasujúci môžu vyberať jedno meno z desiatich nominovaných. Uzávierka hlasovania je v posledný májový deň, teda vedno s koncom aktuálneho ročníka Corgoň ligy. Stále však môžete všetko zmeniť, a tak neváhajte a hlasujte na 20rokov.corgonliga.sk.

Prehľad nominovaných:

Brankári: Miroslav Hýll, Miroslav König, Ladislav Molnár

Pravý obranca: Marián Čišovský, Ivan Kozák, Ladislav Pecko

Stredný obranca: Peter Dzúrik, Roman Kratochvíl, Martin Poljovka, Marek Špilár, Dušan Tittel, Stanislav Varga

Ľavý obranca: Zsolt Hornyák, Vladimír Kinder, Vladimír Leitner

Pravý stredový hráč: Igor Bališ, Miroslav Barčík, Samuel Slovák

Ofenzívny stredový hráč: Ján Kozák ml., Július Šimon, Vladislav Zvara

Defenzívny stredový hráč: Miroslav Karhan, Zdeno Štrba, Róbert Tomaschek

Ľavý stredový hráč: Róbert Jež, Marek Ujlaky, Igor Žofčák

Útočník: Martin Fabuš, Juraj Halenár, Marek Mintál, Szilárd Németh, Róbert Semeník, Jaroslav Timko

Najlepší tréner: Jozef Adamec, Jozef Bubenko, Dušan Galis, Stanislav Griga, Jozef Jankech, Ladislav Jurkemik, Ján Kozák, Karol Pecze, Dušan Radolský, Vladimír Weiss

Najlepší hráč za 20 rokov (1993 - 2013) súťaže: Peter Dzúrik, Miroslav Karhan, Vladimír Kinder, Marek Mintál, Szilárd Németh, Róbert Semeník, Zdeno Štrba, Dušan Tittel, Marek Ujlaky, Vladislav Zvara

Hlasujte po kliknutí na tento obrázok: