Famózny Tóth rozjasal celú krajinu: Získal som športovú nesmrteľnosť, nikto mi to nezoberie!

Matej Tóth Zdroj: SITA

RIO DE JANEIRO - Po veľmi náročnej päťdesiatke predchádzal slovenský chodec Matej Tóth novinárskou mixzónou veľmi dlho.

Každý chcel spoznať názory a pocity nového olympijského víťaza, ktorý sa od začiatku až do záveru nenechal "rozhodiť" nástupmi súperov a do cieľa prišiel so slovenskou zástavou a typickým širokým úsmevom. "Bola to jedna za najnáročnejších päťdesiatok v kariére. Najťažšia bola isto v Berlíne (MS 2008, pozn.), tam to bolo trápenie. Aj tu by to bolo také ťažké, no eufória a neskutočné šťastie to miernili. Taká atmosféra sa bude len ťažko opakovať. Týmto som to mal možno trochu ľahšie. Ale po fyzickej stránke to bolo dosť náročné," povedal 33-ročný rodák z Nitry.

Zverenec trénera Mateja Spišiaka prezradil, že posledné okamihy piatkovej súťaže si vychutnával. "Myslel som na najbližších, ktorí si toto zlato zaslúžia rovnako ako ja. Ja som to len odšliapal, ale oni ma podporujú celý život. Myslel som aj na tých, ktorí už nie sú medzi nami. Bolo to úžasné," pokračoval. "Tam som si to už vychutnal a som rád, že som mal takú možnosť a nebol to úplne zdrvujúci finiš. Mal som toho už dosť, ale bolo to krásne a posledných sto metrov som si užil. Že môže byť zlato, som mal prvýkrát pocit desať metrov za cieľom (smiech, pozn.). Aj na poslednej otočke som mal síce náskok, ale nebol som si istý víťazstvom. Až keď som si vzal vlajku a obzrel sa, tak som zistil, že to už nepustím."

Pre Mateja Tótha je zisk olympijského zlata splnením krásneho sna. "Dosnívam ho až vtedy, keď v Bratislave objímem svojich najbližších. Už sa toho neviem dočkať. Keby to bolo na mne, tak sa hneď balím a odchádzam rýchlo domov. Zostanem tu však povzbudiť slovenských športovcov," povedal. "Tento úspech sa nedá porovnať s iným výsledkom. Je to môj športový okamih číslo jeden. Asi som teraz získal športovú nesmrteľnosť. Už mi to nik nemôže vziať a som veľmi šťastný. Je to úžasný pocit, ťažko opísateľný slovami," pokračoval úradujúci svetový šampión.

Nový olympijský víťaz pritom ráno necítil, že ho čaká super deň. "Skôr taký štandardný. Nebolo to zlé, ale musel som kráčať podľa seba a nemohol som si dovoliť reagovať na nástupy súperov. Som rád, že to vyšlo. Dnes som v podstate nikoho nezdolal; možno Austrálčana Tallenta v závere, ale bolo to o tom, že som odšliapal maximum, čo sa dalo z môjho tela vyťažiť," poznamenal skromný športovec.

V prvej polovici päťdesiatky to bolo výnimočné vystúpenie Francúza Diniza, ktorý mal pred ostatnými aj poldruhaminútový náskok. Potom však náhle zastal, počkal si na ďalších. Neskôr dokonca chvíľu ležal na trati, no súťaž dokončil na ôsmom mieste. "Diniza sme absolútne odignorovali. Vedel som, že buď do dopadne takto alebo zvíťazí. Už keď sme Diniza začali sťahovať, tak som vedel, že dopretekal a nemá šancu. Vedel som, že to len tak nezabalí a docupkal do cieľa. Nemalo význam ísť s ním. Sú tu veľmi špecifické podmienky, to slnko a vlhko, to bolo niečo neskutočné. Ja sám som sa nevedel dočkať každej občerstvovacej stanice," uviedol slovenský chodec.

Matej Tóth počas celých päťdesiatich kilometrov nemal výraznejší pocit krízy. "Celý čas to bolo odpracované a ťažké. Vyslovene kríza však nebola. Stále som si držal svoje pocity a pri každom nástupe som si hovoril: 'Len si choď svoje a v takomto tempe to dôjdeš do cieľa.' Len som si nemohol dovoliť zrýchlenie," dodal.