Sobota, 27. apríl 2024, meniny má Jaroslav, zajtra Jarmila.

Vlani ako turistka, teraz napísala okúzľujúci príbeh: Česká šampiónka o šialenej wimbledonskej ceste

Markéta Vondroušová na balkóne Wimbledonu s víťaznou trofejou Zdroj: SITA/AP/Victoria Jones/PA

LONDÝN - Keď mala Markéta Vondroušová popísať na tlačovej konferencii svoje víťazné ťaženie vo Wimbledone, zvolila slovo "šialené".

Dvadsaťštyriročná tenistka, ktorá pred rokom kvôli zranenému zápästiu sledovala turnaj v All England Clube ako turistka, dokonala prekvapivú cestu na predtým neobľúbenom trávnatom povrchu. Po finálovom víťazstve nad Tunisankou Ons Jabeurovou 6:4, 6:4 sa stala po Petre Kvitovej a Jane Novotnej treťou českou kráľovnou slávneho turnaja. Víťazstvo vo Wimbledone označila za cennejšie, ako keby sa jej to podarilo na akomkoľvek inom grandslame.

Galéria fotiek (9) Markéta Vondroušová Zdroj: TASR/AP/Alberto Pezzali

Je to šialené

"Povedala by som, že je to šialené. Doteraz som na tráve nehrala dobre, a keď som sem dorazila, hovorila som si, že budem hrať bez stresu a skúsim vyhrať pár zápasov. A teraz sa stalo toto. Je to neuveriteľná, jednoducho bláznivá cesta. Stále tomu nemôžem uveriť," povedala Vondroušová, ktorá sa stala prvou nenasadenou wimbledonskou šampiónkou v histórii.

"Každý chce grandslam a tento je ešte cennejší ako ostatné, pretože je to Wimbledon. Fakt by mi nikdy nenapadlo, že tu budem mať šancu hrať o titul. Samozrejme, budem chcieť viac a viac. Na druhej strane, som pripravená na to, že budem terč a dievčatá proti mne budú chcieť vyhrávať. Ale Wimbledon mi už nikto nevezme," doplnila.

Pred rokom vynechala slávny turnaj kvôli operácii zápästia. V Londýne bola ako turistka, ktorá podporila z tribúny kamarátku Miriam Kolodziejovú, ktorá hrala kvalifikáciu.

"Keď som sa odtiaľ vracala, nevedela som, čo príde a či sa zase na ten level vrátim. Mala som sadru na ruke. Teraz to vyzerá až nemožne. Navyše víťazstvo na tráve, kde som predtým nehrala dobre. Bol to najmenej pravdepodobný grandslam, ktorý by som mohla vyhrať," vyhlásila.

Pomohlo jej ale, že hrala bez tlaku. Situáciu umocnil aj žreb, v ktorom Vondroušová narazila v druhom kole na dvanástu nasadenú Rusku Veroniku Kudermetovovú a potom dvadsiatku Donnu Vekičovú z Chorvátska. Celkovo Vondroušová porazila na ceste k titulu päť nasadených hráčok - ďalšími boli krajanka Marie Bouzková (32.), Američanka Jessica Pegulová (4.) a napokon Jabeurová (6.).

Galéria fotiek (9) Protagonistky sobotného finále - Ons Jabeurová a Markéta Vondroušová Zdroj: SITA/AP/Alberto Pezzali

Povedala si, že to skúsi

"Keď som uvidela žreb, nebolo to ľahké. Hovorila som si, že to jednoducho skúsim. A keď som porazila Veroniku a Donnu v dvoch setoch, hovorila som si, že sa tu možno niečo môže stať. Mala som otvorenú myseľ a až do dneška som nebola veľmi nervózna. Myslím, že si treba veriť. Snažila som sa nemyslieť na titul a všetko ostatné. Musíte zostať sústredení, mať malý okruh ľudí okolo seba a robiť rovnaké veci ako zvyčajne. Potom sa môže stať všetko," uviedla rodáčka zo Sokolova.

Kým Jabeurová sa nedočkala grandslamového titulu ani pri treťom finále, Vondroušová uspela na druhý pokus. Predtým hrala finále na Roland Garros v roku 2019.

"Vtedy som mala devätnásť a pamätám si, že to bol hrozne veľký stres. Chcela som si viesť dobre. V Česku to bola veľká udalosť, všetci o tom hovorili. A (Ashleigh) Bartyová ma vtedy zničila," spomínala Vondroušová.

"Vôbec som si to neužila, bola som veľmi smutná. Hovorila som si, že ak sa do finále dostanem ešte raz, musím si užiť každý moment. Aj keby som dnes prehrala, užila by som si to," doplnila tenistka, ktorá sa posunie teraz zo 42. miesta do prvej desiatky svetového rebríčka.

Keď po využitom mečbale kľačala na tráve, cítila veľkú úľavu. "Keď sme hrali mečbal, poslala mi nechutný čop. Hovorila som si, zase ten bod prehrám a 40:30 bude nepríjemné. Rozhodla som sa ísť na sieť a potom to zo mňa všetko spadlo. Človeku preletí hlavou hádam úplne všetko, no na prvom mieste je úľava. V tej chvíli vám vôbec nedochádza, čo sa deje," povedala Vondroušová.

Najkrajšie je to zdieľanie s najbližšími

Bezprostredne potom sa vydala aj do svojej lóže, kde jej fandili tréneri a príbuzní. "Do toho boxu som chcela hrozne ísť, ale nevedela som kade a či tam vôbec môžem ísť. Videla som Štefana (manžela) so segrou, ako tam slzí. Miri (Kolodziejová) na mňa mávala. Zložitejšie som to za nimi obchádzala a potom sme si všetci poplakali. Zdieľať to so svojimi najbližšími je na tom úplne to najkrajšie," uviedla.

Víťazstvo vo Wimbledone berie aj ako úspešnú skúšku tenisovej dospelosti. "Pán Hřebec vždy hovoril, že najlepšie roky sú od päťdesiatich ďalej. Tak som si povedala, čo sa asi bude diať? Každý o sebe pochybuje. Ja som si hovorila, či na grandslamový titul alebo top 10 vôbec mám. Na druhej strane som vedela, že už som bola vo finále a blízko desiatky. V mladom veku je ale hrozne ťažké všetko ustáť. Lenže dospela som a toto sa stalo," dodala Vondroušová.