Emotívne gesto a slzy v očiach: Česká skeletonistka dokázala, že nič nie je nemožné
Česká skeletonistka Anna Fernstädtová Zdroj: SITA/AP/Dmitri Lovetsky 
PEKING - Po poslednej jazde zdvihla Češka Anna Fernstädtová zo skeletonu ruku a mávla zaťatou päsťou. Nešlo o prejav radosti zo siedmeho miesta, ani hnevu, že na olympiáde nešla podľa svojich predstáv. Išlo o gesto a následne slzy úľavy. Na hry do Pekingu totiž odišla krátko po tom, čo zistila, že má cukrovku prvého typu.
Keď začala hovoriť o jazdách v ľadovom koryte v stredisku Jen-Čching, zaliali sa jej oči slzami. "Z toho, že opadol tlak, že som vôbec tu," pripomenula problémy s cukrovkou a pod rúškom sa na chvíľku rozplakala úplne.
"V pohode," uistila po chvíli novinárov, že môže v rozhovore pokračovať.
"Myslím, že môžem byť len šťastná, že som tu. Po Svätom Morici to mohlo dopadnúť oveľa horšie. Bola som ešte pred olympiádou v nemocnici. To nie sú slzy nespokojnosti, ale z uvoľnenia po tlaku. Som šťastná, že som vôbec mohla stáť na štarte. Myslím, že na to môžem byť pyšná a všetci spoločne sme to zvládli, že som tu a že som podala dobrý výkon," povedala.
V sezóne kvôli cukrovke nejazdila podľa svojich predstáv a možností. Vo Svätom Morici bola Fernstädtová veľmi unavená, telo ju nepočúvalo a schudla za týždeň tri kilá. Vyšetrenie odhalilo cukrovku a skeletonistka si vydýchla, že pozná dôvod. "Mohlo by sa to skončiť oveľa horšie. Nejako som sa s tým nevyrovnala, aj keď ma to bude obmedzovať celý život," uviedla Fernstädtová.
Narýchlo musela pred olympiádou meniť množstvo vecí. "Stravu, inzulín. Mám senzor na meranie cukru. Je to pre mňa všetko nové," rozprávala. V olympijských pretekoch napriek tomu bola dlho na dohľad stupňov víťazov. Po prvej polovici figurovala na siedmej priečke a rovnaké umiestnenie udržala aj po zvyšných dvoch. "Vo všetkých jazdách som chybovala, s tým spokojná nie som," povedala.
Inšpirácia pre deti
Na skeletone sa bude rútiť dráhou hlavou vpred ďalej. Rozhodne chce v kariére pokračovať. "Nemám strach, že by som nemohla športovať," uviedla a dodala: "Možno budem inšpiráciou pre nejaké deti alebo iných športovcov, ktorí tiež majú diabetes, že všetko je možné."
Aby toho nebolo málo, v Pekingu nemala svojho fyzioterapeuta Jakuba Marka. Na hry sa nedostal kvôli pozitívnemu výsledku na covid. "Chýbal v tíme, neboli sme traja, ale len ja a Olsen (Petr Kouřil). Ale dobre sme to zvládli. Bol tu fyzioterapeut Honza, takže všetko fungovalo. Bolo by pekné, keby tu (Marek) bol, ale bohužiaľ, nedá sa nič robiť," povedala.
Práve kvôli koronavírusu zažila úplne inú olympiádu ako pred štyrmi rokmi. V Pjongčangu ešte štartovala za Nemecko a skončila šiesta. "Tam boli diváci, prišla za mnou rodina a kamošky. Tu sú pocitovo dvaja ľudia na tribúne, stále musíte mať rúško a máte strach, že budete pozitívni. Ten omikrón už asi nič nie je. Poznám športovcov, čo boli v karanténe, a nikto nemal príznaky. Je to taká škoda, že tu nie je atmosféra ako v Kórei," porovnala Fernstädtová.
Olympijský duch prežívala len na dráhe a v dedine, kde sa videla s niekoľkými inými športovcami. "Ale je to veľmi malá dedina, takže to nebolo to tradičné stretávanie sa s množstvom športovcov z rôznych športov," povedala a po olympijskom štarte sa tešila na pizzu. "Jedla som dva týždne stále to isté jedlo, aby som udržala všetky hodnoty v norme, takže teraz sa teším, že si dám niečo iné."
- Autor: © Zoznam/
- Zdroj: ČTK
