Tenisová rodina, POZOR: Veľkolepé športové divadlo je predo dvermi, začína US Open! Časť 2.

Centrálny dvorec Arthur Ashe Stadium v New Yorku
Centrálny dvorec Arthur Ashe Stadium v New Yorku

NEW YORK - US Open 2018 je tu! Záverečný grandslamový turnaj začína už v pondelok 27. augusta a najbližšie dva týždne bude príjemným spoločníkom nejedného tenisového fanatika. Kto zvíťazí? Kto prekvapí? Tenisový sviatok v americkom New Yorku nám akiste ponúkne nejeden pútavý príbeh. A chýbať pri tom nemôžeme ani my. Športky si pre vás pripravili zaujímavé preview mužskej časti jedného z najpopulárnejších športových podujatí na svete.

V prvej časti nášho preview sme si predstavili úvodných päť príbehov blížiaceho sa tenisového galapredstavenia , ktoré nám už netrpezlivo klope na dvere. Druhá časť bude nemenej zaujímavá, veď napokon sa v nej okrem iného zameriame aj na úradujúceho wimbledonského víťaza a zrejme najväčšieho favorita na titul a samozrejme nezabudneme spomenúť ani slovenský mužský tenis, ktorý síce zažil mimoriadne podarené leto, ale na 137. ročníku US Open bude mať jediného zástupcu. 

Novak, vitaj späť!             

Nemusíte byť matematickým géniom a víťazom školskej Pytagoriády, aby ste vedeli, že nasledujúca rovnica platí už od roku 2006: Novak Djokovič + Marián Vajda = Tituly. Spolupráca so slovenským trénerom priniesla belehradskému tenistovi trinásť triumfov na turnajoch veľkej štvorky. V máji 2017 sa rozhodli ukončiť tenisový vzťah. Teraz sú opäť spolu a 15.júla sa tešili z wimbledonského titulu.

Srbský tenista má za sebou naozaj krušné obdobie. Nebolo to tak dávno, keď mu celý tenisový svet ležal pri nohách. Rodák z Belehradu nemal súpera. Paradoxne, všetko sa zmenilo vytúženým triumfom na parížskej antuke v roku 2016. Práve titul z posvätného Roland Garros chýbal v obdivuhodne zbierke sebavedomého Srba.  Djokovič však stratil motiváciu. A to bol problém. Tá totiž patrí k najväčším zbraniam zrejme najkomplexnejšieho tenistu histórie. Akoby mu chýbala chuť do hry, potrebný zápal, pre ktorý sa oplatí každý deň potiť krv. Vrcholom bolo skoré vypadnutie na Olympiáde v Riu a nevýrazným výkonom vtedajšej svetovej jednotky rozhodne nepomohli ani šokujúce špekulácie ohľadom údajnej nevery.

Novak bol naozaj ako vymenený. Po ďalšej krutej prehre na wimbledonskej tráve v roku 2017 prišla ešte prevratnejšia správa, ktorá šokovala celý svet. Djokovič vynechá druhú polovicu sezóny. Je koniec! Dôvodom nečakaného kroku srbského tenistu boli problémy s pravým lakťom. O tých sa síce špekulovalo už počas samotného turnaja v All England Clube, nikto si však nevedel predstaviť, že ho zavedú až k polročnej maródke. A ktovie, možno sa inšpiroval samotným Rogererom Federerom, ktorému nútená prestávka vliala novú, nefalšovanú chuť do hry.

Novak Djokovič to však nemal také jednoduché. Návrat mu nevyšiel vôbec podľa predstáv. Trápenie na kurte aj naďalej  pokračovalo a hre kedysi nebezpečného Srba nepomáhalo ani experimentovanie s trénermi. Ďalším, neviditeľným, no o to závažnejším problémom bol Pepe Imaz, kontroverzný mentálny kouč rodáka z Belehradu.  Novak na španielskeho duchovného vodcu nedal dopustiť. Fanúšikovia populárneho Noleho neverili vlastným očiam. Ich miláčik, kedysi dychtiaci a túžiaci po prekonaní rekordov svojich odvekých súperov, zrazu venoval svoju energiu úplne iným smerom. Jeho novou životnou cestou bola filozofia lásky a mieru. Život bývalého búrliváka sa rapídne zmenil, tenis už nepovažoval za svoju hlavnú prioritu, veď po krutých a neraz aj zahanbujúcich prehrách nenasledovalo lámanie rakiet, ktoré k Srbovi vždy neodmysliteľne patrilo, ale vrelé a vrúcne pozápasové objatie súpera pri sieti.

Všetko sa však zmenilo opätovným angažovaním Mariána Vajdu. Slovenský odborník mal jednu zásadnú podmienku – koniec Pepeho Imaza:  „Neželal som si, aby Novaka ovplyvňovali ľudia, ktorí možno vedia, čo je tenis, no nechápu psychiku vrcholového športovca. Tenis sa nedá zakladať na filozofii. Je to šport muža proti mužovi. Ak v ňom chce byť majster, cesta vedie len cez tréning, zápasy a silnú psychiku. Keď vidíte súpera na druhej strane, musíte sa sústrediť na to, ako ho dostať z výhodnej pozície a kam zahrať loptičku, nie rozmýšľať o Budhovi,“ vyhlásil slovenský kouč pre Šport.

Zvyšok príbehu je už dobre známy. Srbský velikán sa postupnými krokmi dostával späť na výslnie. Po solídnej antukovej časti roka už zrejme nikto nepochyboval  o tom, že tenis je znovu jeho láskou. Vrchol prišiel na londýnskej tráve v All England Clube. Djokovič získal štvrtý wimbledonský titul  a predovšetkým neopakovateľným semifinálovým galapredstavením s Rafaelom Nadalom dokázal, že je definitívne späť. Bol to práve Vajda, kto mu na tejto strastiplnej ceste najviac pomohol.

Zlepšujúce sa Djokovičove výkony si všimli aj odborníci. Podľa Richarda Krajicka, bývalého wimbledonského šampióna, môže srbský tenista vyhrať ďalších šesť grandslamových titulov a opäť dominovať svetovému tenisu. A ďaleko od pravdy zrejme nebude. Na US Open totiž Novak Djokovič cestuje ako pravdepodobne najväčší favorit. Posilnený titulom zo Cincinnati, kde skompletizoval svoju fenomenálnu zbierku trofejí na úrovni Masters 1000, bude nesmierne náročnou prekážkou pre každého súpera. Novak totiž získal opäť to, čo k nemu vždy neodmysliteľne patrilo. Chuť do hry.

Andy Murray potrebuje úspech ako soľ

Príbeh Andyho Murrayho akoby kopíroval dianie okolo Novaka Djokoviča. Britský tenista laboroval vyše jedenásť mesiacov s problematickým zranením bedrového kĺbu. Konzervatívna liečba sa nevyplatila, a tak nasledovala bezpodmienečná operácia. Bedrový kĺb už narobil problémy nejednému tenistovi, napríklad legendárny Austrálčan Lleyton Hewitt sa po podobných kompiláciách už nikdy nepriblížil svojim fantastickým tínedžerským výkonom zo začiatku tohto milénia. 31-ročný škótsky tenista sa nevzdal a svoju kariéru končiť rozhodne nemieni.

Brit bol pred zranením v životnej forme. Jedinou, no skutočne závažnou prekážkou za ešte dominantnejšími úspechmi bol práve Novak Djokovič. Spomínané problémy srbského tenistu však Murrayho definitívne naštartovali.  Splnil si aj svoj detský sen, stal sa svetovou jednotkou. Predovšetkým záver sezóny 2016 bol v jeho podaní absolútne fenomenálny. Opätovné naštartovanie spolupráce s americko-českým expertom Ivanom Lendlom prinieslo svoje ovocie. Legendárny osemnásobný grandslamový šampión má na škótskeho tenistu skutočne dokonalý recept. Jeho rady mali na Murrayho vždy blahodarné účinky, veď práve pod jeho vedením získal svoj prvý wimbledonský titul, olympijské zlato, ale aj titul z US Open. A obnovenie spolupráce úspechy ešte umocnilo.  

Počas rekonvalescencie škótskeho tenistu sa ich tenisový vzťah opäť skončil. Trojnásobný grandslamový šampión návrat dlhodobo odkladal. Riešením bola operácia, ktorá mala problémy s bedrovým kĺbom definitívne vyriešiť. A hoci sa pohrával s myšlienkou vrátiť sa už na antuke, nič také sa napokon nedialo. Veľkolepý návrat si odložil až na domácu trávu. Po turnajoch v Queense a Eastbourne však svoj postoj zvážil a z Wimbledonu sa odhlásil. Ako sám povedal, na zápasy hrané na tri víťazné sety to ešte určite nebolo.  Krok za krokom sa ale jeho stav zlepšoval. Na jednom z prvých turnajov americkej betónovej šnúry vo Washingtone už zvládol štyri po sebe idúce zápasy. Počas zápasu s rumunským tenistom Mariusom Copilom sa neubránil ani slzám. Na štvrťfinále s Austrálčanom Alexom di Minaurom však nenastúpil. Predchádzajúce zápolenia ho totiž stali enormné množstvo síl a škótsky tenista nechcel riskovať ďalšie komplikácie.

Nevyšiel mu ani vstup do turnaja v Cincinnati. Trojsetovú bitku zvládol lepšie francúzsky technik Lucas Pouille. Britský tenista sa po zápase nechal počuť, že verí vo svoje vlastné sily a podobné tesné duely s hráčmi top 20 mu dodávajú dostatok sebavedomia. Je ale naozaj pripravený na fyzicky náročný grandslamový dvojtýždeň? Nechajme sa prekvapiť.  Rodák z Dunblane určite nepatrí k najväčším favoritom US Open. Odpísať dvojnásobného olympijského víťaza ale určite nemôžeme. Je totiž úctyhodné, akú cestu za sebou škótsky tenista má. Tenis Andymu Murraymu chýbal. A tenisu chýbal Andy Murray.  

Dočká sa konečne Flushing Meadows tenisového El Clásica?

Už vyše dekádu sa o nich hovorí v nespočetných superlatívoch. Najlepší tenista všetkých čias. Kto ním je? Titul, ktorý  vyvoláva škriepky medzi fanúšikmi na celom svete. Fenomén menom tenis píše naozaj krásne a pamätné príbehy. Počas celej éry bieleho športu sme mohli byť svedkami veľkého množstva nezabudnuteľných a nervydrásajúcich momentov, ktoré sa vryli do pamäti miliónov tenisových priaznivcov na celom svete. Mal by ale šport bez skutočných rivalít to pravé korenie? Určite nie.

Písal sa marec 2004, keď v 2. kole na turnaji Masters v americkom Miami vtedy 18-ročný mladík menom Rafael Nadal senzačne zdolal čerstvú svetovú jednotku a už dvojnásobného grandslamového víťaza Rogera Federera. Tisíce divákov v tenisovom areáli v Key Biscayne a milióny priaznivcov za obrazovkami vtedy nemohol ani len tušiť, že sa v nasledujúcich rokoch z tejto dvojice vykľuje jedna z najväčších rivalít v histórii tenisu a športu vôbec. Roger Federer bol v tých rokoch absolútnym vládcom tenisu. Biely šport si doslova opantal, bol jeho kráľom. Nemal skutočného súpera. V osudný večer na Floride sa však stalo niečo výnimočné. Federerovi sa priplietol do cesty súper. Naozaj silný súper.

Fenomenálny Švajčiar síce získaval jeden grandslam za druhým, predovšetkým jeho päť po sebe idúcich titulov na posvätnej wimbledonskej tráve a taktiež aj na dvorcoch Arthura Asha vstúpili do histórie. Len na antuke v Paríži nedokázal potvrdiť svoju neuveriteľnú dominanciu. Dôvod bol prozaický. Rafael Nadal. Mladý a talentovaný rodák z Manacoru totiž vyrástol v naozaj zúrivého býka, ktorý svojou typickou húževnatosťou a nezlomnosťou privádzal všetkých súperov do zúfalstva. Práve na antuke bol nezastaviteľný, švajčiarskemu hrdinovi pripravoval na trblietavej parížskej antuke jeden debakel za druhým. A hoci do tejto začínajúcej rivality neskôr vstúpil Novak Djokovič, nikto nepochyboval o tom, ktorý zápas môžeme smelo označiť ako tenisové El Clásico.

Pre inak zrejme najlepšieho hráča histórie a držiteľa dvadsiatich grandslamových titulov bol ľavoruký Španiel dlhé roky nočnou morou. Ale len na dvorci. Ich vzťah mimo tenisového ihriska je totiž absolútne príkladný. Priam kamarátsky. Obaja reprezentovali a stále reprezentujú tenis v najlepšom možnom svetle, veď sa spoločne zúčastnili nespočetného množstva charitatívnych udalostí, exhibičných zápasov a dlhé roky sú vzorom pre tisíce začínajúcich tenistov. Tenis propagujú tak ako nikto predtým. „Fedal“, ako túto dvojicu označujú fanúšikovia, sú dokonalou ukážkou toho,  že aj veľkí rivali sa môžu navzájom rešpektovať. Ich dopad na tento šport je enormný a zrejme každý pravý športový fanúšik si celým srdcom praje, aby sme túto rivalitu mohli zažívať čo najdlhšie. Najlepšie naveky.

Vzájomné meranie síl týchto velikánov však má jeden háčik. Ešte nikdy sa nestretli na US Open! Nezabúdajme, že len 12 dní po skončení záverečného grandslamu sezóny štartuje prestížny Laver Cup. Hostiteľom bude americké Chicago. Premiérový ročník v stovežatej Prahe dopadol fantasticky a potešil nás predovšetkým nezabudnuteľným deblovým zápasom Federera s Nadalom. Bazilejčan bude opäť hlavným lídrom európskeho tímu. Jeho najväčší rival žiaľ svoju účasť definitívne vylúčil. V hlave má totiž hlavne obhajobu titulu v New Yorku a jedným z vrcholov jesene bude aj dôležité semifinálové stretnutie Davis Cupu na horúcej pôde vo Francúzsku. Nič to však nemení na fakte, že azda žiadny skutočný tenisový milovník by neodmietol prípadnú konfrontáciu týchto velikánov.  Vo Flushing Meadows sa môžu stretnúť  až vo finále, tak verme, že sa to tento rok už naozaj podarí. Bol by to ďalší tenisový sviatok. El Clásico č. 39.

Čím to je, čím to je? Druhá vlna márne čaká na prevzatie trónu

Dimitrov, Raonič, Nišikori, Kyrgios, Thiem, Sock či Goffin. No pekne, čo ale spája túto početnú enklávu tenistov? Odpoveď je jednoduchá. Obrovský talent. A vlastne ešte jedna vec. A tu je odpoveď ešte ľahšia. Nenaplnený talent. A skutočne, potenciál spomínaných borcov je enormný a snáď žiadnemu tenisovému priaznivcovi to netreba prízvukovať. Prečo sa však nevedia naplno presadiť a konečne vystriedať čoraz starší tenisový trón? Prečo je maximom týchto borcov ojedinelé grandslamové finále či pomerne šťastný zisk titulu na Turnaji majstrov? Môže sa to zmeniť na US Open? Príliš veľa otázok, no príliš málo odpovedí.

Pravdou a neodškriepiteľným faktom však je, že títo tenisti sa zatiaľ nedokázali naplno presadiť. Veľká štvorka si aj naďalej s tenisom robí, čo sa jej zachce a ak si aj niekto náhodou zmyslí, že nakukne do brloha týchto zúrivých medveďov, v drvivej väčšine prípadov to má fatálne následky. Čím to je, že tí najväčší stále dominujú? Je to ich nesmrteľnosťou? Alebo je druhá vlna hráčov naozaj taká neschopná? Ku kvartetu Federer, Nadal, Djokovič a Murray sa síce neskôr pridali Wawrinka s Čiličom, ktorí boli z času na čas schopní niečo vyparatiť, ani oni však nedokázali pravidelne, týždeň čo týždeň, konkurovať. A tak sa natíska ďalšia otázka. Je Alex Zverev vážne jediným relevantným vyzývateľom či nebodaj nástupcom tých najlepších?

Grigor Dimitrov je technický génius. Talent, aký sa nerodí každý deň. Hráčovi, ktorý bol odmalička porovnávaný s Rogerom Federerom, mala patriť budúcnosť. A predsa mu nepatrí. Vlani síce dosiahol obrovský úspech, keď ovládol záverečný Turnaj majstrov, ale je potrebné uvedomiť si, akú konkurenciu v skutočnosti mal. Bez Djokoviča, Murrayho, Nadala. A nestretol sa ani s Federerom. Titul ale získal. Po životnej výhre sme si možno mysleli, že pomaly, ale isto, sa začína éra Grigora Dimitrova. Prebiehajúca sezóna a katastrofálne výsledky bulharského tenistu nás však opäť vrátili do krutej reality. Dimitrov má 27 rokov, mal by byť v najlepšej forme a na US Open doraziť ako favorit. A hoci to tak rozhodne nie je, rodák z Chaskova a priateľ havajskej krásky Nicole Scherzingerovej  môže pokojne prekvapiť. Potenciál na to má. Len nech ho konečne ukáže aj v New Yorku. V šlágri prvého kola vyzve Stana Wawrinku!

Spomenúť musíme celkom určite aj Miloša Raoniča s Keiom Nišikorim. Ich osud je do veľkej miery podobný. Obaja majú za sebou jedno grandslamové finále, v ktorom na svojho súpera jasne nestačili. Pre oboch to boli životné dva týždne, ktoré už nedokázali zopakovať. A spoločné majú aj zdravotné patálie, veď len za posledné dve sezóny strávili na „PN-ke“ abnomálne veľa času. New York im ale vyhovuje, predovšetkým japonský samuraj tu zaknihoval najväčší úspech kariéry. A je celkom reálne, že zahviezdiť môže aj tento rok. Podobne ako kanadský bombardér, ktorý sa každým dňom zlepšuje. V Cincinnati zdatne konkuroval Djokovičovi a ak podobné tempo udrží aj najbližších dňoch, vo Flushing Meadows sa máme z jeho strany určite na čo tešiť.

To platí aj pre Nicka Kyrgiosa. Má to však jeden háčik. Austrálsky búrlivák by sa musel radikálne zmeniť. Svoje správanie by musel otočiť doslova o 180 stupňov. Máloktorý hráč z nastupujúcej generácie má taký potenciál ako práve rodák z Canberry. Vlastne nikto. 23-ročný mladík disponuje fantastickým servisom, solídnou hrou od základnej čiary a predovšetkým ohromným sebavedomím. To ale väčšinou hrá proti nemu. Enfant terrible bieleho športu totiž svoj talent nevyužíva ani z tretiny. Pred rokmi sa sám priznal, že tenis ho vlastne nebaví a oveľa radšej má basketbal. Viac ako poctivý tréning ho vie potešiť playstation, kde môže za svoj obľúbený tím Boston Celtics veselo valcovať jedného súpera za druhým. Nevedno, či sa niekedy Kyrgios zmení. Ak začne brať svoju prácu skutočne seriózne, máme sa na čo tešiť. Tohtoročné US Open to ale ešte pravdepodobne nebude.

Dominic Thiem je opačný prípad. K tenisu pristupuje zodpovedne a na kurte nezvykne nič vypustiť. Napriek tomu sa nedokáže naplno etablovať vo svetovej špičke. Antukový špecialista z Rakúska dopláca predovšetkým na svoj nerozumne formovaný kalendár. Je skutočne na zváženie, či by mal hráč najlepšej desiatky chodiť na turnaje série ATP 250. Rakúsky mladík neinvestuje do svojej kariéry v dostatočnej miere, čoho dôkazom sú jeho pravidelné návštevy menších antukových turnajov na úkor pravidelného tréningu na ostatných povrchoch. Na zamyslenie sú aj jeho tradičné prípravné turnaje týždeň pred grandslamovým vrcholom sezóny. Svojej povesti nezostal nič dlžný ani tento rok. A stálo ho to opäť enormné množstvo síl, ktoré sú tak potrebné v tých najdôležitejších chvíľach. Na US Open určite neprichádza ako favorit. Po skončení svojej obľúbenej antukovej časti sezóny sa Rakúšan trápi a v New Yorku bude mat čo robiť, aby obhájil svoje rebríčkové postavenie. Stretnúť ho v úvodných kolách bude zrejme želanie väčšiny papierových outsiderov.

Nastupujúcu generáciu však netvoria len spomínaní hráči. Prekvapiť na US Open môžu aj podstatne mladší borci. Denis Šapovalov, Borna Čorič či nedávny senzačný finalista z Toronta Stéfanos Tsitsipas dostali do vienka obrovský talent. Verme, že ho aj zužitkujú, svetový tenis totiž potrebuje mladú krv ako soľ.

A čo Slováci? 

Akí by sme to boli vlastenci, ak by sme naše preview nezakončili „tým najlepším, čo doma máme?“ US Open nepatrí zo slovenského pohľadu k najobľúbenejším a najúspešnejším grandslamom. Finálová účasť Miloša Mečířa z roku 1986 je pre dnešných slovenských reprezentantov skutočne privysokou métou. Napriek tomu pod Tatrami vládne celkom pozitívna nálada, veď v posledných týždňoch dosiahli naši borci veľmi pekné výsledky, ktoré im akiste vlejú do žíl dostatok pozitívneho dopingu.

Začnime ale smutnou a nečakanou správou. Martin Kližan sa rozhodol pre radikálny krok - vynechať záverečný grandslam sezóny.  29-ročný Bratislavčan sa tak nezúčastní už tretieho podniku veľkej štvorky v aktuálnej sezóne, predtým neštartoval na Australian Open a ani vo Wimbledone. „Áno, je to pravda. Na US Open necestujem. Najbližšie ma čaká antukový turnaj v Janove, potom uvidím, ako si naplánujem ďalší program,“ povedal Kližan, ktorý ozrejmil aj dôvod svojej absencie. Do Severnej Ameriky totiž nechcel odísť bez adekvátnej prípravy na tvrdom povrchu. A veru, Kližan hral na harde naposledy v kalifornskom Indian Wells. Teda pred vyše piatimi mesiacmi.

Slovenský reprezentant má za sebou výborné obdobie. Vrcholom jeho skvelých výkonov bol titul z kategórie ATP 250 v rakúskom Kitzbüheli. Zverenec Dominika Hrbatého má teda nakročené správnym smerom. Zdá sa, že ľady sa pohli a vzájomná spolupráca so slovenským „superkoučom“ začína prinášať celkom chutné plody. My veríme, že svoje kvality začne potvrdzovať aj na ostatných povrchoch a o rok ho zastihne US Open vo výbornej forme.

V tej sa nachádzajú aj ďalší slovenskí tenisti. Lukáš Lacko a Jozef Kovalík prežili podarené leto a ak budú v podobných výkonoch pokračovať, rok zakončia celkom určite hlboko v najlepšej svetovej stovke. Svoju neustále sa zlepšujúcu hru však budú musieť potvrdiť aj na americkom harde. Každým rokom pomalší tvrdý povrch vo Flushing Meadows ma totiž celkom iné parametre ako rýchla eastbournská tráva či antuka v nemeckom Hamburgu. Turnaje pred záverečným podnikom veľkej štvorky im nevyšli podľa ich predstáv. A ani New York nebude prechádzka ružovou záhradou.

Kým Lukáš Lacko má hlavnú súťaž istú, na Jozefa Kovalíka čakala tradične nevyspytateľná kvalifikácia. Pre najvyššie nasadeného Bratislavčana sa stala osudnou hneď prvá prekážka v podobe Ernesta Escobeda. A keďže kvalifikáciou neprešiel ani Norbert Gombos, jediným slovenským reprezentantom tak ostáva 30-ročný Lacko, ktorého v prvom kole otestuje kanadský tenista Vasek Pospisil. Snáď si piešťanský rodák načasuje formu práve na US Open, v druhom kole si totiž môže zmerať sily s Rafaelom Nadalom. To vôbec neznie zle.  


Tagy: Rafael Nadal Roger Federer Andy Murray Novak Djokovič Lukáš Lacko Martin Kližan Grigor Dimitrov Jozef Kovalík Norbert Gombos Nick Kyrgios

Zdroj:
športky
Autor:
© Zoznam/Patrik Seman
Foto:
TASR/AP/Adam Hunger, Petr David Josek, Christophe Ena; SITA/AP/John Minchillo, Neil Hall, Andrew Harnik, Frank Gunn

DISKUSIA