Bezradná tenisová realita, priam kritická situácia: Na účte mám 900 eur, iba sa pretĺkam
Sumit Nagal Zdroj: Profimedia 
JHAJJAR - V ostatných týždňoch i mesiacoch sa začalo riešiť vo svete tenisu, že skutočne kvalitný život na úrovni dokáže viesť len menšia či väčšia hŕstka profesionálnych hráčov a hráčok.
V momente, keď sa ocitnete mimo top 50 a nerobíte výsledky na väčších turnajoch, nemôžete priveľmi vyskykovať. Trénerský tím nepracuje zadarmo, príprava, posilňovňa, tréningové jednotky na kurte stoja nemalé prostriedky, ktoré idú z toho istého účtu, na ktorý chodia prize money za účasť a prípadné úspechy na turnajoch. A tie menšie podujatia nie sú dotované tak ako Masters 1000 či nebodaj grandslamy.
Práve Australian Open, Roland Garros, Wimbledon a US Open sú často alfou a omegou mnohých tenistov vo finančnej evalvácii ich sezóny, pretože práve štyri najväčšie podniky sa môžu pýšiť najvyššími odmenami. V prípade, že nižšie postavený tenista sa nečakane prebojuje do 3. či 4. kola, okamžite sa tento prienik prejaví aj na jeho odmene. Veď napríklad pri vypadnutí v treťom kole US Open 2023 zarobil každý tenista 191-tisíc dolárov (pred zdanením).
Podobne mrzutú situáciu zažíva aj Ind Sumit Nagal. V rebríčku ATP mu patrí 159. priečka, ale vo svojej krajine je singlovou jednotkou. Priznáva však šedú realitu tenisovej kariéry, na účte mu podľa jeho slov svieti suma nižšia ako tisíc eur. "V Indii je ťažké nájsť finančnú podporu. Ak mám byť úprimný, neviem, čo mám robiť, už som sa vzdal," povedal sklamane pre The Times of India.
Nagal sa na začiatku roka 2023 dokonca dostal do takej situácie, že bolo pre neho nemožné hradiť si tréningy v Nansel Tennis Academy, nachádzajúcej sa v Nemecku. Preto zostal doma v Indii. Nebyť krajanov Somdeva Devvarmana a Christophera Marcuisa, ktorí mu pomohli zostať vo forme počas januára a februára 2023, kým nazbieral financie na zaplatenie pobytu v Nemecku, azda by ani nemal kde trénovať.
"Keď sa pozriem na môj bankový účet, mám toľko, koľko som mal na začiatku roka - 900 eur. Investujem všetko, čo zarobím. Dostal som nejakú pomoc, od IOCL - indickej ropnej spoločnosti, dostávam mesačný plat, ale nemám žiadneho veľkého sponzora. Nemám nič ani usporené, iba sa pretĺkam," vraví sklamaný Ind.
Počas minulých rokov sa dvakrát infikoval koronavírusom a do formy sa dostával prakticky rok a pol. "Rehabilitácia mi trvala šesť mesiacov, návrat späť ďalších šesť. Povedal by som, že dokopy rok a pol, kým som sa cítil okej. Nemôžem však povedať, že žijem dobrý život, alebo poviem, že nemusím pracovať. V posledných dvoch rokoch som nič nezarobil a som rád, že sa nejako pretĺkam. Aspoň, že nie som v mínuse."
Mnohí možno mávnu rukou a povedia na diaľku Nagalovi, nech skoncuje s tenisom a ide robiť niečo iné, ale opustiť celoživotnú vášeň a v tomto prípade i prácu nie je také simplicitné a bez problémov uskutočniteľné.
"Cítim, že mi chýba podpora, a to aj napriek tomu, že som indická jednotka a bol som ňou i minulé roky. Nikto mi nechcel pomôcť po tom, ako som klesol v rebríčku kvôli zraneniu. V Indii nám chýba finančná podpora i systém. Čína má peniaze a my máme potenciál ako oni.
Je nás 1,4 miliardy a môžeme sa im vyrovnať talentovo, ale prečo sa nedopracujeme k najvyššej úrovni? Chýba tu smerovanie, v tenise sme na míle vzdialení od súťaženia na špici. Prečo vyhráme na olympiáde iba 5-6 medailí a oni ich vyhrali v Tokiu 38?" kladie si otázku 26-ročný tenista.
Prípad Sumita Nagala nie je jediný a jeho starosti kvária i ostatok tour, ktorá sa neobjavuje na titulkoch novín po triumfoch na tučne dotovaných turnajoch. Napriek tomu, že tenis patrí podľa štatistík k tretiemu najsledovanejšiemu športu na planéte, len zopár vyvolených si môže povedať, že sa tenisom zabezpečili i na niekoľko rokov dopredu.
Nagal a iní nemajú takéto šťastie. Nižšie postaveným tenistom by však mohla o čosi viac pomôcť nedávno zavedená reštrukturalizácia a výraznejšia finančná podpora, ktorá vstúpi do platnosti od roku 2024.
- Autor: © Zoznam/Ondrej Herceg
- Zdroj: Športky, indiatimes.com
