Striebro z MS 2012 považuje za najväčší úspech kariéry: Dnešný hokej sa mi vôbec nepáči!

Bývalý tréner slovenskej hokejovej reprezentácie Vladimír VůjtekBývalý tréner slovenskej hokejovej reprezentácie Vladimír Vůjtek Zdroj: Profimedia

PRAHA - Hokejový tréner Vladimír Vůjtek si pripísal kľúčové úspechy v kariére v Rusku. Kouč, ktorý bol včera slávnostne uvedený do Siene slávy českého hokeja, si ale najviac váži úspech so slovenskou reprezentáciou, ktorú doviedol v roku 2012 k zisku strieborných medailí na majstrovstvách sveta vo Fínsku.

"Je to pre mňa veľká česť dostať sa do spoločnosti takých skvelých športovcov a skvelých hráčov československého hokeja. S takým ocenením som nepočítal. Predsa len hráči, ktorí tu sú a zaslúžili sa o český hokej, tak sú v mojich očiach vo veľkých výšinách. Som rád, že medzi nich patrím," povedal Vůjtek novinárom.

Sedemdesiatštyriročný odborník má za sebou aj hráčsku kariéru, ale nie takú úspešnú. Najvyššiu súťaž hral za Vítkovice a Trenčín. "Mám jeden bronz z československej ligy 1979, ale to je všetko. V národnom mužstve som nikdy nehral a potom som sa dal na trénerskú dráhu," uviedol Vůjtek.

Z kapitána sa stal šéf lavičky

Koučom sa potom stal prakticky zo dňa na deň. Že bude raz trénovať, vedel dlho dopredu. "Pripravoval som sa na to už v čase, keď som hral. Od veku 27 rokov som v podstate "študoval" trénerov, ktorí ma viedli, a pozeral som sa aj na cudzích trénerov, čo robia v mojich očiach dobre a čo nie. Bral som si z toho svoje ponaučenie. A potom som sa stal z hráča trénerom počas týždňa a začal som uplatňovať skúsenosti, ktoré som nabral z pozorovania," rozprával Vůjtek.

Vladimír Vůjtek Galéria fotiek (3) Zdroj: Profimedia

Trénovať začal v sezóne 1981/82 v Karvinej. Z pozície kapitána sa posunul do úlohy šéfa striedačky. "Preorientovať sa z kamaráta na pozíciu vedúceho nie je jednoduché, ale mal som tam výbornú partiu chalanov a tí za mnou šli. Úspechy prišli hneď. Karviná sa z jedenásteho miesta dostala na piate a postupne sa zdvíhala. Rozumel som hráčom a nechcel som im byť nadradený. Museli ale plniť to, čo som od nich chcel. Kamarátsky prístup hlavne v úvode ma dostal na úroveň, na ktorej som potom bol," povedal Vůjtek.

V českej extralige postupne zbieral úspechy s Vítkovicami a Zlínom, pôsobil aj v Třinci. Zlom ale prišiel v roku 2001, keď odišiel do Ruska a prevzal Jaroslavľ. "Išiel som do neznáma. Bol som tam prvý zo všetkých (zahraničných) trénerov, nielen hokejových. Nebol tam ani jeden hráč, ja som si priviedol Honzu Peterku. Nevedel som, do čoho idem, ale vedel som, že ruský hokej je vynikajúci. Vždy som ho obdivoval, ich kombináciu, korčuľovanie, kolektívne myslenie. Vždy sa mi to páčilo. Za Tichonova aj predtým za Tarasova. Preto som tam šiel, bavilo ma to. Hráči chápali útočnú činnosť, kombinačné akcie a to bol hokej podľa môjho gusta. V Jaroslavli sa to podarilo skĺbiť a bavilo ich hrať útočný hokej," uviedol Vůjtek, ktorý hneď v prvej sezóne získal s Lokomotívom titul a za rok triumf zopakoval.

Neskôr úspešne trénoval aj slovenskú reprezentáciu a striebro z MS 2012 považuje za najväčší úspech kariéry. Na šampionáte Slovensko v semifinále vyradilo aj českú reprezentáciu. "Ja som to ale tak nebral. Strašne emotívne som prežíval štvrťfinálový zápas s Kanadou o dva dni predtým, v rovnakej hale, kde sa oni o pätnásť rokov skôr zachovali barbarsky voči môjmu chlapcovi. To som bral ako odvetu," poukázal na bitku medzi kanadskými a českými hokejistmi v semifinále MS v roku 1997, do ktorej sa zapojil aj jeho syn.

Eufória na slovenskej striedačke Galéria fotiek (3) Zdroj: SITA

Až neskôr, v sezóne 2015/16, sa predstavil aj na striedačke českého národného tímu. "V rokoch, keď som bol v Rusku, som nemal vyložený cieľ trénovať české národné mužstvo. Môj cieľ bol trénovať mužstvo celoročne a byť s chlapcami deň čo deň, to ma bavilo. Štyri turnaje za rok a majstrovstvá sveta, to prišlo až neskôr. Možno keby to (ponuka trénovať český národný tím) prišlo v čase, keď som trénoval Slovensko, bolo by to pre moju trénerskú kariéru lepšie," uviedol Vůjtek.

Blízko na českú striedačku mal pritom už v roku 2005, kedy ale po Vladimírovi Růžičkovi prevzal tím ambicióznejší Alois Hadamczik. "Nie je to moja nátura. Buď ma niekto chce, alebo nie. Nikdy som nehral za národné mužstvo a nie všetci ma brali za rovnocenného partnera. Cítil som to a ani som sa tam netlačil. Ako som už hovoril, bavila ma každodenná práca s tímom," povedal.

NHL ho nikdy nelákala

O tom, že by trénoval v NHL, ale vraj nikdy neuvažoval. "To šlo absolútne mimo mňa. Jednak mám na Ameriku svoj názor od roku 1997 a neuvažoval som týmto smerom. Druhá vec je, že neviem po anglicky. Nepripadalo to do úvahy," povedal jasne.

V súčasnosti Vůjtek už sleduje hokej len ako divák. Trénersku kariéru už uzavrel. "Teraz už som v zaslúženom dôchodku. Dvakrát týždenne chodím na tenis s partiou môjho veku, takže sa chodíme skôr pobaviť," podotkol s úsmevom.

"Na hokej chodím alebo sa pozerám v televízii. A čo na to hovorím? Nepáči sa mi hokej, ktorý sa dnes hrá. Nie je tam žiadna kombinácia, len prásk puk dopredu, tečovanie a šprint za ním. A zase späť. Nič pekné tam nevidím. Možno som veľmi kritický, ale vidím málo pekných akcií," dodal Vůjtek.

Viac o téme: Vladimír Vůjtek
  • Autor: © Zoznam/
  • Zdroj: ČTK
Staršie správy

Videá

 
Staršie správy
Staršie správy
Staršie správy