Keď cvičila, dotkla sa vašej duše: Jej dramatický útek z komunistickej krajiny sledoval celý svet

Legendárna rumunská gymnastka Nadia ComaneciováLegendárna rumunská gymnastka Nadia Comaneciová Zdroj: TASR/AP/Michael Sohn

ONESTI - Nadiu Comaneciovú svet nepozná iba ako držiteľku piatich zlatých olympijských medailí, či ako prvú športovú gymnastku na svete, ktorá na olympijskej súťaži dostala od rozhodcov najvyššiu možnú známku desať. Je slávna aj ako žena, ktorú poznamenal komunistický režim v jej rodnej krajine. Legendárna rumunská gymnastka, ktorá ako štrnásťročná nechala výraznú stopu v histórii, oslavuje v piatok 60 rokov.

Comaneciová sa stala jednou z najslávnejších gymnastiek sveta a okrem iného je päťnásobnou olympijskou víťazkou. O to viac prekvapil jej útek z Ceausescovho "raja" pár týždňov pred jeho zrútením koncom roka 1989. Vtedy mala 28 rokov. Potom žila v USA, postupne sa z nej stala celebrita, v rodnom meste má sochu, jej svadba v roku 1996 s americkým gymnastom Bartom Connorom bola značne okázalá, matkou sa vo veku 44 rokov.

Nadia Comaneciová, ktorá dostala krstné meno podľa hrdinky sovietskeho filmu, sa narodila 12. novembra 1961 v rumunskom meste Onesti v rodine úradníčky a automechanika. Kým ju na školskom dvore neobjavil tréner Béla Karolyi, nemala o gymnastike ani potuchy. Karolyi v nej vycítil veľký talent i vôľu trénovať.

Tabuľa nebola pripravená na známku 10,00

Už ako 13-ročná zaznamenala prvý medzinárodný úspech, keď v roku 1975 na majstrovstvách Európy v nórskom Skiene získala tri zlaté a jednu striebornú medailu. V tom istom roku na predolympijskej súťaži v Montreale vybojovala titul vo viacboji. O rok neskôr, 18. júla 1976, na olympijských hrách v Montreale, dostala za predvedený výkon na bradlách maximálnu známku desať.

"Odrazu to hrozne zahučalo z tribún, práve vo chvíli, keď som si hovorila, že by to mohlo byť tak 9,90. Otočila som sa k tabuli a na nej svietilo 1,00. Čože? Pozrela som nechápavo na ostatných z nášho družstva. A potom som si uvedomila – je to správne. Tabuľa nebola pripravená na známku 10,00. Nebolo tam dosť miesta pre štyri číslice," spomínala neskôr pre televíziu BBC. Desiatku videla v Montreale ešte šesťkrát a celkovo vybojovala päť medailí, vrátane troch zlatých (bradlá, kladina, viacboj).

Drobné štrnásťročné dievča s ofinou zastrihnutou podľa pravítka sa stalo miláčikom športového sveta. "Keď Nadia cvičila, dotkla sa vašej duše, miesta vo vašom srdci. Čas sa na moment zastavil," povedala Kathy Kellyová, šéfka amerických gymnastiek. Novinári na ňu dotierali, prečo sa pri pretekoch nikdy nezasmeje. "Nie som jednoducho zvyknutá usmievať sa, keď nie je dôvod. A pri gymnastických súťažiach väčšinou nebýva nič na smiech," povedala lakonicky a vyslúžila si prezývku "majsterka z ľadu".

Montrealský úspech jej v rodnej krajine priniesol titul "Hrdinka socialistickej práce", pričom sa stala najmladším Rumunom s týmto ocenením. Zázračné dievča ukazoval režim na rôznych banketoch a pred zahraničnými návštevami. Predovšetkým však dohliadal na to, aby neemigrovala do niektorej z vtedajších kapitalistických krajín. Ocitla sa v rukách režimu, ktorému nekompromisne vládol Nicolae Ceausescu, čo poznačilo na určitý čas jej dospievanie aj športovú kariéru. Odišla od trénera Karolyiho aj z rodného mesta Onesti. Presťahovala sa do Bukurešti, ostrihala si vlasy a pribrala.

Legendárna rumunská gymnastka Nadia Galéria fotiek (3) Zdroj: TASR/AP/Seth Wenig

V roku 1978 na svetovom šampionáte v Štrasburgu bojovala s nadváhou a pád z bradiel ju odsunul na 4. miesto v jej silnej disciplíne. Aj napriek nie najlepšej forme získala titul na kladine a striebro v súťaži družstiev a preskoku. Po návrate k trénerovi Karolyimu v roku 1979 už znova štíhla Comaneciová získala tretí titul majsterky Európy vo viacboji za sebou, čo sa pred ňou nikomu nepodarilo. Na majstrovstvách sveta v závere roka v americkom Fort Worthe dostala známku 9,95 na kladine a pomohla Rumunsku získať prvú tímovú zlatú medailu.

Štartovala aj na OH 1980 v Moskve, kde dosiahla zlato na kladine a v prostných a striebro v súťaži družstiev.  Na MS v tom istom roku však už neprišla, hoci ešte nemala dvadsať. Pustila sa do štúdia telovýchovného inštitútu, trénovala reprezentáciu, pôsobila ako rozhodca. V Rumunsku ju ukazovali pri štátnych návštevách ako "cvičené zviera", syn diktátora Ceaušeska Nico ju údajne donútil, aby mu slúžila ako milenka.

Posledným veľkým podujatím v jej kariére bola Svetová letová univerziáda v roku 1981 v Bukurešti, na ktorej vybojovala v domácom prostredí všetkých päť zlatých medailí v individuálnych súťažiach. Športovú kariéru úplne ukončila v roku 1984 ako 5-násobná olympijská šampiónka, 2-násobná majsterka sveta a 9-násobná majsterka Európy.

Útek desaťročia

Najväčšie dobrodružstvo jej života ale malo ešte len prísť. Americké médiá ho nazvali útekom desaťročia. "O úteku z Rumunska som veľmi nepremýšľala. Bolo to okamžité rozhodnutie. Ani som poriadne nevedela, do čoho idem," spomínala neskôr. V novembri 1989 vyrazili z Bukurešti dve autá so siedmimi ľuďmi. 

Prešli maďarskú hranicu cez močiare, po pätnásťkilometrovej púti sa hlásili u maďarskej pohraničnej stráže. Comaneciovej pomohol Constantin Panait, v Kalifornii žijúci Rumun, ktorého poznala iba týždeň. Na americkom veľvyslanectve vo Viedni získala politický azyl a skrývala sa. Jej bukureštský dom medzitým vyplienila rumunská tajná polícia Securitate.

Legendárna rumunská gymnastka Nadia Galéria fotiek (3) Zdroj: TASR/AP/Claude Paris

Na letisku v New Yorku vystúpila 1. decembra 1989. Panait vozil Nadiu po Amerike, kde za peniaze dávala rozhovory. "Išla som za Panaitom, svojou veľkou láskou," tvrdila najprv. Neskôr hovorila: "Je len mojím priateľom." A nakoniec: "Bola som otrokyňou Panaita." Údajne ju väznil a terorizoval. "Nakoniec mi ukradol 150-tisíc dolárov," uviedla.

Potom žila u rumunského ragbyového trénera v Kanade, predvádzala odevy, vystupovala v reklame na spodnú bielizeň, navrhovala svadobné šaty. Vtedy svoju bývalú kolegyňu oslovil americký gymnasta Bart Connor, olympijský víťaz na bradlách z Los Angeles 1984, ktorý ju pozval do svojej gymnastickej školy v Oklahome. Poznali sa už od roku 1976.

Honosná svadba

Svadba v Bukurešti, kam sa gymnastka vrátila v roku 1994, vyvolala v apríli 1996 hotové pozdvihnutie. Svadobné šaty ponúkol Comaneciovej japonský cisár, za svedka si vybrala slávneho tenistu Ilieho Nastaseho, hostinu organizoval prezident Ion Iliescu, medzi hosťami nechýbali Arnold Schwarzenegger či Hillary Clintonová. Syn Dylan Paul sa narodil k desiatemu výročiu svadby, v júni 2006.

Comaneciová, ktorá má od roku 2001 aj americké občianstvo, teraz s manželom vedie gymnastickú akadémiu. Zároveň sa venuje charite, dotovala napríklad výstavbu detskej kliniky v centre Bukurešti. Vyhrala ale aj anketu o športovkyni storočia a stala sa vôbec prvým športovcom, ktorý prednášal v OSN. Keď cestoval bývalý americký prezident George Bush v roku 2006 na pražský summit Severoatlantickej aliancie, vybral si ju za poradkyňu.

Niekoľkokrát ročne navštevuje rodné Rumunsko, kde podporuje deti, ktoré sa nemôžu venovať športu. A v novembri 2017 spomínala v Prahe, ako musela pred štyridsiatimi rokmi mesto bleskovo opustiť, keď politici v priebehu súťaže stiahli celý rumunský tím z majstrovstiev Európy. Vtedy bola v Prahe medzi ocenenými športovcami pri zasadnutí Asociácie národných olympijských výborov. 

Viac o téme: Nadia Comaneciová
  • Autor: © Zoznam/
  • VIDEO: YouTube/CBC Sports
  • Zdroj: TASR, ČTK

Videá

 
Staršie správy
Staršie správy