VIDEO Štipľavá a pravdivá hokejová kritika: Úplne bez okolkov, zhnitý systém treba zmeniť!

Slováci po prehre 1:8 v zápase s Fínskom
Slováci po prehre 1:8 v zápase s Fínskom

BRATISLAVA/PRAHA - Problémy slovenského hokeja sú všetkým veľmi dobre známe. Prvotriednym obrazom súčasnej situácie najrýchlejšej kolektívnej hry planéty v našej krajine bol šampionát do 20 rokov. Na ňom sa síce Slovensko prebojovalo do štvrťfinále, avšak výkony na celom turnaji boli priam fiaskom. Vydretá výhra 3:1 proti Kazachstanu bola zároveň aj jedinou a mužstvo s dvojkrížom na hrudiach vďaka nej splnilo cieľ - zachrániť sa a postúpiť do štvrťfinále.

Pre Česko sa brány svetového šampionátu zabuchli vo štvrťfinále, ibaže na turnaji zanechal o čosi lepší dojem. Hokejová kríza je však aj v tejto krajine, pričom naši západní susedia majú stále podstatne vyššie nároky, ak sa bavíme o hokejových očakávaniach a ambíciách. Na Slovensku sa z nich zľavilo (nečudo, situácia a stav hokeja si to priam vyžiadala a stále aj vyžaduje) a očakávať niečo viac než holú záchranu na juniorských MS by bolo trúfalé.

Optimisti sa môžu aspoň na moment uspokojiť falošným pocitom, že proti Kanade nám vyšiel úvod zápasu a ukázali sme srdce. V poriadku, lenže hrať so srdcom nestačí. Aby bolo zároveň jasné, toto v žiadnom prípade nie je útok voči reprezentantom. Oni hrali to, na čo reálne mali a tak, ako ich vychoval náš systém. Inými slovami zlý, zastaraný a nainfikovaný systém slovenského hokeja. 


Čítajte aj: Drsné zrkadlo a tvrdé kopance pre náš hokej: Niet divu, že nás v zámorí nechcú draftovať!


Mužstvo trénera Václava Varaďu si vyšliaplo na ruského medveďa a v úvodnom zápase turnaja ho zaskočilo výhrou 4:3. Nasledoval tesný neúspech s výborným tímom Nemecka (3:4), ktoré sa v hokejovom ohľade nachádza tisícky míľ pred Slovenskom a preskočilo aj Čechov. Minulý rok malo šestku draftu v osobe zadáka Moritza Seidera (Detroit), v júni roku 2020 sa k nemu pridajú Tim Stutzle, John-Jason Peterka a Lukas Reichel. Prvý menovaný by sa mal dostať do najlepšej desiatky, Peterka a Reichel do druhého či tretieho kola. 

Zápas s USA dotiahli Česi do predĺženia, zvyšné dve vystúpenia už nevyšli. Kanadský gólostroj sa zastavil na čísle sedem a štvrťfinále so Švédmi (0:5) bolo smutnou bodkou turnaja. Českí hokejoví novinári sa však pochopiteľne odmietajú uspokojiť s tým, že mužstvo "spravilo" štvrťfinále. Hokej za riekou Moravou bol vždy výkladnou skriňou tejto krajiny a do svetového hokeja poslal desiatky hviezd na čele s Jaromírom Jágrom, Dominikom Hašekom či Patrikom Eliášom. A to sa bavíme len o tých, ktorí urobili dieru v NHL. Oni nechcú zľaviť z nastavených očakávaní, veď prečo by aj? V momente, ako sa čosi takého dopustíte, iba dávate najavo, že váš štandard výrazne poklesol.

Povedať veci na plné ústa bez prikrášľovania a obáv z toho, že niekomu sa nebude kritika páčiť, je správne a v tejto situácii priam žiadané. V štúdiu ČT Sport debatovali na tému úpadku českého hokeja, ktorá by sa väčšinou vyslovených viet dala preniesť aj do našich končín. Za všetko hovoria slová Petra Hubáčka. Bývalý útočník si vyskúšal v kariére české súťaže, hral vo Fínsku, Francúzsku, KHL, AHL či šesť zápasov aj NHL, no frustrácia bola z jeho slov úplne zjavná. Smer, akým sa český hokej v posledných rokoch ubral, mu evidentne (a pochopiteľne) nedá spávať. 

"Mám mladého, ktorý má deväť rokov, takže túto kategóriu mám nasledovanú. Hovoríme, že nám chýbajú individuálne zručnosti, ale my nevytvoríme adekvátne prostredie na to, aby sa tieto individuálne zručnosti prirodzene rozvíjali. To znamená kreativita v maximálnej rýchlosti za podpory korčuľovania, aby sme deti v tomto prostredí vyvíjali a zdokonaľovali."

Hubáček tiež narážal na pomýlený význam slova chyba v českých a napríklad fínskych alebo švédskych končinách. Kým v detských kategóriách stavajú hráčov do pozicií, kde musia rozvíjať kreativitu na ľade, v Česku i na Slovensku sa to nedeje. Prioritou nesmie byť dbanie na výsledky, ale maximálna sústredenosť na to, aby sa rozvíjali hráči už v mladom veku.


Čítajte aj: Hokejoví mladíci po trpkej rozlúčke s MS: Nepredviedli sme také výkony, na aké sme mali!


Ibaže keď sa v československom prostredí dopustí mladý hráč hrúbky na ľade, čo sa stane? Tréner ho posadí. Z akého dôvodu? Lebo hráč sa snažil byť kreatívny? To je úplne smiešne a nesprávne. Ako má hráč vycibriť niečo k dokonalosti, keď mu to tréner nedovolí urobiť na ľade? Kde inde sa to má naučiť, ak nie behom ostrých zápasov? 

"Keď to porovnám s Fínskom, kde som hral päť rokov a potom som bol aj na trénerskej stáži. Strávil som desiatky hodín na štadióne a vykladal som si s trénermi slovo chyba. Pre rozvoj Fínov a Švédov tí tréneri vedia, že chlapcov musia do týchto situácii strkať úmyselne. Desaťkrát, dvadsaťkrát, stokrát, päťstokrát, tisíckrát, aby sa to tí chlapci naučili." 

"Keď mal ten chlapec osem rokov, tak to skúšal desaťkrát za zápas. Odohrá ich 50, to znamená, že to urobí 500-krát za sezónu. Za desať rokov to ten chlapec vyskúša 5000-krát. Koľkokrát to skazí? Môžeme počítať na stovky. A čo mu povie švédsky tréner? Nič sa nestalo, urob to znova, znova a znova a ešte raz. A po stý a dvestýkrát. Tú sťahovačku urob a vyrieš to. Náš naturel nerešpektuje chyby a hrá na výsledky. Reakcia drtivej väčšiny našich trénerov? Nemaznaj sa s tým, hoď to do hĺbky útočného pásma, aby nás neprečíslili a nedostali sme gól," otvorene, kruto, no pravdivo povedal Hubáček. 

Len si predstavte situáciu. Mužstvo XY vyhrá v dvoch po sebe idúcoch rokoch nielen kategóriu ôsmakov, ale i deviatakov. S prehľadom zničilo každého. Skutočná radosť sa dívať. Koľko hráčov vychovalo pre seniorský reprezentačný hokej? Nula, dnes už hrajú len štyria, aj to na amatérskej úrovni popri civilnom zamestnaní, zvyšok azda aj zabudol, že voľakedy vstával z postele, aby makal na tréningoch a zápasoch.

Druhá strana mince. Ročník deviatakov skončil dva roky po sebe len na 10. a 12. priečke. Od vedenia klubu však bola trénerovi poskytnutá maximálna podpora, pretože predstavitelia videli, že chlapcov netreba do ničoho nútiť a na výsledky nekládli žiadny dôraz. Klub z prípadných titulov a úspechov nič nemal a ani ho mládežnícke tituly 14-ročných chlapcov prioritne nezaujímali. Z tejto kategórie vyšiel jeden úspešný hráč NHL, štyria reprezentanti a ďalší traja hrali behom kariéry v Európe, i keď do repre sa nedostali. Čo je teda prínosnejšie pre krajinu? Odpoveď hádam poznáte sami. 

Na výsledky v mládežníckych súťažiach sa vás nik nebude pýtať, pretože sú absolútne bezpredmetné. Tí, ktorí presviedčajú samých seba, že akási zlatá medaila z neseniorskej kategórie v domácej lige niekde vo svete zbúra oponu, je na veľkom omyle. Nikoho nezaujíma. Vo vyspelých hokejových krajinách vám ako trénerovi či predstaviteľovi zväzu položia otázku "A koľko hráčov ste z toho ročníka poslali do ostrého seniorského hokeja?" A presne o tom celý tento proces je. 

Treba sa prebudiť a už konečne siahnuť po metódach, ktoré používajú i v krajinách, ktorým sme sa kedysi smiali a pred zápasmi s nimi tipovali, koľko im naložíme. Projekt Orange 20 mal i negatíva, ale prečo sa zrušil? Komu prospelo jeho zrušenie?  

Napríklad si vezmime i také Nemecko, ktoré kedysi išlo do zápasov so Slovenskom na MS v úlohe jasného outsidera. Dnes sa pýši druhým najproduktívnejším hráčom NHL v podobe Leona Draisaitla so 67 bodmi v 45 zápasoch a i tí, ktorí tento národ po hokejovej stránke niekedy nebrali vážne, dnes spozorneli a vedia, že v končinách od Mníchova po Kolín sa začal robiť hokej skutočne na vysokej úrovni. 

Slovensko? Všetká česť vynikajúco hrajúcemu Tomášovi Tatarovi za Montreal a nezničiteľnému Zdenovi Chárovi, od ktorého by sa mali učiť nielen slovenskí, ale i svetoví hráči. Hlavne v otázke pracovitosti, pretože tu predčí skutočne kohokoľvek. Ale čo budúcnosť? Tmavšia než čierna. O nejaký rok sa môže stať, že nám v NHL zostanú traja či štyria hráči. To nie je urážka ich hokejových kvalít (rovnako ako pri terajších juniorských reprezentantoch), pretože oni sa do najlepšej ligy sveta dostali. Je to už viac než jednu dekádu nastavené zrkadlo vyspelým hokejovým svetom o zreteľnom rozdiele medzi krajinami. 

Problémy treba pomenovať pravými slovamii. I keď musí byť všetkým jasné, že neustála kritika predstavuje obyčajné nosenie dreva do hory, prečo s ňou prestať, ak sa stále nič nezačalo diať? Tvrdú pravdu treba hovoriť priamo do očí a neskrývať sa za slovíčkarenie. Taký prístup nikam nevedie. Ani v živote, ani v hokeji, skrátka nikde. Treba plniť štadióny progresívnymi metódami, zmeniť myslenie a na prvé miesto posunúť rozvoj hráčov. Aby nebolo hokejové Slovensko na posmech a vrátili sme si späť rešpekt, ktorý sme mali v časoch najväčšieho rozkvetu. Keď v NHL hrali desiatky našich hráčov a v najlepšej 25-ke bodovania ligy sme mali štyroch hráčov. 


Čítajte aj: Hrozivé štatistiky z baga Švédov so Slovákmi: Za 40 minút sme ledva vystrelili na bránu!


Latku sme mali na prelome tisícročí nastavenú naozaj vysoko. Keď sa povedalo slovenský hokej, kdekoľvek v zahraničí si vedeli priradiť. Hossa, Gáborík, Chára, Višňovský, Demitra, Bonda, Šatan, Pálffy a ďalší...Pozor, aby sa tieto mená nespomínali v iných krajinách aj o ďalšiu dekádu so smutným dovetkom "Prečo dnes už nemáte takéto osobnosti, ktoré diktovali hru v kluboch NHL?" 

Všetci sme v tom spoločne. Funkcionári, tréneri, hráči, žurnalisti i fanúšikovia. Treba mať jeden spoločný cieľ a ísť za ním. Tým je blaho a progres slovenského hokeja. Pozitívnych príkladov máme stovky, tak si z nich niečo vezmime. Veď i nám žurnalistom sa ľahšie píšu články s pozitívnym podtónom, lenže ak na ne nie je dôvod, tak prečo maľovať stenu v ružových farbách? Odjakživa sme sa mohli považovať za hokejovú krajinu a tieto časy treba prinavrátiť späť. 

Priložené 11-minútové video z pražského štúdia na Kavčích horách skutočne stojí za pozretie. A nemali by ho zhliadnuť iba fanúšikovia a priaznivci hokeja. Určené je aj trénerom používajúcim zastarané metódy, členom oboch zväzov, ktorí výsledky v mládežníckych kategóriách stavajú nad ohromne dôležitý vývoj hráčov, ktorý je alfou i omegou celého procesu. Platí pre Česko i Slovensko. Naše krajiny majú mnoho spoločného a, bohužiaľ, alarmujúci stav hokeja do tejto skupiny treba, chtiac-nechtiac, zaradiť. 


Tagy: Slovensko Česko Slovensko U20 Petr Hubáček Česko U20 ČT Sport Milan Antoš

Zdroj:
športky
Autor:
© Zoznam/Ondrej Herceg
Foto:
TASR/Radovan Stoklasa; Video: Facebook/Rišo Faith, YouTube/NHL, Prospect Film Room

DISKUSIA